Ani tenké črevo nie je len rúrou, v ktorej sa pohybuje črevný obsah. Je najdôležitejším orgánom trávenia. v tenkom čreve sa trávenina mieša s tráviacimi šťavami a pritom sa tiež posúva dopredu. Nakoniec prechádza do hrubého čreva.
Pohyby tenkého čreva sa nazývajú peristaltika. Tá nie je vždy rovnaká – pohyby čreva sa prispôsobujú objemnosti náplne. Čím je v strave viac nestráviteľných zvyškov, tým je peristaltika výdatnejšia. Nestráviteľné zvyšky tvorí najmä celulóza zo zeleniny, z ovocia, z tmavej múky a zo zemiakov, no sú to tiež zvyšky šliach, atď. Keby človek jedol stravu s malým množstvom nestráviteľných zvyškov, trpel by na zápchu, a to dokonca aj vtedy, keby mu strava dodávala dostatok energie a všetky biologicky účinné látky.
Základné živiny sa pri trávení rozpadajú na jednoduché štiepne produkty, ktoré sú rozpustné a ľahko sa vstrebávajú. Rozpad si môžeme znázorniť schémou:
Základná živina Štiepne produkty
bielkoviny aminokyseliny
sacharidy jednoduché cukry
tuky glycerol a mastné kyseliny
Vstrebávanie živín čiže resorpcia je proces, pri ktorom prechádzajú látky do krvi a krvou sa dopravujú k rozličným orgánom. Vstrebávanie sa uskutočňuje v tenkom čreve.
Pri vstrebávaní aktívne pôsobia bunky črevnej sliznice. Vstrebateľnosť istej látky nezávisí výhradne od rozpustnosti, ale aj od jej chemického charakteru. Niektoré látky sú nevstrebateľné, hoci sa vo vode dobre rozpúšťajú, ako napr. sírany a fosforečnany. Tieto látky zadŕžajú v čreve vodu a prechádzajú takto do hrubého čreva. Na tejto vlastnosti sa zakladá pôsobenie preháňavých minerálnych vôd, napr. Šaratice, karlovarských vôd i preháňadlových solí. V obidvoch prípadoch je vlastnou preháňavou súčasťou síran horečnatý alebo síran sodný.
Voda sa v tenkom čreve vstrebáva veľmi rýchle, a tak sa ľahko vyrovnávajú straty, ktoré vznikajú pri potení, hnačkách a z iných príčin. Vstrebávanie vody sa urýchľuje oxidom uhličitým. Preto nápoje s oxidom uhličitým (sódová voda) hasia smäd rýchlejšie.
Splodiny vzniknuté trávením živín sa vstrebávajú rýchlejšie ako minerály. Veľmi rýchle sa vstrebáva najmä glukóza. Na vstrebávanie tukov treba žlč.
Činnosť hrubého čreva
Z tenkého čreva prechádza po častiach do hrubého čreva riedky kašovitý obsah, v ktorom zostali nestráviteľné súčasti potravy (celulóza, tuhé väzivo), žlč, nevstrebaná voda a soli, malé zvyšky tuku a škrobu. Črevný obsah sa z hrubého čreva nemôže vrátiť späť do tenkého čreva.
Spätnému pohybu črevného obsahu zabraňuje chlopňa medzi tenkým a hrubým črevom a aj zvierač na konci tenkého čreva. Ináč by sa do tenkého čreva dostalo mnoho baktérií, ktoré bežne žijú v hrubom čreve.
Črevným obsahom sa najprv naplní slepé črevo a vzostupné hrubé črevo. V hrubom čreve sa mení črevný obsah takto:
- a) Odnímaním vody sa zahusťuje, takže v priečnom hrubom čreve je už hustý. Zo žliaz
v hrubom čreve sa k obsahu vylučuje mucín - b) Pôsobením baktérií sa rozkladá. V hrubom čreve ich žije obrovské množstvo. Usídľujú
sa v ňom už za niekoľko dní po narodení a sú tam po celý život. Ich činnosťou kvasí v
hrubom čreve celulóza i nestrávený škrob a hnijú v ňom nestrávené bielkoviny.
Kvasením a hnitím vznikajú v hrubom čreve plynné i kvapalné látky, niektoré z nich môžu byť aj jedovaté. No telo ich vie zneškodniť. Väčšina látok, ktoré vznikajú v hrubom čreve, zostáva vo výkaloch a vylučuje sa z tela. Plyny, ktoré vznikajú kvasením glycidov, sú zväčša neškodné. Len po vstrebaní väčšieho množstva metánu môžu vzniknúť bolesti hlavy a pocit mdloby.
Výkaly sú vtláčané do esovitej slučky, odkiaľ sa pravidelne vyprázdňujú. Zdržiavanie stolice je škodlivé a môže podnietiť tvdošijnú zápchu. Normálne sa hrubé črevo vyprázdňuje denne (zvyčajne ráno) alebo aspoň každý druhý deň.
