Usmerňovanie dýchania mechanickoreflektoricky

Okrem chemických látok (najmä kyslíka a oxidu uhličitého) ovplyvňujú a regulujú dýchanie aj dostredivé vlákna blúdivého nervu (desiaty mozgový nerv). Dostredivé citlivé vlákna blúdivého nervu sa rozvetvujú aj priamo v pľúcnych mechúrikoch. Zvýšené alebo znížené napätie stien pľúcnych mechúrikov, vyvolané rozšírením pľúc – vdychom, alebo zmrštením pľúc – výdychom, je podnetom pre vyvolanie nervových vzruchov, ktoré idú po dostredivých vláknach blúdivého nervu do mozgu do dýchacieho centra a umožňujú striedanie vdychu a výdychu. Pri vdychu sa steny pľúcnych mechúrikov roztiahnú, podráždia sa citlivé zakončenia nervu na zvýšenie tlaku a tým sa ovplyvní dýchacie centrum v tom zmysle, že sa vdych zamení za výdych. Podobne je to aj pri výdychu. Pri výdychu uvoľnené steny pľúcnych mechúrikov znovu podráždia citlivé zakončenia blúdivého nervu a vzniknuté vzruchy sa dostávajú do dýchacieho ústredia, ktoré umožňujú vdych. Takto sa reflektoricky usmerňuje striedanie vdychu a výdychu. Každý vdych nesie so sebou zárodok výdychu a každý výdych zárodok vdychu. Hĺbku vdychu i výdychu určuje poloha bránice. Keď dýchame povrchovo, je tonus bránice veľký a výkyvy bránice pri výdychu alebo vdychu sú malé a opačne, pri hlbokom dýchaní je napätie bránice malé, bránica je voľná a pri dýchaní sa môže viac pohybovať. Z pľúcnych mechúrikov vychádzajú podráždenia, ktoré sa vedú takisto vláknami blúdivého nervu; vyvolávajú vhodné napätie bránice, potrebné pre určitú hĺbku dýchania.

Ale dýchanie je ovplyvnené aj priamo z presosenzibilných zón. Každé zvýšenie alebo zníženie krvného tlaku ovplyvní aj dýchanie. Pokles krvného tlaku zrýchli a prehĺbi dýchanie a opačne. Spojenia medzi dýchaním a krvným obehom sú mnohostranné. Môžu sa uskutočňovať reflektoricky cez presoreflektory a cez chemorecentory, ale aj priamym pôsobením kyslíka a oxidu uhličitého na dýchacie a cievohybné ústredie.

Najmä u mladých ľudí možno badať tzv. respiračnú arytmiu srdca. Pri každom vdychu zvýši sa počet tepov i krvný tlak, pravda, len nepatrne. Veľmi výrazné sú zmeny krvného tlaku i zmeny dýchania pri tzv. Cheyne-Stockesovom dýchaní, keď fázy prehĺbeného a zrýchleného dýchania sa periodicky striedajú s 30 – 50 sekundovým stavom bez dychu. Súčasne s týmito zmenami dýchania mení sa zreteľne aj krvný tlak.

Vplyv mozgovej kôry na dýchanie

Aj mozgová kôra, t.j. najvyššie organizovaná časť nervového systému, ovplyvňuje dýchacie ústredie. Najlepším dôkazom toho je možnosť spomaliť alebo prehĺbiť dych podľa svojej vôle. Ovplyvnenie dýchacieho ústredia vlastnou vôľou nie však úplné. Nie je totiž možné zastaviť dýchanie dlhšie než na jednu minútu, potom nasleduje zrýchlené automatické dýchanie. Ovplyvňovanie dýchania mozgovou kôrou bolo možné dokázať pomocou podmienených reflexov. Ľudí zatvorili do komory so zvýšeným percentom oxidu uhličitého vo vzduchu. To vyvolalo zvýšenú pľúcnu ventiláciu. Keď po viacnásobnom opakovaní pokusu dali ľudí do tej istej komory, ale s normálnym množstvom oxidu uhličitého, aj tak nastala zvýšená pľúcna ventilácia. Zvýšenie pľúcnej ventilácie nebolo vyvolané priamym pôsobením zvýšeného napätia oxidu uhličitého na dýchacie centrum, ale bol to vplyv mozgovej kôry na dýchacie ústredie pomocou tzv. podmienených reflexov.