Biotické parazitické choroby

Sú to infekčné choroby prenášané z chorej rastliny na zdravú rastlinu organizmami, ktoré žijú na úkor hostiteľskej rastliny. Podľa toho, aký organizmus, čiže patogén, ich spôsobuje, delia sa:

1.virózy
2.mykoplazmózy
3.rickettsiózy
4.bakteriózy
5.aktimomykózy
6.mykózy

Hubové choroby - mykózy

Huba – fungy

Sú to eukaryontné, stielkaté rastliny bez chlorofylu. Bunky sú vždy mnohojadrové. Na povrchu majú membránu ktorá obsahuje chitín alebo aj celulózu.

Huby vznikajú :

Spóra →vylúči→hubové vlákna→hýfa→prepletajú sa→podhubie mycélium

Huba prijíma živiny celým povrchom tela, intenzívnejšie výrastkami, ktoré sa pri parazitických hubách nazývajú sklerócium.
Hýfy sa niekedy prepletajú a vytvárajú kompaktné pletivo plektenchým. Ak vytvára hľúzkovité útvary ktorými huby prežijú nepriaznivé obdobie, nazýva sa sklócium.

Vznik spór:

1.bez oplodnenia – najmä za nepriaznivých životných podmienok

A, Hýfa sa rozpadne na samostatné bunky oidiá, ktoré môžu vyklíčiť na novom substráte v hýfu.
B, Spóry vznikajú vo vnútri bunky nazývanej sporaginom, jeho nosičom je Sporangiofór. Spóry môžu mať bičík na zab. Aktívneho pohybu (zoospóry) alebo bez bičíka (Aplanospóry)
C, Konidiá sa odškrcujú na konídioforom

2.Po oplodnení vznikajú spóry schopné prežiť zhoršené životné podmienky

Plesne – vznikajú oospóry
Vreckaté huby – askospóry
Bazídiových hubách – bazidiospóry

Výživa húb

Podľa kvality substrátu :

- saprofyty – žijú na odumretých organizmoch
- parazity – žijú na živých organizmoch čerpajú z nich živiny a tým ich oslabujú
- saproparazity – sú schopné žiť na živých organizmoch ako parazit a po ich odumretí ako saprotyty

Podľa spôsobu miesta parazita:

vnútrobunkové
medzibunkové - žijú v medzibunkových priestoroch hostiteľa a do buniek púšťajú haustóriá. ktoré bunky buď usmrcujú (hniloby), alebo získavajú živiny z buniek bez ich usmrtenia.
povrchové parazity - žijú na povrchu hostiteľa a zapúštajú haustóriá len do povrchových buniek

Rozširovanie húb

Na krátku vzdialenosť sa rozširujú rozrastaním micélia, spóry môžu byť prenášané vetrom ( anemochória) , vodou, pôdou, časťou rastlín, semenami a ojedinele aj živočíchmi a človekom.

Metabolity húb pôsobia toxicky, nastáva zmena dýchania, mení sa vodná bilancia, hospodárenie s asimilátmi. Prejavujú sa typickými zmenami viditeľnými na povrchu hostiteľa. Sú to farebné zmeny, tvarové, nekrózy a hniloby.

Rozdelenie húb

1.Archimycetes (bezblané huby)
2.Phycomycetes (pravé plesne)
3.Ascomycetes (vreckaté huby)
4. Basidiomycetes (bazídiové huby)

Archimycetes(huby bezblanné)

Sú to prahuby, ktoré žijú ako vnútrobunkové parazity, väčšinou napádajú pozemné orgány, najúčinnejší spôsob ochrany sú osevné postupy. Prašná chrastavitosť zemiaka vyskytuje sa v chladných a daždivých oblastiach. Na malých hľuzách sa vytvárajú pľuzgiere s priemerom 0.5 cm, ktoré sa zväčšujú a uvoľňuje sa z nich
prachovitá hmota so spórami. Huba napáda i korene a sporangiá v pôde sú infekčné aj niekoľko rokov. Zaraďuje sa medzi karanténne choroby

Ochrana – zdravé sadivo, nezamorené pozemky a správny osevný postup.
Nádorovitosť hlúbovej zeleniny – spôsobuje značné škody a napáda aj buriny rodu Brassicaceae. Na koreňoch vznikajú nádory rozličného tvaru, ktoré sú najskôr sivozelené neskôr hnedé. Nadzemné časiť rastlín žltnú.

