(Insecta)

Rovnokrídlovce

Strapky
Bzdochy
Rovnokrídlovce
Blanokrídlovce
Chrobáky
Motýle
Dvojkrídlovce

Telo hmyzu sa skladá z častí :

Hlava – nesie zmyslové a ústne orgány – môžu byť hryzavé, bodavo-cicavé, lízané
Hruď – nesie pohybové orgány, tri páry nôh a dva páry krídiel
Bruško – sú uložené zažívacie a pohlavné orgány. Pohlavie má oddelené pri niektorých druhoch

Partenogenéza

Metamorfózy – tvarové premeny počas vývinu.

1.Hmyz s nedokonalou premenou – štádiá 1.vajíčka
2.larva - nymfy – tvarovými znakmi podobajú na dospelý hmyz. Chýba štádium kukly
3. imágo
2. Hmyz s dokonalou premenou - 1. vajíčko
2. larva - Úplne odlišná tvarom od dospelého jedinca
3. kukla
4. imágo

Hmyz môže parazitovať vo všetkých štádiách vývoja.

Rovnokrídlovce (Orthoptera)

Je to pomerne veľký hmyz so silnými ústnymi orgánmi, dobre vyvinutými nohami a párom krídiel.

Medvedík obyčajný – imágo dlhé 40-60mm. Predné nohy hrabavé, pripomínajúce krta. Párenie prebieha v máji a júni. Oplodnená samička v hĺbke 0,10-0,15m pod povrchom pôdy kladie vajíčka do vytvoreného hniezda. Vývin jednej generácie trvá celý rok. Škodí prehrýzaním korienkov.

Koníky (Acridioidea)

Ochrana – granulovanými insekticídmi.

Strapky (Thysanoptera)

Drobný 1-3 mm veľký, tmavohnedo až žltohnedo sfarbený hmyz. Samičky majú dva páry štíhlych krídel na okrajoch s dlhými brvami – odtiaľ názov strapky. Samčeky prevažne bezkrídli. Larvy bezkrídle alebo s náznakmi krídiel väčšinou žltkastej, niekedy červenej, prípadne bezfarebné. Ústne orgány bodavo- cicavé. Do roka mávajú jednu generáciu. Na rastlinách zanechávajú čierny trus v podobe škvŕn.

Strapka jačmeňová – vyciciava klásky pred klasením – zostávajú biele a hluché
Strapka ražná – cicajú v období vývinu kláskov
Strapka hrachová – Čiernohnedé imágo a žlté až svetlooranžové nymfy. Zelené struky po cicaní deformované a pokryté hnedými škvrnami
Strapka ľanová – napáda len ľan. Ľan sa nadmerne rozkonáruje, so zakrpateným vegetačným vrcholom.
Strapka tabaková – Poškodzuje zeleninu kvety a okopaniny. Poškodené miesta odfarbené, listy sa krútia, žltnú a prenáša vírus bronzovitosti rajčiaka, ktorý spôsobuje bronzovitosť tabaku.
Ochrana – oraganofosfátmi, agrotechnikou.

Bzdochy (Heteroptera)

Telo je sploštené a 2-20 mm dlhé. Predné krídla čiastočne kožovité a čiastočne blanité ( polokrovky). Ústne orgány bodavo-cicavé – vylučuje toxické látky do pletív hostiteľa. Poškodené rastliny spomaľujú rast, deformujú sa a odlišne sa sfarbujú.

Štítovka obilná - príležitostný škodca na obilninách
Bzdôška chmeľová – škodí aj v ovocných drevinách kde poškodzuje najmä plody
Ochrana – oraganofosfátmi.
Sietnatka repová – Veľké 2,5-3 mm, sivej farby s tmavými škvrnami. Mladé listy repy po cicaní krpatievajú „ananásová hlava“, príznaky kučeravosti repy, prenáša vírusové choroby.
Ochrana – karanténny škodca, organofosfáty
Bzdôška obyčajná – poškodzuje obilniny, bôbovité rastliny, ríbezle, chryzantémy
Bzdôška dvojbodková – poškodzuje bôbovité, mrlíkovité a lipnicovité rastliny
Bzdochas kapustová - poškodzuje hlúboviny

Rovnakokrídlovce (Homoptera)

Hmyz prevažne menších rozmerov, rozmanitého vzhľadu, s cicavo-bodavými orgánmi a spravidla dve vyvinuté blanité krídla.

Cikády (Anchenorrhyncha, syn. Cicadoidea)

Podrad cikády sú drobný skákavý fytofágny hmyz, ktorí škodí cicaním a prenášaním mykoplazmóz.

Žilnatka vírusová – teplomilná druh na južnom Slovensku z burín pupenec roľný je jej hostiteľská rastlina. Je 5mm dlhá, hnedej farby a prenáša stolbur zemiaka a iné virózy
Ostrôžka previsnutá – na konci holení zadných nôh má ostrohy. Samičky kladú vajíčka do mladých stebiel. Prenášajú mykoplaznózu, sterilnú zakrpatenosť ovsa.
Ochrana – organofosfátmi, agrotechnikou a ničením burín.

Méry (Psylloidea)

Stavbou tela podobné cikádam, 1-5 mm veľké. Nymfy sú ploché, nepodobajú sa na imágo. Vylučujú vosk a medovicu. Vyciciavané listy deformujú a opadávajú.

Méra jabloňová – Larvy a imága škodia cicaním na listoch a súkvetiach ktoré sú deformované a nevyvinuté , listy zvinujú a žltnú
Méra hrušková – podobne ako predchádzajúci druh. Prezimuje imágo v prasklinách kôry.
Méra mrkvová Po cicaní lariev a imág zostávajú listy kučeravé, naklopené, ale zelené.
Ochrana - opakované postreky organofosfátmi.

