Vonkajšie dýchanie

V pľúcach prechádza kyslík z alveolárneho vzduchu do krvi a viaže sa nestálou väzbou na hemoglobín. Oxid uhl. ide opačným smerom, t.j. z krvi do alveolárneho vzduchu. Kyslík a oxid uhl., ktoré nazývame spolu dýchacími plynmi, prechádzajú pritom cez jemné steny kapilár a pľúcnych mechúrikov. Odpor, ktorý dýchacie plyny pri prechode prekonávajú, je veľmi malý, možno povedať, že neprichádza ako prekážka výmeny plynov vôbec do úvahy. Prechod dýchacích plynov a smer prechodu sa spravuje fyzikálnymi zákonmi. Závisí to od parciálnych tlakov kyslíka a oxidu uhličitého v pľúcnom vzduchu a krvi.

V pľúcach je parciálny tlak kys. vysoký, v krvi nízky. Aby sa tlakový rozdiel vyrovnal, prechádza kys. z pľúc do krvi. Opačne je to s oxidom uhl. Parciálny tlak oxidu uhl. v krvi je vyšší než parciálny tlak oxidu uhl. v alveolárnom vzduchu, preto oxid uhl. prechádza z krvi do pľúcneho vzduchu. Keď sa tlaky vyrovnajú, výmena prestane. To sa môže stať vtedy, keď kyslíka z alveolárneho vzduchu bude ustavične ubúdať a oxidu uhličitého pribúdať.
Aby sa umožnila nepretržitá výmena kys. a oxidu uhl. medzi krvou a pľúcnym vzduchom, treba, aby sa pľúcny vzduch ustavične obnovoval, aby sa parciálny tlak kyslíka udržoval neprestajne na vysokom stupni a oxidu uhl. na nízkom stupni. Toto sa uskutočňuje pľúcnou ventiláciou – vdychom a výdychom.

Mechanizmus vdychu

Vdych a výdych, ktoré sa periodicky striedajú, asi 16-krát za 1 min., vzniká roztiahnutím alebo stiahnutím pľúc. Pretože pľúca nemajú svoju vlastnú svalovinu, rozširujú a sťahujú sa pomocou hrudníka a dýchacích svalov.
Pľúca sú uložené v hrudníkovej dutine vzduchotesne a s atmosférou súvisia len pomocou dýchacích ciest. Povrch pľúc pokrýva jemná väzivová blana – popľúcnica. Popľúcnica bez prerušenia prechádza na vnútornú stenu hrudníka, ktorú vystiela, a nazýva sa pohrudnica. Pohrudnica a popľúcnica priliehajú tesne na seba, ale nezrastajú. Medzi nimi je trocha slizkej tekutiny, ktorá slúži na to, aby sa pohrudnica a popľúcnica pri dýchaní ľahko po sebe kĺzali. Pri rozširovaní hrudníka ťahá pohrudnica popľúcnicu, lebo sa nemôžu od seba oddialiť, a tým sú pľúca donútené rozširovať sa. Pri rozšírení pľúc poklesne tlak v pľúcach, preto otvorenými dýchacími cestami sa tlačí vzduch zvonku, kde je väčší tlak.