Phycomycetes (pravé plesne)

Vytvárajú jednobunkové mnohojadrové mycélium, pri nepohlavnom rozmnožovaní vytvárajú konídia, ktoré klíčia v infekčné vlákno alebo sporangiá z ktorých uvoľňujú
zoospóry. V zhoršených životných podmienkach sa vytvára pohlavné štádium, pri ktorom splynie samčie anterídium so samičím oogóniom a vzniká oospóra- ktorá prezimuje v tele hostiteľa. Sú to medzibunkové parazity, napadnutie sa prejavuje žltými škvrnami ktoré neskôr nekrotizuje.

Pleseň tabaku – spôsobuje pernospóru tabaku a napáda čleaď solanaceae. Napadnuté listy žltnú a odumierajú, po silnejšej infekci napadnú celú rastlinu už v parenisku.
Ochrana - výsev do dezinfikovanej zeminy, aplikácia fungicídov.

Pleseň zemiaková – spôsobuje fytoftóra. Škodí hlavne v chladnejších a vlhkejších oblastiach. Na vrcholoch listov vytvárajú žltozelené škvrny, ktoré postupne hnednú a huba machovito prerastá do dužiny ktorá hnedne. Prenáša vo forme micélia na napadnutých hľuzách
Ochrana – Zdravé sadivo, triedenie napadnutých hľúz, fungicídy.

Pleseň kapusty - Spôsobuje ju Peronospóra kapustová, napáda najma mladé sadence v parenisku. Na napadnutých rastlinách sa vytvárajú žlté škvrny, pri silnejšom napadnutí celá rastlina odumrie. Môže sa prejaviť aj ako skládková choroba.

Pleseň cibule – napáda rastliny rodu Alium, príznaky sa prejavujú najmä na listoch a stvoloch, ako žlté škvrny ktorý sa rýchlo pokryjú belavým mycéliom. Napadnutá cibuľa pri uskladnení rýchlo vybieha. Prezimuje v napadnutých cibuliach na povrchu alebo vo vnútri semena, niekedy v pôde. Za vlhkého počasia môže spôsobiť straty až 75%.
Ochrana – Výber pozemku, priestorová izolácia sadzačiek od semenačiek, negatývný výber, dosúšanie pozberanej cibule.

Peronospóra viniča – Pôvodcom je Plazmopara viničová. Príznaky na listoch sú žlté olejové škvrny, ktorá na rube porastajú bielim mycéliom. Silne napadnuté listy odumierajú, opadávajú. Môže napadnúť aj súkvetie, aj bobule, ktoré zasychajú.
Ochrana – spočíva v zabezpečení nižšej vlhkosti, vhodným sponom, rezom, udržiavanie nezaburineného stavu. Meďnatými fungicídmi.

Ascomycetes (Huby vreckaté)

Rozdeľujú sa na rody:

1.Grmaníky – Exoascales – Taphrinales
2.Múčnatka – Erysiphales
3.Pyrenomycéty – Pryrenomycates
4.Terčoplodé – Discomycates

Majú mnohobunkové mycélium, charakteristické sú pre ne vreckaté (auus), ktoré vznikajú pohlavne, sú to mechúrik ovité útvary hyjačkoviteho tvaru, ktorých vznikajú ashopóry. Vrecká môžu byť volné (múčnatky), pootvorené (pyrenomycéty), otvorené ( terčoplodé). Môžu sa rozmnožovať aj bez oplodnenia napr. Konídiami.

Grmaníky

Sú to parazitické huby, pri ktorých vrecká vznikajú voľne na povrchu hostiteľa.