Molice (Aleurodinea)

Drobný, 1-2 mm dlhý, krehký hmyz. Telo a dva páry krídiel pokryté biely voskom – popraškom. Žijú hromadne a pri dotyku hromadne odlietajú.

Molica skleníková je polyfág. Listy deformované, odfarbené pokryté medovinou.

Vošky (Aphidinea syn. Aphidoidea)

Sú 0,5-6.0 mm dlhé krídlaté alebo bezkrídle. Ústne orgány bodavo cicavé. Vývin je veľmi zložitý, ide o rodozmenu, pri ktorej sa striedajú pohlavné a nepohlavné generácie.

Monocyklické vošky– žijú na jednej hostiteľskej rastline

Dicyklické vosky majú dvoch hostiteľov prvý (primárny)môže byť bršlen, kalina, broskyň, slivka; druhý (sekundárny) repa, zemiak, chmeľ. Do roka mávajú 9-16 generácií. Škodia cicaním štiav, do pletív vypúšťajú toxické látky, ponechávajú sladké výlučky, na ktorých sa uchytávajú neparazitické černe. Prenášajú virózy mykoplazmózy.

Voška maková - dicyklický škodca. Prezimuje na bršlešne, kaline v štádiu zimných vajíčok. Sekundárným hostiteľom je repa, bôb. Do roka má 5-7 generácií. V napadnutých listoch kolónie vošiek, lepkavé a zvinuté listy.

Voška hrachová – prezimuje zimným vajíčkom na lucerne, do roka má 8-10 generácií. Škodí na strukovinách a bôbovitých rastlinách. Napadnuté výhonky zakrpatievajú, vädnú a odumierajú.

Voška kapustová – monocyklická. Prezimuje v štádiu zimných vajíčok v ozimnej repke. Počas vegetácie až 16 generácií. Poškodené listy žlté, deformované.
Voška chmeľová – Prezimuje v štádiu zimných vajíčok na slivkách, trnkách a v máji prelietava na chmeľ. Do roka má 5-8 generácií. Listy sú deformované a poškodené hlávky.
Voška broskyňová – najnebezpečnejší prenášač viróz. Škodí primárne na broskyniach, sekundárne na zemiakoch, paprike, tabaku, kapustovitých rastlinách. Do roka 5-6 generácií.

Ochrana ošetrovanie organofosfátmi a karbanátmi.

Vošky na ovocných drevinách

Poškodzujú rastliny cicaním a prenášaním vírusových chorôb. Napadnuté listy sa zvinujú a deformujú.

Voška jabloňová –
Voška slivková –modrasto zelená
Voška čerešňová -
Voška ríbezľová – spôsobuje červené pľuzgiere
Voška krvavá – Cicaním na konárikoch spôsobuje nádorčeky, kôra nad nimi sa odlupuje a praská. Na poškodených miestach nájdeme povlak podobný vate.
Fyloxéra viničová – žije na koreňoch a listoch viniča. Na koreňoch európskeho viniča tvorí drobné nádorčeky. Ako ochrana Európsky vinič sa pestuje na Americkom podpníku.

Červce (Coccinea, syn. Coccoidea)

Drobný fytofágny hmyz s pohlavnou dvojtvarosťou. Samčeky majú vyvinutý iba jeden pár krídiel, samičky sú väčšie, bezkrídle, nepodobné hmyzu, často pokryté voskovými štítkami. Škodia vyciciavaním a vylučovaním toxických látok do rastlín.

Puklica slivková – napáda aj broskyne, ríbezle a orechy. Dospelé samičky sú 4-6 mm dlhé, pologuľovité, oválne, gaštanovohnedej farby. Vypúšťajú medovicu.
Štítnička nebezpečná – karantény škodca, u nás rozšírený v teplejších oblastiach. Štítok samičky je okrúhly, popolavo sivý, vypuklý, v priemere 1-2 mm. Samička je citrónovožltá až oranžová. Samčeky sú krídlaté alebo bezkrídle. Škodí cicaním a vylučuje toxické látky do rastlín, ktoré vytvárajú červenú bodku. Konáre postupne odumierajú.
Štítnička čiarkovitá
Štítnička lastúrová
Štítnička ovocná

Ochrana - Zimný postrek a počas vegetácie organofosfáty.

Blanokrídlovce (Hymenoptera)

Sú charakteristické dvoma pármi blanokrídlych krídiel, z ktorých predné sú väčšie. Blanokrídlovce majú dokonalú premenu, imága spravidla neškodné. Ústne orgány hryzavé, lízavé, alebo hryzavo – lízavé. Podľa pripojenia k brušku v celej dĺžke

– hrubopásavé – piliarky
- štíhlopáse – osy

Piliarka repová – poškodzuje aj kapustu, kavku, okrúhlicu. Imágo meria 8-10 mm, štíhle žltkasté až oranžové telo a čiernu hlavu. Sivozelené larvy prezimujú v pôde. Larvy vyžierajú povrch listov, staršie vyžierajú do čepelí pozdĺžne otvory aj holožer.
Piliarka jablčná – Žltkasté larvy v mladom plode vyhrýzajú podpovrchovú chodbičku. Pokožka praská a napokon sa rana zaceľuje korkovým pletivom – vzniká charakteristická jazva. Po žere larva zalieza do pôdy, kde prezimuje.
Piliarka slivková
Piliarka žltá - napadnuté plody opadávajú
Piliarka čerešňová – skeletuje líce listov
Ochrana – Dôsledným obrábaním pôdy, ošetrovanie organofosfátmi.

