|
|
| |
Nervová sústava
- viac významov, hlavne spracováva podnety prijímané z prostredia
- prenáša nervové vzruchy a vytvára odpovede
- základ je nervová bunka - neurón
- vlastná bunka s jadrom
- kratšie vlákna - dostredivé - dendrity (je ich veľa)
odstredivé vlákno – neurit (je len jedno)
-nervové bunky sa nikdy nedotýkajú, ale vytvárajú zápoj – synapsiu – bezdotykové spojenie 2 buniek
-neurit má základné vlákno axón obalené myelínovou (tukovou) pošvou, ktorá chráni axón, aby sa vlákna neprepólovali
-na konci už neurit nie je chránený, aby sa mohol prepojiť.
-primitívne mnohobunkovce (hubky) nemajú nervovú sústavu
-podráždením nervovej bunky dochádza k zmene polarizácie nervového vlákna a tým sa šíri vzruch
-vzruch sa šíri rýchlosťou 120 m/s
-membrána vlákna sa stáva priepustnou pre K a Na
TYPY NERVOVÝCH SÚSTAV BEZSTAVOVCOV
- difúzna: - najjednoduchšia
- tvoria ju len bunky medzi ektodermou a endodermou
- napríklad nezmar
- gangliá - nachádzajú sa na miestach, kde sa organizmus dostáva bezprostredne do kontaktu s prostredím, v ktorom sa nachádza
- majú ju ploskavce (ploskuľa), mäkkýše, hmyz (inštinkty)
- z ganglií vybiehajú pásy => pásavá
- najdokonalejšia u bezstavovcov
NERVOVÁ SÚSTAVA STAVOVCOV
- rúrková: - vznikla z ektodermu vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane nad chordou
- z rúrky savyvinula miecha , v prednej časti sa zväčšila a vznikol mozog
- postupne sa diferencovala na ústrednú a obvodovú nervovú sústavu
-u kopijovcov sa mozog nevytvoril, lebo nemajú lebku; majú len miechu
-nižšie stavovce majú mozog rozdelený na 3 časti:
1.predný (čuch)
2.stredný (zrak)
3.zadný (polohovorovnovážne spracovanie)
-pôvodnú nervovú rúru predstavuje mozgový kmeň, predĺžená miecha, časť stredného mozgu a medzimozgu (sú tu najstaršie reflexné reakcie)
-úplný mozog vyšších stavovcov sa diferencoval na tieto časti: predĺžená miecha, zadný mozog ( most, mozoček ), stredný mozog, medzimozog, predný mozog -hlavný vývojový smer- rast a zdokonalenie predného mozgu » najvyšší stupeň vývoja predstavuje mozgová kôra (najväčšia pri cicavcoch)
Stavba a činnosť ÚNS
- najdokonalejší a najzložitejší typ regulačných mechanizmov živočíchov
- zabezpečuje funkčnú jednotu celého organizmu
- reguluje vzťah organizmu k okolitému prostrediu
- hlavná časť- mozog a miecha
Miecha
- fylogeneticky najstaršia časť nervovej sústavy
- tvorí ju povrazec, ktorý má v sebe kanál naplnený mozgovomiechovým mokom
- má ektodermálny pôvod
- vnútri je sivá hmota nervových buniek, obklopuje ju biela hmota nervových vláken
- sivá hmota má u vyšších stavovcov v priereze tvar motýľa
- sivá + biela hmota = predné a zadné miechové korene (pomocou nich sa prenášajú vzruchy medzi miechou a mozgom)
- dôležité reflexné centrum; reguluje pohyb svalov, končatín, trupu, bránice
- podieľa sa na riadení autonómnych funkcií:potenie, činnosť čriev
Mozog (celebrum)
-päťdielny
Predĺžená miecha:
- priame pokračovanie chrbticovej miechy
- začínajú alebo končia v nej vlákna hlavových nervov
- nervové bunky vytvárajú sieťovitú- retikulárnu formáciu- prepájanie pohybivého a autonómneho systému
- centrá regulujúce viaceré životne dôležité funkcie vnútorných orgánov: srdcová činnosť, krvný tlak, dýchanie