Kučeravosť broskyne – spôsobuje ju Taphrina deformans. Je to najčastešie sa vyskytujúca choroba broskýň. Príznaky sa objavujú pri pučaní listov, ktoré sa sfarbujú do žlta a červena, postupne sa pľuzgierkovite deformujú, kučeravejú a hrubnú. Huba môže napadnúť i celý letorast, môže úplne zničiť porast listov. Huba prezimuje vo forme naklíčených askospór pod šupinami púčikov alebo na kôre. Silne napadnuté listy infikujú aj rodiace budúcoročné púčiky.
Ochrana – Skorý jarný postrek fungicídmi, ktoré obsahujú síru, musí byť na začiatku pučania, dôležité je dokonale omyť všetky konáre. V chladnejšom počasí postrek po 7-10 dňoch opakovať.

Múčnatky

Povrchový parazit. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vytvárajú jednobunkové konídie v retiazkach. Vreckaté štádium sa vytvára v povrchových mycéliách vo forme plodničiek, ktoré po dozretí praskajú a z uvoľnených vreciek vystreľujú askospóry.

Múčnatka jablone – Huba prezimuje v púčikoch napadnutých konárikov, súčasne s pučaním začína vegetovať podhubie, napáda listy ktoré sú v žliabkovito zvinuté, zaprášené bielym povlakom mycélia. Toto je primárna infekcia. Intenzita sekundárnej infekcie je závislá od počasia, podporuje ju sucho a teplo, vrcholčeky letorastov odumierajú, nahrádzajú ich predčasne pučiace nižšie púčiky a vzniká metlovitosť. Napadnuté kvety majú zelenkasté lupienky a nevyvíjajú sa z nich plody.
Ochrana – šľachtenie odolných odrôd, odstraňovanie napadnutých letorastov, chemická ochrana so sírnatými prípravkami.

Americká múčnatka egreša – Patrí medzi najnebezpečnejšie choroby. Napáda na jar listy, pokrýva múčnatkovým povlakom, silne napáda aj plody a nezdrevnatené výhonky. Vegetačné vrcholy zasychávajú, listy a plody opadávajú. Huba prezimuje na konárikoch.
Ochrana – odstraňovanie napadnutých letorastov, sírnaté a organické prípravky v 14 dňových intervaloch.

Múčnatka viniča – Napáda listy, súkvetia, bobule, letorasty. Na listoch sú sivobiele povlaky, ktoré postupne tmavnú listy sa skrúcajú, vädnú a odumierajú. Mladé bobule prestávajú rásť.
Ochrana - správny výber stanovištia, zníženie vlhkosti a chemická ochrana.

Pyrenomycéty

Spoločným znakom týchto húb je tvorba flaškovitých plodníc s kanálikovitým vyústením.

Chrastavitosť jablone – huba Venturia inaequalis. Napadnuté listy sú olivovozelené, sivnú a odumierajú. Na plodoch sa vytvárajú korkovité škvrny. Pre infekciu je nevyhnuté, aby listy a plody boli v závislosti od teploty určitý čas mokré
Ochrana – šľachtením odolných odrôd, agrotechnikou, chemická ochrana

Hnednutie čerešňových listov – napáda ja marhule. Na listoch žlté až oranžové škvrny na pokraji alebo pozdĺž hlavnej osy. Spôsobuje zníženie diferenciácie púčikov.
Ochrana – likvidácia opadaných listov, chemická ochrana.

Terčoplodé

Majú roztvorené plodnice, v mladosti prikryté membránou. Nepohlavným štádium sú konídiá.

Molinóza jadrového ovocia – Monilinia fructigena. Napáda najmä poranené plody jadrovín, ktoré hnedne, hnije a zoschnuté ostáva visieť na strome. Ovocie trpí skládkovou formou. Na jar vyrastajú na mumifikovanom ovocí apotéciá. Primárna infekcia sa uskutočňuje askospórami.
Ochrana – ochrana pred akýmkoľvek poškodením plodov cicavým hmyzom a pod., zberom mumifikovaných plodov.

Pleseň sivá – Boryotinia fuckeliana. Napáda klíčiace rastliny, na ktorých spôsobuje padanie, napáda aj listy, letorasty, aj uskladnené plody. Na napadnutých rastlinách vytvára vo vlhkom prostredí sivý povlak konídioforov, neskôr drobné čierne telieska - skleróciá
Ochrana – ochrana antiborytickými prípravkami, dez. pôdy.

