Hrudník sa rozširuje pomocou vdychových svalov. Vdychové svaly sa delia na priame a pomocné. Priame dýchacie svaly sú tie, ktoré sa upínajú len na hrudníkový kôš a zúčastňujú sa na každom vdychu. Pomocné dýchacie svaly sú tie, ktoré sa upínajú na hrudník iba jedným koncom. Druhý koniec sa upína na hlavu alebo na pletenec hornej alebo dolnej končatiny. Pomocné dýchacie svaly sa zúčastňujú iba na hlbokom vdychu. Medzi priame vdychové svaly počítame vonkajšie medzirebrové svaly a bránicu. Vonkajšie medzirebrové svaly idú z vyššie uloženého rebra zozadu smerom šikmo dolu a dopredu. Pri ich zmrštení rozšíria sa medzirebrové priestory a horné rebrá idú smerom hore a dopredu, dolné rebrá sa pohybujú viacej na boky. Smer pohybu rebier pri zmrštení vonkajších medzirebrových svalov určujú ich úpony na rebrá. Vonkajšie medzirebrové svaly sa upínajú na dolné rebro vo väčšej vzdialenosti od chrbtovej kosti ako na horné rebro. Preto pri zmrštení vonkajších medzirebrových svalov je sila, ktorá pôsobí na dolné rebro, väčšia než sila, ktorá pôsobí na horné rebro. Výsledok je ten, že rebrá sa pohybujú smerom nahor a pritom sa otáčajú v kĺbe, ktorý vytvárajú s chrbtovou kosťou. Dolné rebrá sa pohybujú viacej na bok.
Bránica je plochý, priečne pruhovaný sval, uložený na rozhraní hrudníkovej a brušnej dutiny. Okrajová časť je zo svalových vláken, stredná časť zo šľachoviny. Bránica tvorí dve klenby, ktoré smerujú do hrudníkovej dutiny. Jedna je vpravo, druhá vľavo. Bránica, najmä jej obvodová časť, sa pri vdychu pohybuje smerom do brušnej dutiny, Tým sa rozšíri hrudník smerom nadol. Pri každom vdychu vidíme vyklenutie brušnej steny dopredu. To preto, že bránica pri vdychu vytláča orgány brušnej dutiny dopredu (brušné dýchanie).
Mechanizmus výdychu
Výdych môže obsahovať niektoré pasívne prvky. Váha hrudníkového koša i elasticita rebrových chrupiek, ktoré sa upínajú na prsnú kosť, vracajú hrudník z vdychovej polohy do výdychovej. Až na dokončení výdychu sa zúčastňujú aj výdychové svaly – vnútorné medzirebrové svaly, ktoré majú opačný priebeh než vdychové svaly. Pri ich zmrštení sa hrudníkový kôš zmenšuje, pľúca sa stláčajú a vytlačia zo seba vzduch von.
Osobitné dýchacie pohyby
Okrem zvyčajne prebiehajúceho vdychu a výdychu, ktoré sa u dospelého človeka opakujú asi 14 - 16-krát (u novorodenca až 40- krát) za minútu, vyskytujú sa občas aj zmenené formy dýchania ako kašeľ a kýchnutie. Sú to obranné reakcie, ktorými sa organizmus bráni vniknutiu rozličných škodlivín do pľúc, Kašeľ je prudký výdych cez ústnu dutinu, ktorým sa odstraňujú dráždiace látky z hltanovej dutiny alebo z pľúc. Kýchnutie je tak isto prudký výdych, ktorému predchádza dlhší vdych. Pritom výdych prechádza cez nosovú dutinu, aby sa odstránili dráždiace látky z nosovej dutiny, priedušnice, či priedušiek. Zívanie je predĺžený vdych široko otvorenými ústami. Je prejavom nudy, únavy alebo ospanlivosti. Medzi zvláštne dýchacie pohyby patrí ďalej smiech, smrkanie, stonanie atď.
