Vnútorné dýchanie
V tkanivách prebiehajú mnohé spaľovacie pochody, pri ktorých sa spotrebúva kyslík. Preto aj tlak kyslíka v tkanivách je nízky, čo umožňuje prechod kyslíka z krvi do tkanív. Aj tu možno hovoriť o akomsi samoregulujúcom mechanizme, ktorý usmerňuje uvoľňovanie kyslíka z krvi. Množstvo kyslíka odovzdaného krvou tkanivám bude tým väčšie, čím viacej kyslíka sa v tkanivách spotrebovalo. To preto, lebo parciálny tlak v tkanivách poklesol a zväčšil sa rozdiel, teda hnacia sila prechodu kyslíka, medzi parciálnym tlakom kyslíka v krvi a tkanivách. Produktom spaľovacích pochodov v tkanivách je aj oxid uhličitý.

Regulácia dýchania
Rovnako ako cirkulácia krvi aj dýchanie sa musí ustavične prispôsobovať rozličným potrebám organizmu. Pri zvýšenej telesnej námahe zmení sa hĺbka i počet dychov, a to tak, aby bola krytá zvýšená spotreba kyslíka tkanivami. Pritom však nikdy nedochádza k nadbytku kyslíka.

Dýchanie sa prispôsobuje automaticky, t.j. bez toho, že by sme si to uvedomili. Je to preto, lebo dýchacie pohyby sa usmerňujú z ústredie pre dýchanie, ktoré je uložené v predĺženej mieche. V dýchacom ústredí vznikajú periodicky vzruchy, ktoré sa vedú nervami k predným miechovým rohom a k vdychovým svalom. Vzruchy nevznikajú samy od seba, teda automaticky, ale vyvolávajú ich podnety, ktoré prichádzajú do dýchacieho ústredia, nervové podnety alebo podnety vyplývajúce z chemického zloženia krvi.

Chemické a chemickoreflektorické usmerňovanie dýchania

Keď pričuchneme k nejakej veľmi zapáchajúcej látke, napr. k čpavku, dych sa nám na určitý čas zastaví. Aj pri studenej sprche možno pozorovať zmenu dýchania. Činnosť dýchacieho centra je teda ovplyvňovaná jednak chemickými látkami, ktoré sa dostali do pľúc priamo, jednak nervovo.

Činnosť dýchacieho ústredia ovplyvňuje priamo a trvalo, t.j. aj za normálnych okolností oxid uhličitý. Zvýšené napätie oxidu uhličitého v tepnovej krvi, ktorá obmýva dýchacie ústredie, vyvoláva prehĺbené a zrýchlené dýchanie – polypnoe. Znížené napätie oxidu uhličitého vyvoláva zasa spomalené dýchanie a stav bez dychu – apnoe.
Aj kyslík ovplyvňuje dýchacie ústredie, pravda, oveľa menej.

Nie je to tak dávno, čo boli objavené tzv. chemoreceptory, t.j. zakončenia citlivých nervov, ktoré sú podrážditeľné chemickými vplyvmi z krvi. Chemické látky z krvi vyvolávajú v určitých oblastiach podráždenie , ktoré sa ďalej šíri po nervovom vlákne až do dýchacieho ústredia, kde ovplyvni tvorenie vzruchov. Vidíme, že dýchacie ústredie sa môže podráždiť aj nervovoreflektoricky. Chemické zmeny v zložení krvi sa týkajú predovšetkým obsahu kyslíka a oxidu uhličitého. Chemosenzibilné zóny boli s určitosťou dokázané v krčnicovom klbku v oblasti rozvetvenia spoločnej krčnice, ďalej v oblasti oblúka aorty, teda v blízkosti známych presoreceptorov – nervových zakončení, citlivých na zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku, ktoré reguluje krvný tlak. V regulácii dýchania hrajú chemosenzibilné zóny významnú úlohu, napr. pri narkóze, keď citlivosť dýchacieho ústredia voči oxidu uhličitému je veľmi nízka. Dýchanie sa udržuje najmä prostredníctvom nervového spojenia a ovplyvnenia dýchacieho ústredia z chemosenzibilných zón, ktoré sú citlivé predovšetkým na nedostatok kyslíka. Je pravdepodobné, že chemosenzibilné zóny sa nachádzajú aj vo svaloch, a preto dýchanie možno reflektoricky ovplyvniť takmer zo všetkých oblasti tela. Na záver možno povedať, že kyslík a oxid uhličitý pôsobia na dýchacie ústredie jednak priamo, jednak ho ovplyvňujú nervovou cestou z periférie organizmu, predovšetkým z chemosenzibilných zón.