Chrobáky (Coleoptera)

Charakteristickým znakom sú predné sklerotizované krídla - krovky, ktoré pokrývajú celé bruško. Zadný pár krídel je blanitý, zložený pod krovkami. Chrobáky majú dokonalú premenu. Larvy majú rozličný tvar. Kukly chrobákov sú voľné a väčšinou belavé.

Veľmi sklerotizované telo sa skladá:

1. hlava – na hlave sú tykadlá, oči a ústne orgány. Ústne orgány u imág a lariev sú hryzavé. Pri nosáčikovitých na konci predlženej hlavy tzv. nosci.
2. hruď poľa funkcie rozoznávame nohy kráčavé, behavé, hrabavé, alebo skákavé.
3. bruško sa skladá z článkov

čelaď:

bystruškovité

– názov podľa rýchleho pohybu. Imága a larvy škodia v noci. Veľká hlava, silné hryzavé orgány a pozdlžne ryhovanie kroviek.

Hrbáč obilný – Čierny chrobák s dlhým klenutým štítom (hrbáč) a ryhované krovky. Larvy belavé s tmavohnedou hlavou a predhrudou. Larvy prezimujú v pôde.
Škodí imágo, ktoré vyžiera kvety a zrná v mliečnej zrelosti. Má jednu generáciu do roka. Ochrana: Pred sejbou granulované insekticídy a organofosfáty pri výskyte.

Zdochlinorovité

-v nebezpečenstve znehybnejú a predstierajú uhynutie. Pri chytení vylučujú zelenú slinu.

Zdochlinár vlnkovaný – škodí v repe cukrovej. Larvy a imága ožierajú listy. Dospelé chrobáky zanechávajú na listoch tmavozelenú tekutinu. Požerky lariev sú bez lemu. Ochrana – organofosfáty

Kováčikovité

– chrobáky so štíhlym telom a väčšinou sú tmavých farieb, veľké 6-16mm. Larvy sú štíhle, valcovité, žlto alebo žltohnedo sfarbené. Pretože ich telo je veľmi tvrdé, nazývajú sa aj drótovce. Ich vývoj v pôde prebieha počas 3-5 rokov.

Kováčik obilný –škodia obilniny repa, zemiaky.
Kováčik tmavý
Kováčik poľný
Kováčik lesklý
Kováčik široký

Ožierajú korienky, poškodzujú podzemné časti stonky, hľuzy. Ochrana – granulovanými insekticídmi

blyskáčikovité

Blyskáčik repový – škodca kapustových rastlín pestovaných na semeno, najmä repky ozimnej. Telo má oválne, čierne s kovovým leskom, meria 2-3 mm. Dospelé larvy sú dlhé 4mm, mliečne biele s tmavšou hlavou. Do roka má jednu generáciu. Chrobáky prezimujú plytko v pôde, skoro na jar preliezajú do kvetných púčikov, kde vyžierajú otvory, púčiky zasychávajú a opadávajú. Straty na úrode až 70%. Ochrana? chemická ochrana, ale kvitnúce porasty ošetrujeme mimo náletu včiel.

krytohlodovité

- má jediný druh patriaci do rodu Atomaria

Atomária repová – Hnedý chrobák veľkosti 1,2-1,5 mm, larva 2,2-3mm dlhá. Prezimuje, dospelý chrobák má jednu generáciu do roka. Imágo vyžiera hypokotyle rastlín pod povrchom pôdy, larvy obžierajú korene. Ochrana – morením osiva, pri sejbe granulované insekticídy a porasty ošetrujeme organofosfátmi.

múčiarovité

– tmavé až čierne chrobáky na obilí, v krmivách.

Múčiar obyčajný dlhý 12-17 mm, žltá larva 23-30mm, do roka má jednu generáciu. Znehodnocuje žerom a výkalmi uskladnené produkty. Ochrana: chemicky: fumiganty.

skarabeusovité

– charakteristické lupienkovitými tykadlami. Larvy zavalité, mäkké, obyčajne belavé. Zahnuté v podobe „C“ . Ich hlava je veľmi sklerotizovaná, bez očí so silnými hryzadlami. Larvy sa nazývajú pandravy.

Chrúst obyčajný – Larvy poškodzujú korene. Chrobák požiera listy a púčiky stromov. Dospelé larvy merajú až 65 mm, v pôde žijú 2-3 roky. Chrobáky sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája. Ochrana – podľa prognózy trojročných alebo štvorročných vývojových cyklov granulované insekticídy.

liskavkovité

– Chrobáky s kratším oválnym klenutým telom, krikľavých farieb s kovovým leskom. Nohy krátke, niektoré druhy skákavé s veľmi zhrubnutými stehnami. Larvy často pestro sfarbené – tzv. výstražné sfarbenie.

Kohútik pestrý
Kohútik modrý – Larvy a chrobáky vyžierajú medzi žilnatinou pozdĺžne okienka. Ochrana – insekticídmi.

Pásavka zemiaková – od roku 1945 najnebezpečnejší škodca. Chrobák s pozdĺžnymi čiernymi pruhmi na žltých krovkách. Vajíčka lesklé, žltooranžové, na rube listov. Larvy červené až oranžové. Má jednu, v teplejších oblastiach dve generácie. Spôsobuje holožery. Ochrana chemická.

Skočky – drobné chrobáky, 2-4 mm dlhé, kovovo lesklé, oválne a skákavé. Prezimujú, chrobáky v apríli vyliezajú z pôdy a vyžierajú listové čepele. Druhá generácia v júli a auguste škodí hlavne mladej repke.

