Farba pľúc u dospelého človeka je sivoružová, u malého dieťaťa svetloružová. Sivastú farbu pľúcam dospelého človeka dodávajú čiastočky prachu, ktoré sa pri dýchaní zachycujú v pľúcach. Na povrchu pľúc je mriežkovitá kresba, ktorá povrch pľúc rozdeľuje na nepravidelné políčka. Každé políčko zodpovedá jednému lalôčiku, z ktorých sa pľúca skladajú.

Skladba pľúc

Pľúca u človeka majú veľmi dôležitú stavbu. Priedušky vstupujúce do pľúc sa rozvetvujú na tenšie a tenšie vetvičky a vytvárajú tak prieduškový (bronchiálny) strom. Najtenšie koncové vetvičky bronchiálneho stromu ústia do mechúrikov (alveol) pľúc, ktoré predstavujú miesta, kde sa deje vlastná výmena dýchacích plynov.
Stena mechúrikových (alveolárnych) kanálikov a najmä mechúrikov je veľmi tenká a tvorí je jedna vrstva tenkých plochých epitelových buniek. Okolo nich je tenká vrstvička väziva, v ktorom prebieha hustá sieť krvných kapilár, do ktorých krv privádza pľúcnica a odvádzajú pľúcne žily. Takto kapiláry naliehajú tesne na steny pľúcnych alveol, pričom tenkosť ich stien dovoľuje ľahkú výmenu dýchacích plynov.

Pľúca sú na povrchu obalené popľúcnicou, ktorá je pevne zrastená s pľúcami. Popľúcnica je časťou mokvavej blany, ktorý vystiela dutinu hrudníka ako tzv. pohrudnica. Popľúcnica a pohrudnica sú spojené a do seba prechádzajú pri híle pľúc a obaľujú aj útvary, ktoré tu vstupujú do pľúc a vystupujú z pľúc. Pohrudnica a popľúcnica majú podobnú skladbu ako pobrušnica. V podstate ide o väzivovú blanu pokrytú na povrchu jednou vrstvou plochých epitelových buniek. Medzi popľúcnicou a pohrudnicou je štrbina – pohrudnicový priestor, v ktorom je za normálnych okolností malé množstvo riedkej tekutiny, ktorá zvlhčuje povrch popľúcnice a pohrudnice a umožňuje tak hladké pohyby pľúc pri dýchaní.

Cez pľúca prebieha malý čiže pľúcny krvný obeh, vychádzajúci z pravej komory srdca ako pľúcnica a končiaci sa v ľavej predsieni srdca, do ktorej sa vlievajú pľúcne žily. Pľúcnica sa v pľúcach rozvetvuje, prebieha súbežne s bronchiálnym stromom a plní krvou kapilárne siete okolo alveol. Krv sa odvádza pľúcnymi žilami. Tento obeh slúži ako okysličovanie krvi a stojí teda v službách celého organizmu. Označujeme ho ako funkcionálny obeh. O výživu pľúc sa stará obeh výživový, ktorý tvoria tenké tepny vychádzajúce zo srdcovnice, prebiehajúce spolu s prieduškami. Nazývame ich prieduškovými tepnami.

MECHANIZMUS DÝCHANIA

V pľúcach sa kyslík viaže na hemoglobín a oxid uhličitý sa z krvi uvoľňuje. Krv sa takto regeneruje a nadobúda schopnosť ustavične zásobovať tkanivá kyslíkom a odnášať oxid uhličitý. Dej, ktorý sa odohráva v pľúcach, nazývame pľúcnym čiže vonkajším dýchaním. Okrem toho poznáme aj vnútorné čiže tkanivové dýchanie, pri ktorom kyslík s krvi prichádza do tkanív a oxid uhličitý z tkanív do krvi. Pri vonkajšom dýchaní sa vymieňajú látky medzi krvou a vzduchom v pľúcach, pri vnútornom dýchaní prebieha výmena látok medzi krvou a tkanivami. Vonk. a vnút. Dýchanie spája krv ako transportér kyslíka a oxidu uhl. Preto sa vždy choroby cirkulačného aparátu prejavujú na dýchaní a opačne, poruchy dýchania na cirkulácii.