- centrá reflexov spojených s trávením: prehĺtanie, cicanie, žuvanie, slinenie
- nižšie centrá obranných reflexov: kašľanie, zvracanie, kýchanie
- u nižších stavovcov koordinácia pohybu
Zadný mozog
- 2 funkčné časti: most a mozoček
- Most
spojovací informačný kanál umiestnený pred predĺženou miechou
vedie informácie do vyšších centier - Mozoček
vysiela signály až do mozgovej kôry
má 2 hemisféry (pri vyspelejších živočíchoch) - na povrchu sivá hmota (kôra), vo vnútri biela hmota »rozvetvuje sa do sivej --hmoty, tvorí tak strom života
prijíma informácie z rovnovážneho analyzátora vnútorného ucha a svalového analyzátora
s miechou je to centrum rovnováhy tela, koordinuje a spresňuje pohyby a svalový tonus (napätie)
negatívne naň pôsobí alkohol
Stredný mozog
- krátky oddiel mozgového kmeňa
- pri rybách a obojživelníkoch je najvyšším ústredím koordinácie pohybov
- pri cicavcoch centrum zrakových a sluchových reflexov (niečo za mnou buchne, tak sa otočím)
- podmieňuje vzpriamenú polohu hlavy a celého tela
Medzimozog
- 2 funkčne odlišné časti: Talamus a Hypotalamus
- Talamus (lôžko)
okno do vedomia
kontroluje, filtruje informácie zo zmyslových orgánov
pri vyšších stavovcoch koordinuje zrakové, zvukové, dotykové, bolestivé podnety
sprostredkúva emočné prejavy (zlosť, útočnosť)pri obojživelníkoch najdôležitejšia časť mozgu, lebo je o miesto asociačného prepojenia nervových dráh (zmyslové - pocitové)
jeho funkcia sa mení priamoúmerne s rozvojom mozgovej kôry - Hypotalamus (podlôžko)
nadriadená časť riadenia vnútorných orgánov
funkčne veľmi úzko spojený s mozgovým príveskom- hypofýzou
ovplyvňuje najmä fyziologické procesy- príjem potravy, pohyb v tráviacej rúre, typ metabolizmu
reaguje aj na teplotu tela (centrálna termoregulácia), činnosť srdca, obeh telových tekutín, centrum pre niektoré sexuálne aktivity
tvoria sa hormóny oxytocín (sťahy maternice), vazopresín (osmoregulácia)
Predný mozog
- najrozvinutejšia časť ÚNS
- fylogeneticky najstaršia časť mala pôvodne len čuchovú funkciu
rozdelený na 2 hemisféry - vyššie stavovce (od plazov vyššie) - predná časť- motorické funkcie
- zadná časť - senzorické funkcie
- na povrchu - mozgová kôra -
začína sa diferencovať už pri plazoch
veľmi tenkou vrstvou pokrýva obe hemisféry vtákov
najvyvinutejšiu: slony, delfíny, primáty
- mozog je brázdami rozdelený na laloky: čelový, temenný, spánkový, záhlavový
- mozgová kôra cicavcov je najvyšším riadiacim centrom - integruje nervové procesy a najvyššie nervové prejavy - zrak, reč, kožná citlivosť, asociačné prepojenie, sluch, poloha
- ÚNS je chránená väzivovými obalmi
- mozgovomiechový mok tvorí vnútorné prostredie nervovej sústavy, chráni pred poškodením a reguluje vnútrolebečný tlak
Obvodná nervová činnosť
- tvoria ju nervové dráhy - spájajú mozog a miechu s orgánmi a tkanivami celého tela.
- dostredivé vlákna - privádzajú vzruchy z receptorov do ÚNS
- odstredivé vlákna - z ÚNS k výkonným orgánom (svalom, žľazám)
- motorické vlákna - ovládané vôľou a zabezpečujú pohyb kostrových svalov
- autonómne vlákna - vychádzajú z rôznych oblastí mozgu y miechy a nezávisle od vôle internujú funkcie vnútorných orgánov a ciev
- autonómna nervová sústava je fylogeneticky staršia
|
|