Skočka čierna
Skočka čiernonohá
Skočka poľná
Skočka kapustová
Skočka repová - Škodia predovšetkým larvy tým, že sa zavŕtajú do listových stopiek
Skočka chmelová
Skočka ľanová

Ochrana – chemické ošetrenie rastlín organofosfátmi

zrniarkovité

– Chrobáky zavalitého tela, ktorých krovky nepokrývajú celé bruško. Hlava je čiastočne predĺžená v nos. Larvy sa vyvíjajú v semenách strukovín – „červivosť“.

Zrniarka hrachová. Čierny chrobák, 4-5 mm veľký. Larvy dlhé 5-6 mm, krémové v semene hrachu. Prezimuje chrobák v semene hrachu. V máji vylieta a vyhľadá kvitnúce porasty. Larvy sa vyvíjajú v semenách, ktorých otvory zaviečkujú. V jenom semene je iba jedna larva. Do roka má len jednu generáciu.

Zrniarka bôbová – podobne ako zrniarka hrachová, ale v jednom semene nájdeme aj 2-5 lariev
Zrniarka šošovicová
Zrniarka fazuľová – V jednom semene ja až 25 lariev, dokáže sa rozmnožovať aj v sklade, kde má 2-3 generácie do roka

Ochrana – osivo po zbere sa morí a porasty a sklady ošetrujú organofosfátmi.

nosáčikovité

– Nápadná tenká hlava, ktorá je predĺžená do krátkeho širokého, alebo dlhého a tenkého nosa s hryzavými ústnymi orgánmi na konci. Nohy sú kráčavé, larvy sú beznohé, belavé s hnedou hlavou, zavalité, rožkovito zahnuté. Poškodzujú listy, púčiky, kvety, drevo a korene.

Listárok čiarkovaný – je 4-5 mm dlhý, čierny so sivými šupinami, ktoré sú štíte, na krovkách usporiadané do pozdĺžnych pásov. Prezimuje chrobák, typickým príznakom poškodenia sú požerky na okrajoch. Larvy žijú v pôde, kde vyžierajú baktériové hrčky bôbovitých rastlín.

Nosánik ligurčekový – Zavalitý čierny, 10-14 mm dlhý chrobák. Nosec je krátky a široký. Krovky sú zrastené, blanité krídla zakrpatené – nelieta. Prezimuje larva alebo imágo. Vývin jednej generácie trvá 2-3 roky. Chrobáky ožierajú výhonky, veg. vrcholy, larvy korene.

Ryhovec repový – čierny lietavý chrobák so sivými šupinami, 10-16 mm dlhý. Dokáže zničiť celé porasty repy.
Nosánik obyčajný – Poškodzuje ďatelinu pestovanú na semeno. Dospelý chrobák je 3-5 mm dlhý, má lesklé čierne telo, so štíhlym nosom. Larvy žijú v hlávkách, kde sa živia semenníkmi kvetov – jedna larva zničí 9-10 kvetov. Má jednu generáciu do roka.

Nosánik zelený má premenlivé sfarbenie. Prezimuje larva v koreňoch ďateliny. Chrobák dierkuje listy, larvy vžierajú stonky a korene. Ochrana – Po signalizácii ošetrujeme porasty organofosfátmi.

Krytonos makovicový – Veľký čierny chrobák, 3,5-4,0 mm. Na báze kroviek má veľkú škvrnu. Nos je tenký a dlhý. Prezimujú chrobáky v pôde. Má jednu generáciu do roka. Chrobáky robia povrchové požerky na listoch a stonkách. Larvy sa prehrýzajú do makovíc, kde vyžierajú priehradky a tvoriace sa semená. Larvy zakukľujú v pôde, v auguste sa liahnu chrobáky, ktoré prezimujú.

Krytonos koreňový – chrobák, podobný krytonoscovi makovicovému, ale za štítom má bielu škvrnu a za ňou väčšiu čiernu škvrnu. Larvy mínujú listy, neskôr prechádzajú do pôdy a na koreňoch vyhryzávajú ryhy. Ošetruje sa mak vo fáze 4 listov.

Krytonos repkový - Prezimuje ako chrobák v pôde, na jar vyliezajú z pôdy a dierkujú listy. Larvy vyžierajú stržeň stoniek – ktoré sa krútia, praskajú. Do roka má jednu generáciu.

Krytonos štvorzubý škodí ako kry. repkový. Chrobák čierny, matne lesklý so zreteľnou svetlou škvrnou za štítom.
Krytonos kapustový – Sivočierny dlhý 2,0-3,1 mm. Žije v dvoch kmeňoch - Vývin jarného kmeňa prebieha na kapustovinách. Larvy žijú na ich koreňoch, potom sa
zakukľujú v pôde. V júli a auguste precitnú, vyliezajú z pôdy, robia požerky, potom sa uchýlia do úkrytov na prezimovanie. Jesenný kmeň prezimuje larva, alebo vajíčko. Vyliahnuté chrobáky po krátkom žere zaliezajú do pôdy na letný spánok. V auguste precitnú, po žere kopulujú a kladú vajíčka do kvetu kapustovitých rastlín. Pri obidvoch kmeňoch trvá vývin jeden rok.

Krytonos šešulový – napáda porasty repky. Chrobák je čierny, prezimuje imágo a vývin trvá jeden rok. Vyhrýzaju do listov, stoniek otvory, živia sa mladými semenami. Ochrana prípravky na báze endosulfátu.

Zrniar čierny - hnedočierny až čierny, dlhý 3,3-4 mm. Štít má výrazne bodkovaný a na krovkách pozdĺžne ryhy. Nos je štíhly a dlhý. Samičky kladú vajíčka do zŕn, do roka má dve generácie. Ochrana – napáda obilie, ktorého vlhkosť je vyššia ako 13 %.