Zvukové javy pri dýchaní
Pri vdychu a výdychu počujeme nad pľúcami zvyky, ktoré nazývame dýchacími šelestami. Sú spojené s prúdením vzduchu do pľúc a z pľúc. Dýchacie šelesty sú charakteristické pre normálne i pre chorobné dýchanie, ktoré zapríčiňujú chorobné zmeny v pľúcach. Podľa charakteru dýchacích šelestov určuje lekár ochorenie pľúc. Dýchanie sa počúva na hrudníku alebo priamo uchom, alebo pomocou stetoskopu a fonendoskopu, ktoré sa používajú častejšie aj preto, že pomocou nich sa počuje menšia časť pľúc, čo je výhodnejšie.
Vitálna kapacita pľúc
Dospelý človek vdýchne naraz asi 500 ml vzduchu a práve toľko i vydýchne. Toto množstvo vzduchu sa nazýva dýchací čiže respiračný vzduch. Ale človek môže vdýchnuť ešte určité množstvo vzduchu po normálnom vdychu. Tento vzduch (asi 2 l) sa nazýva doplnkový (komplementárny). Aj po normálnom výdychu môžeme vydýchnuť ešte určité množstvo vzduchu, t.j. tzv. zásobný (rezervný) vzduch, ktorého objem je tok isto asi 1,5 – 2 l.
Súčet respiračného, doplnkového a rezervného vzduchu nazývame vitálnou kapacitou pľúc (4 l). Vitálna kapacita pľúc je to množstvo vzduchu, ktoré po najväčšom vdychovom úsilí s najväčším úsilím vydýchneme. Vitálnu kapacitu pľúc môžeme ľahko zistiť spirometrom.
Vitálna kapacita pľúc rôzneho pohlavia, veku, váhy a rozličného povolania je rozličná. Najväčšia je u veslárov, plavcov, futbalistov, malá u ťažkých atlétov. Všeobecne je väčšia u mužov ako u žien. U mužov je 4 – 5 l, u žien 4 l.
Okrem respiračného, doplnkového a rezervného vzduchu je v pľúcach ešte tzv. zvyškový (reziduálny) a minimálny vzduch, ktorý sa dostáva do pľúc pri prvom vdychu. Minimálny vzduch nevystúpi z pľúc ani vtedy, keď sa pľúca vyberú z hrudníkovej dutiny von. Je ho asi 100 ml. Na prítomnosti minimálneho vzduchu v pľúcach je založená tzv. plávacia skúška pľúc. Robí sa vtedy, keď treba rozhodnúť, či sa dieťa narodilo mŕtve, alebo žilo ešte nejaký čas po pôrode. Kúsok pľúc sa hodí do vody. Keď pľúca aspoň raz vdýchli, plávajú na vode. Ak ešte nedýchali, klesnú na dno nádoby ako iné tkanivá, napr. pečeň, obličky, srdce, pretože sú ťažšie než voda.
Reziduálny vzduch sa vytláča z pľúc pri otvorení hrudníkového koša; býva ho asi 800 – 1000 ml. Zmeranie vitálnej kapacity je rýchla, hoci nie veľmi spoľahlivá funkčná skúška pľúc. Pri niektorých chorobách, ako napr. pri pľúcnom záduchu alebo pri chorobách srdca, je vitálna kapacita znížená. Inokedy, aj pri chorobných procesoch pľúc, napr. pri TBC, môže byť väčšia.
Vitálna kapacita sa prepočítava na 1 meter štvorcový povrchu tela. Neprizerá sa ani na váhu ani výšku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Dýchacia sústava
Dátum pridania: | 15.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Gillettka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 507 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 17.9 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 29m 50s |
Pomalé čítanie: | 44m 45s |
Podobné referáty
Dýchacia sústava | SOŠ | 2.9255 | 227 slov | |
Dýchacia sústava | SOŠ | 2.9642 | 598 slov | |
Dýchacia sústava | SOŠ | 2.9560 | 690 slov | |
Dýchacia sústava | GYM | 2.9496 | 1359 slov | |
Dýchacia sústava | GYM | 2.9389 | 2191 slov |