Na udržanie životných pochodov v tele je potrebný ustavičný prívod kyslíka a odstraňovanie oxidu uhličitého a vodných pár. To sa uskutočňuje dýchaním. Výmenu dýchacích plynov zaisťuje dýchacie ústrojenstvo. Dýchacie ústrojenstvo sa vyvíja z hlavovej časti primitívne tráviacej rúry ako výčnelok vyrastajúci pred tráviacu rúru. Základ dýchacieho ústrojenstva vyrastá z tej časti tráviacej rúry, z ktorej vzniká hltan, a dýchacie ústrojenstvo zostáva po celý život spojené s dutinou hltana. Základ dýchacieho ústrojenstva rastie pred pažerákom do hrudnej dutiny. Tu sa výčnelok rozdeľuje na dva vačky, z ktorých sa vyvíjajú pľúca.
Celé dýchacie ústrojenstvo rozdeľujeme na dýchacie cesty horné a dolné a na vlastný dýchací orgán - pľúca. Dýchacie cesty sa začínajú dutinou nosa, pokračujú cez nosohltan do hrtana a priedušnice, ktorá sa rozdeľuje na priedušky vetviace sa v pľúcach. Na začiatku hrtana sa dýchacie a tráviace ústrojenstvo spája. Dýchacie cesty, pokiaľ ich steny nie sú vytvorené z kosti, majú v stene chrupkové vložky (platničky, prstence), ktoré tvoria kostru dýchacích ciest a udržujú ich trvalo otvorené, čím je zaistená i trváca priechodnosť pre dýchacie plyny.

Horné dýchacie cesty

Nosová dutina

Je to dutina uložená nad ústnou dutinou, od ktorej je oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Vzadu sa otvára do nosohltana zadnými nosovými otvormi – choánami. Vpredu tvoria vstup do nosovej dutiny nozdry, uložené na dolnej ploche vonkajšieho nosa. Vonkajší nos je výstupok v tvári, ktorý je charakteristický pre človeka. Ani jeden cicavec nemá vonkajší nos formovaný ako človek. Koreň a sčasti chrbát nosa tvoria nosové kosti. Prednú časť nosového chrbta, špičku nosa a nosové krídla, ohraničujúce nozdry, vystužujú chrupky. Vonkajší nos je pokrytý kožou pevne prirastenou k podkladu.
Celá nosová dutina je rozdelená na dve polovice nosovou priehradkou. Zadnú a hornú časť nosovej priehradky tvorí zvislá platnička radličnej kosti s čerieslom ( kostená časť nosovej priehradky), vpredu priehradku tvorí chrupková platňa.
Nosová dutina je ohraničená kosťami tváre. Spodinu tvorí tvrdé a mäkké podnebie. Strop vytvára riečicová kosť a vzadu telo klinovej kosti. Bočné steny tvorí čeľusť. Z bočných stien vyčnievajú do nosovej dutiny horná, stredná a dolná nosová mušľa. Rozdeľujú celú dutinu na horný, stredný a dolný nosový priechod.

Nosová dutina je vystlaná sliznicou. Na povrchu sliznice je viacvrstvový cylindrický epitel, tzv. dýchací (respiračný) epitel, ktorý je opatrený na povrchu pohyblivými riasinkami, kmitajúcimi smerom k nozdrám. Pod epitelom je väzivová vrstva bohato prestúpená žilami. Krv pretekajúca žilami zohrieva vdychovaný vzduch. Pri zápaloch dochádza k zvýšenému prekrveniu žíl, a tým k zdureniu sliznice, čo zaviňuje sťaženie dýchania nosom (nádcha). Vo väzive sliznice sú uložené početné žliazky, vylučujúce hustý, hlienový sekrét.

V kostiach ohraničujúcich nosovú dutinu sú dutiny, ktoré s ňou súvisia otvorom. Sú vystlané tou istou sliznicou ako nosová dutina. Označujú sa ako prínosové dutiny (paranazálne dutiny). Najväčšia paranazálna dutina je uložená v čeľusti (Highmorova dutina). Ďalšie dutiny sú v čelovej a klinovej kosti. K paranazálnym dutinám počítame aj labyrint riečicovej kosti. Väčšina paranazálnym dutín sa otvára do nosovej dutiny pod strednou mušľou. Pod dolnou mušľou vyúsťuje nosovoslzný kanál, spájajúci slzník s nosovou dutinou.

V hornej časti nosovej dutiny nie je dýchací epitel, ale epitel čuchový, v ktorom sú uložené čuchové bunky. Túto časť nosovej dutiny nazývame čuchovou časťou na rozdiel od časti dýchacej.
Vdychovaný vzduch prechádza z nosovej dutiny do nosohltana a odtiaľ do hrtana.

Dolné dýchacie cesty

Hrtan

Hrtan je uložený pred dolnou časťou hltana a pred pažerákom. Dá sa nahmatať pod kožou pokrývajúcou prednú plochu krku. Kostru hrtana tvoria chrupky, spojené kĺbmi a väzmi. Najväčšia chrupka hrtana je štítna chrupka. Má dve bočné platne, ktoré sa vpredu spájajú pod ostrým uhlom, vyčnievajúcim ako hrbolček na prednej ploche krku (obzvlášť silne vystupujú u mužov). Vzadu vybiehajú z bočných platní štítnej chrupky nahor i nadol výbežky, ktoré označujeme ako horné a dolné rohy štítnej chrupky. Štítna chrupka je spojená väzivovou blanou s jazylkou, ktorá je uložená nad ňou. Takto je hrtan zavesený na jazylke. Ďalšia chrupka hrtana má tvár prstienka a nazýva sa chrupkou prstencovitou. Je spojená kĺbmi s dolnými rohmi štítnej chrupky. Vzadu je širšia a na túto časť nasadajú dve trojboké pyramídovité chrupky krhlovité.
Medzi prstencovitou chrupkou a krhlovitými chrupkami sú kĺby, ktoré umožňujú pohyby krhlovitých chrupiek. Krhlovité chrupky vybiehajú na spodnej časti na dva výbežky. Smerom dopredu smeruje hlasivkový výbežok, na ktorý sa upínajú hlasivkové väzy. Smerom dozadu vybieha svalový výbežok, na ktorý sa upínajú svaly pohybujúce krhlovitými chrupkami.
K vnútornej ploche štítnej chrupky je pripevnená ďalšia chrupka, ktorá má tvar tenisovej rakety. Rozšírenou časťou prekrýva vchod do hrtana a nazýva sa preto hrtanovou príchlopkou.