Nosániky škodiace na ovocných plodinách – Chrobáky vyžierajú púčiky, larvy plody

Nosánik ovocný – chrobák je zlatozelený, dlhý 4,5-5,5 mm, larvy až 9mm, prezimuje chrobáky aj larvy. Vývin jednej generácie trvá dva roky. Samičky pri kladení vajíčok nakazia plody moniliózou, podhubím ktorého sa larvy živia. V neinfikovaných plodoch larvy hynú.

Nosánik jabloňový – drobný chrobák s modrými krovkami. Dospelá larva žltobiela, tučná, rožtekovito prehnutá. Prezimuje chrobák. Imágo už skoro na jar vyžiera púčiky, stopky listov, do ktorých samičky kladú vajíčka.

Nosánik jablčný - Krovky červené, hlava a štít sú bronzové. Prezimuje chrobák, vývin je dvojročný. Larvy sa vyvíjajú v plodoch ale plody neopadávajú.
Nosánik čerešňový – Povrch tela je kovov lesklý, zlatý alebo zlatozelený. Prezimuje larva, kukla i imágo. Larvy sa vyvíjajú v plodoch ale neopadávajú

Nosánik vajcovitý - škodca jahôd. Chrobák má čierne telo, nelieta. Larvy až 7m dlhé, telo belavé a hnedá hlava. Prezimujú larvy na koreňoch jahôd, na jar vyliahnuté chrobáky sa živia listami. Samičky kladú vajíčka do pôdy. Napadnuté rastliny vädnú a usychajú.

Nosánik vinicový – škodí aj na hruškách. Chrobák zelenej, zlatozelenej, modrej, zlatočervenej alebo fialovej farby vždy s kovovým leskom. Prezimuje chrobák. Larvy sú biele až zlatobiele, zavalité. Larvy sa vyvíjajú v cigaretovite zvinutých listoch. Imágo je polyfág. Ochrana – chemicky s prípravkami s kontaktným účinkom.

Kvetovka jabloňová – Chrobák má krovky svetlo alebo tmavo hnedočervené. Svetlejšie chlpy za stredom kroviek tvoria oblúkovitú kresbu. Bledožltá, beznohá larva, má jednu generáciu do roka. Prezimujúci chrobák, poškodzujú púčiky, samička kladie vajíčka do kvetných púčikov, ktoré vyžierajú – zasychávajú. Postrekuje sa v čase nalievania sa púčikov.

Kvetovka hrušková – od kvetovky jabloňovej sa líši priečnou svetlou, rovnou, tmavšie obrúbenou páskou na krovkách. Prezimuje vo forme vajíčok, niekedy aj larvy, v kvetných púčikoch. Napadnuté púčiky sa nevyvíjajú, schnú a opadávajú.

Kvetovka jahodová – Chrobák je dlhý 2-3 mm čierny so sivými chlpmi. Larvy sú biele, rožkovité, zahnuté, v dospelosti dlhé 3-3,5 mm. Prezimuje imágo a má jednoročný vývin. Chrobáky poškodzujú listy a samička kladie vajíčka do kvetných pukov, larva sa živý obsahom pukov. Ochrana – Prípravky na báze endosulfátov aplikované do tvorby pukov.

podkôrnikovité

– chrobáky tmavohnedým valcovitým telom. Hlava je malá, s nezreteľným nosom. Larvy sú beznohé, zavalité , biele s hnedou hlavou. Vyhlodávajú chodbičky.

Podkôrnik slivkový – do roka 1-2 generácie.
Podkôrnik ovocný – Obidva druhy vyhlodávajú chodbička do lyka, ale zasahujú aj do dreva.
Drvinárik – vyhryzávajú hlboké chodby až do dreva
Drvinárik ovocný
Drvinárik všežravý

Ochrana – odstránenie napadnutých konárov , dobrý zdravotný stav drevín, zimný postrek.

Motýle (Lepidoptera)

Typickým znakom motýľov sú krídla pokryté šupinami. Na hlave sú oči, tykadlá a lízavo-cicavé ústne orgány v podobe dlhého cuciaka.

Húsenice – larvy motýlov – telo valcovité, tri páry hrudných a spravidla 4 páry brušných nôh, ktoré nazývame panôžky a posuvky. Húsenice si spriadajú zámotok, a potom sa zakukľujú na rozličných chránených miestach. Kukla je múmiová – sú v nej vidieť zárodky budúceho motýľa

moľovité

– drobné motýle, ktorých húsenice sa vyvíjajú na odumretých latkách rast. i živočíšneho pôvodu.

Moľa obilná – Predné krídla sú sivé až čiernohnedé, s belavými škvrnami. Húseničky sú žlto biele s hnedou hlavou, v dospelosti dlhé 7-10mm. Do roka má 1-2 generácie. Húseničky vyžierajú zrná, znečisťujú výkalmi. Ochrana – fumigantmi

psoty

– nenápadne sfarbené s výrazne vyvinutými spodnoperovými hmatadlami.

Psota obilná – Motýľ má predné krídla okrovožlté, zadné sivobiele. Húsenica je biela. Má jednu generáciu do roka. Húsenice vyžierajú obsah zrna.
Psota repová – výskyt iba v najteplejších oblastiach. Predné krídla žltkastej až hnedej farby tmavými, svetlo lemovanými škvrnami. Zadné krídla sú sivé, s dlhými riasami. Zelené húsenice v dospelosti dlhé 12-15 mm. Má dve generácie do roka. Húsenice vyžierajú srdiečkové listy.
Psota rascová – škodí aj na mrkvovitých rastlinách. Tmavé húsenice so žltými pruhmi, čiernymi a bielymi škvrnami. Obhryzávajú súkvetie a neskôr vžierajú stržeň.
Ochrana – V obdoby letu motýľov oganofosfátmi

Priadzovcovité

– drobné motýliky s úzkymi krídlami.

Priadzovec ovocný – Škodí na jabloniach, hruškách. Predné krídla má biele, hodvábne lesklé s čiernymi škvrnami. Zadné krídla sú tmavé, lemované bielmi riasami. Žlté, čierno bradavičnaté húsenice, dlhé 20mm. Prezimujú húseničky pod štítom, ktorým samička prikrýva vajíčka. Húseničky žijú v míne listu, opúšťajú pod ochranou pavučinových hniezd listy skeletujú. Ochrana – zimný postrek, oraganofosfáty počas vegetácie. 

priadzovčekovité 

Priadzovček púčikový - Húseničky sú žltozelené s hnedou hlavou, vyžierajú kvetné puky. Majú jednu generáciu do roka.
Priadzovček jarabinový – príležitostne poškodzujú aj jablká. Húseničky žltkasté, sivozelené, a nakoniec ružovočervené s tmavohnedými bodkami na tele, dlhé 8-9 mm. Napadnuté jablká sú horké, majú čiernohnedé škvrny a predčasne opadávajú. Ochrana – organofosfátmi.

podkopáčikovité

– drobné motýle s riasnatými krídlami

Podkopáčik ovocný – Motýľ iba 3-5 mm veľký. Húsenice dlhé 5mm, zelenkasté. Prezimuje motýľ. U nás má tri generácie. Húsenice mínujú v listoch ovocných drevín. Míny sú tenké, hadovité. Ochrana – organofosfátmi.

rúrovčekovité

– vyžiera púčiky a neskôr skeletuje listy

Rúrovček púčikový – Na jeseň si húseničky zlepujú listy cigárovité hniezdo. Ochrana: Chemická v období vegetačného pokoja.

obaľovačovité

– majú predné krídla obdĺžnikovité a zadné lichobežníkovité. Typickým znakom sú lesklé plôšky na konci predných krídiel – zrkadielka. Sú to väčšinou nočné motýle.

Obaľovač hrachový - na prednom okraji predných krídel má dva lesklé prúžky, medzi ktorými je 3-5 čiernych čiarok. zadné krídla sú sivohnedé. Húsenice sú žltobiele alebo zelenkasté. Prezimuje húsenica v zámotku, ktorého vývoj v pôde trvá jeden rok. Ožiera listy, zalieza do struku opriada ich pavučinkou.

Obaľovač strukový – pod. ako predchádzajúci druh.

Obaľovač jablčný – Predné krídla má popolavo sivé s tmavšími priečnymi pásikmi. Zrkadielka na predných krídlach sú tmavohnedé s čiernym okrajom. Zadné krídla tmavohnedé- Húsenice sú ružové, dospelé až 20 mm. Prezimujú húsenice v zámotku. Má jednu až dve generácie. Húsenice vyžierajú v plode chodbičku smerom k jaderníku, ktorý zničia. Jedna húsenička zničí dve až tri jablká.

Obaľovač slivkový - motýľ s tmavofialovými prednými krídlami a so zrkadielkami na ich konci. Húsenica je hrdzavočervená, z boku žltkastá, dlhá 10mm. Prezimuje húsenica v zámotku a do roka má dve generácie. Spôsobujú červivosť a predčasné dozretie plodov. V miest vniknutia húsenice plodu sa objaví kvapôčka gleja.

Obaľovač pásový – Predné krídla slamovožlté, v strede s priečnym klinovitým hnedočerveným pruhom. Zadné krídla sú sivo fialové. Húsenice olivozelenej až hnedočervenej farby. Vyžierajú púčiky a kvety, pričom celý strapec obaľujú pavučinou.

Obaľovač mramorovaný – predné krídla majú základnú farbu žltočervenú, doplňujúce svetlé a tmavé sfarbenie vytvára mramorovanie. Zadné krídla sivé. Húsenice sú žltozelené. Má 2-3 generácie do roka. Druhotné škody vznikajú na poškodených bobuliach plesňou sivou-

Obaľovač viničový - motýľ je žltý až hnedočervený. Svetlosivé až zelenkavé húsenice sú dlhé 30mm, prezimujú. Vývin jednej generácie trvá jeden rok- Živia sa púčikmi, listami a súkvetiami. Ochrana: Podľa signalizácie svetelných alebo feromónových lapákov organofosfátmi.

vijačkovité

-  Charakteristické trojuholníkovité predné a zadné krídla.

Vijačka kukuričná – Samčeky majú predné krídla škoricovohnedé so žltým pruhom, zadné sivé. Samičky majú predné krídla bledožlté až svetlohnedé s dvoma priečnymi ostro zúbkatými čiarami, zadné krídla žlté. Húsenice sivožlté, niekedy červenkasté s tmavším pruhom na chrbte. Prezimuje húsenica v bazálnej časti stebla. Do roka má jednu generáciu. Samička kladie vajíčko pod metlinu a vyliahnuté húsenice sa prežiera steblom až k báze. Rastlina sa láme a šúľky sú medzerovité.

Vijačka múčna – Poškodzujú uskladnené produkty

Vijačka čokoládová – Ochrana – v porastoch kukurice endosulfáty v skladoch fumiganty

morovité

-Predné krídla sivé, hnedasté s charakteristickou kresbou. Zadné krídla sú spravidla bledšie. Imágo a húsenice najaktívnejšie v noci.

Siatica oziminová - predné krídla sú hnedé s tmavšími priečnymi vlnovkami. Zadné krídla svetlé s tmavšími žilkami. Sfarbenie húseníc premenlivé, dlhé až 50mm. Mladé húsenice kladne fototaktické žijú na listoch. Staršie záporne fofotaktické žijú v pôde. Má 2-3 generácie do roka. Najväčšie škody spôsobuje požieraním podzemných častí rastlín.

Siatica ypsilonová
Siatica výkričníková - Ochrana – organofosfáty

Mora gama - Napáda takmer všetky plodiny. Predný pár krídiel je fialovosivých so striebristou škvrnou, pripomínajúcou písmeno gama. Húsenica je zelenej farby. Má 2-3 generácie do roka a môžu prezimovať všetky vývinové štádiá.

Mora kapustová – Má dve generácie do roka. Húsenice vyhryzávajú do listov otvory.
Mora lúčna – Prehryzávajú steblá stráv. Rozšírená v chladnejších oblastiach. Ochrana – organofosfátmi.
Sikavec obilný – húsenice žijú v klasoch, ktoré vyžierajú
Sikavec lúčny – škodí v zanedbaných chmeľniciach.

spriadačovité

- u nás iba jeden druh. U húseníc z bradaviek vyrastajú skupiny dlhých štetín.

Spriadač americký – Motýľ je 15mm dlhý, snehobiely. Húsenice 35 mm, žlté alebo žlotzelené, na článkoch majú bradavičky s dlhými štetinkami. U nás má dve generácie do roka. Húsenice skeletujú, neskôr ožierajú listy spriadané do veľkých hniezd. 

mníškovité – sú zavalité motýle bledých farieb často s priečnými tmavšími vlnovkami. Húsenice majú telo pokryté druhotnými čtetinkami, ktoré vyrastajú z povrchu bradavičiek.

Mníška zlatoritka – snehobiely motýľ, s typickým hrdzavohnedým bruškom, dlhý 20 mm. Húsenice sú čierno žlté s hrdzavohnedými bradavičkami, škvrnami a chĺpkami. Má jednu generáciu do roka, prezimuje húsenica v zimnom hniezde. Ohrýzajú púčiky, kvety, mladé listy, plody.

Mníška veľkohlavá – Samička dosahuje v rozpätí krídiel až 65mm. Húsenice hnedé, popolavé, na prvých piatich článkoch majú bradavičky modré, ostatné červené. Prezimujú húseničky v obale vajíčok, ktoré sú prilepené na kôre stromu. Húseničky škodia ako pri m. zlatoritke.

priadkovcovité

- sú strede veľké až veľké motýle.

Priadkovec obrúčkavý - Farba krídiel je premenlivá, väčšinou bledožltá s tmavšími priečnymi pruhmi, zadné krídla sú svetlejšie. Húsenice sú dlhé 50mm, hnedočervená farba je doplnená bielym, modrým, čiernym a žltým pásom – farebne veľmi premenlivá. Prezimuje vo forme vajíčok typicky usporiadaných do prstencov na tenkých konárikoch. Má jednu generáciu do roka. Húsenice spočiatku žijú spoločne, spôsobujú až holožery.

Priadkovec ovocný – je to veľký motýľ, dlhý 43mm a húsenica 60-80mm.

piadivkovité

– Húsenice majú redukované panôžky a lezú piadivkovitým spôsobom.

Piadivka jesenná – najviac škodí na čerešniach. Má výrazný pohlavný diformizmus. Samičky sú hnedosivé, a majú zakrpatené krídla. Samček má vyvinuté krídla, predné sú hnedosivé s nevýraznou kresbou, zadné žltkasto biele. Húsenice žltozelené s bielymi pásmi na boku, ich pohyb je piadivkovitý. Prezimuje vo forme vajíčok a má jednu generáciu do roka. Spôsobuje až holožer.

Piadivka zimná – škodí podobne ako p. jesená
Piadivka egrešová – ožiera listy egreša a ríbezlí na jar. Ochrana – Mechanicky odstraňujeme prezimujúce hniezda s húsenicami. Zimný postrek a postreky poranofosfátmi počas vegetácie.

mlynárikovité

– sú stredne veľké, bielo, žlto a oranžovo sfarbené.

Mlynárik kapustový – Motýle sú biele, pri báze tmavšie poprášené. Vrchol predných krídiel je obrúbený čiernou kosákovitou škvrnou. Samičky majú na krídlach aj dve čierne škvrny. Húsenice sú sivozelenej farby s pásikmi. Do roka má dve až tri generácie. Spôsobujú holožer.

Mlynárik repový –
Mlynárik repkový –
Mlynárik ovocný - Motýľ má biele krídla s čiernou žilnatinou. Húsenica sú 50 mm dlhé, čierne s dvoma červenohnedými pruhmi na bokoch. Prezimujú, 6-7 mm dlhé húseničky vo zvinutom liste, ktorý je na konárik pripútaný tenkou a pevnou pavučinou. V hniezde je vždy 7-10 húseničiek vo vlastnom zámotku.

Ochrana – Mechanicky odstraňujeme prezimujúce hniezda s húsenicami. Zimný postrek a postreky poranofosfátmi počas vegetácie.

drevotočovité

– nočné motýle, ktorých húsenice žijú vo vnútri rast. pletív.

Drevotoč obyčajný - polyfágny škodca. Húsenice vyžierajú do kmeňov a hrubších konárov smerujúce chodbičky.
Drevotoč hruškový – napáda tenšie konáre tvrdším drevom.

Ochrana – zo stromov odstraňujeme borku, zimný postrek oraganofosfátmi.

Dvojkrídlovce

Do rodu dvojkrídlovcov patrí hmyz s jedným párom krídiel, druhý pár krídiel – kyvadielka slúžia na udržanie rovnováhy. Ústne orgány majú bodavo – cicavé alebo lízavé. Väčšina druhov lariev nemá vyvinutú hlavu, namiesto ústnych orgánov jeden pár sklerotizovaných háčikov. Kukla je voľná. 

mušicovité

– stredne veľké, husto chlpaté, čiernej alebo červenej farby. Larvy pretiahnuté, bez nôch s dobre vyvinutou hlavou a hryzadlami. Sfarbenie najčastejšie hnedasté. Žijú v pôde a zriedkavo škodia v obilninách

Mušica záhradná
Mušica marcová

tipulovité

– veľké dvojkýdlovce, ktoré pripomínajú komáre. Imágo a larvy sa prevažne zdržujú vo vlhkom prostredí. Škodia ohlodávaním koreňov obilnín

Tilupa bahenná - Ochrana – larvy ničíme dezinfekciou pôdy.

byľomorovité

– drobné dvojkrídlovce, vzhľadom podobné komárom. Ústne orgány prispôsobené na vyciciavanie rast. štiav následkom sú deformácie pletív a tvorba hálok.

Byľomor sedlový – napáda pšenicu a jačmeň. Imágo je dlhé 3,5 mm, hnedé s tmavším bruškom. Larvy oranžovo červené. Prezimujú kukly v pôde. Larvy na steble a pod klasom vytvárajú sadlovité jamky.
Byľomor obilný – larvičky cicajú v oblasti kolienok rastlín, klas sa zle vyvíja, láme sa a zasychá, larvy druhej generácie poškodzujú srdiečka obilnín.
Byľomor kelový – Napadnuté šešule repky predčasne žltnú a deformujú sa a otvárajú.
Byľomor lucernový – larvy vyciciavajú kvetné puky, ktoré sa menia na hálky – netvorí semeno.
Plodomor pšeničný – Larvy vyciciavajú na kvetných orgánoch pšenice.
Plodomor hrachový – Vyciciavané kvety usychajú, napadnuté struky sa deformujú, zvnútra pokryté bielym vatovitým povlakom.
Plodomor kapustový – V dôsledku cicania srdiečko rastliny odumiera a zahníva, rastlina vytvára náhradné vegetačné vrcholy.
Plodomor lucernový – Sivohnedé imágo, larvy citrónovožlté, 2mm dlhé. Má dve až tri generácie do roka. Larvy cicajú v kvetnom púčiku, menia ju v bezsemennú háklu.
Plodomor hruškový – Cicaním plody deformované, tmavé vo vnútri s čiernou dužinou.

Ochrana – Dodržiavanie striedania plodín, postreky podľa signalizácie náletu škodca.

vrtivkovité

– zahŕňa menšie druhy múch, často pestro sfarbených s tmavšími pásikmi a škvrnami na krídlach

Vrtivka čeršňová – muška je dlhá 4 mm, nápadne sfarbená. Dospelá larva je beznohá, belasá 6mm dlhá. Prezimuje kukla v pôde pod čerešňami, má len jednu generáciu. Poškodzuje dužinu čerešní, plody mäknú a zahnívajú

Vrtivka zelerová – V listoch zeleru vytvárajú chodbičky. Ochrana – ogranofosfátmi.

vŕtavkovité

Vŕtavka mrkvová - Mucha je 5 mm dlhá tmavej farby. Larvy sú veľmi štíhle, žltobiele, dlhé 8mm. Prezimuje kukla v pôde a má dve generácie do roka. Larvy vyžierajú v koreni chodbičky. Ochrana – granulované insekticídy.

zelenuškovité

– pestro sfarbené mušky, veľké 8mm. Larvy sa vyvíjajú v steblách tráv, alebo tvoria hálky.

Zunčavka jačmenná – napáda obilniny a kukuricu. Imágo je tmavé, dlhé 2mm. Dospelé larvy 5mm, sú biele až krémové a prezimujú v blízkosti srdiečka obilnín. Má 2-3 generácie do roka. Odumiera vegetačný vrchol, vrcholy listov kukurice sú rozstrapkané.

Zelenuška žltopása – Žltá mucha s piatimi čiernymi pozdĺžnymi pruhmi na hrudi. Larvy sú žltkasté. Prezimujú larvy v srdiečku ozimín. Larvy vyhlodávajú v steble obilnín povrchovú ryhu od klasu smerom k prvému kolienku. Rastliny zle alebo vôbec nekvitnú. Ochrana – morením osiva a organofosfátmi podľa signalizácie.

kvetárkovité

- larvy spravidla belavé a majú viac generácií do roka.

Kvetárka repová – Škodca špenátu aj repy. Imágo je dlhé 7mm. Má 2-4 generácie do roka. Larvy mínujú úzke chodbičky, ktoré neskôr rozširujú plošne
Kvetárka obilná – larvy vyžierajú srdiečko obilnín
Kvetárka všežravá - škodí na zelenine
Kvetárka kapustová – Imágo je dlhé 7mm, podobné muche domácej. Dospelé larvy 8mm dlhé, belavé. Do roka má tri generácie. Larvy ožierajú korene, prenikajú do hlavného koreňa a ich chodbičky zasahujú až do stonky.
Kvetárka cibuľová – Biele larvičky pri prenikaní do cibuliek prenášajú baktérie, ktoré spôsobujú hnilobu. Ochrana – Granulovanými insekticídmi alebo zálievkou ku koreňom organ.