Biela (sklerotíniová choroba)– scerotinia sclerotiorum. Prejavuje sa bielym vatovitým mycéliom, v ktorom sa neskôr vytvárajú čierne oválne skleróciá. Napadnutá rastlina vädne a odumiera
Ochrana – Osevným postupom, morením osiva, odstraňovaním napadnutých rastlín.

Bazídiové huby (Basidiomycetes)

Hlavnou formou rozmnožovania sú bazídiospóry, ktoré vyrastajú na bazídiách, vzniknutých pohlavnou cestou.

Rozdeľujú sa na dve podtriedy :

1.Phramobasidiomycetes – majú priehradkové bazídie a nevytvárajú plodnice – sneti a hrdze.
2.Holobasidiomycetes jednobunkové bazídiá a vytvárajú plodnice. Patria sem drevokazné huby a väčšina konzumných húb

Sneti (Ustiliginales)

Majú viacbunkové podhubie, ktoré môže prerastať aj celú rastlinu. Trváca spóra chlamydospóra je v mladosti dvojradová, v priebehu vývinu jadrá splynú a vznikajú bazídium z 1-4 i viac buniek. V blízkosti priehradiek týchto buniek vznikajú bazídiospóry.

Podľa spôsobu infekcie rozdeľujeme smeti na:

1.Sneti, ktorých chlamydospóra sa zachytáva na povrchu semena a infikuj klíčiace semená.
2.Sneti, ktoré infikujú rastliny v období kvitnutia a mycélium prežíva v latentnom stave vo vnútri semena. (sneť pšeničná)
3.Sneti, ktoré môžu infikovať v priebehu ďalšieho vývinu po vyklíčení (sneť kukuricová).

Mazľavka pšeničná – napadnuté rastliny pomalšie rastú, majú skrátené steblá. Miesto zŕn sa vytvárajú snetivé tmavé tvrdé hálky, najprv mazľavý, zapácha po haringoch a pri mlátení sa drví. Uvoľnené chlamydospóry sa rozprašujú a zachytávajú sa na zrnách.
Ochrana – morenie osiva

Sneť pšenicová – najčastejšie sa vyskytuje vo vlhkejších oblastiach. Napadnuté rastliny sa najprv vyvíjajú rýchlejšie, prvým príznakom je až žltnúci najvyššie postavený list. Klas je premenený na čiernu prachovú hmotu chlamydospór. Spočiatku klások pokrytý striebristou blankou, ktoré praská a po uvoľnení chlamydospór, ktoré dopadajú na blizny kláskov, na ktorých vyklíčia v bazídiospóry, ktoré infikujú kvet. Hýfy prerastajú do štítka zrna. Tu bez vonkajších príznakov prežíva až do klíčenia
Ochrana – Morenie horúcou vodou a prípravkami na báze Benomylu

Sneť kukuricová - Huba napáda všetky nadzemné časti rastliny. V mieste infekcie vznikajú hálky rozličnej veľkosti a tvaru. Hálky prekrýva biela blana, vo vnútri je mazľavá hmota chlamydospór, ktoré po dozretí zasychá a rozprašuje sa.
Ochrana – Hálky odrezať a spáliť , morenie osiva.

Hrdze (Uredinales)

Hrdze sú obligátne parazity. Niektoré sú dvojhostitelské, časť vývinu sa uskutočňuje na jednom, druhá časť na inom, úplne nepríbuznom hostiteľovi. Prezimujú vo forme (teliospór), zimných výtrusov, ktoré na jar klíčia v bazídiá s bazídiospórami. Letné výtrusy (urediospóry).

Hrdza trávová – napáda všetky obilniny a trávy. Je to dvoj hostiteľská hrdza vytvára na dráči a na mahónii. Na trávach potom vytvára pretiahnuté hrdzavočervené kôpky urediospôrna neskôr na steblách čierne kôpky télispôr.
Ochrana – šľachtenie na odolnosť, osevný postup aj chemická ochrana.

Hrdza hrušky - dvojhostiteľská borievka – hruška

Drevokazné huby

Napádajú živé aj odumreté drevo. Bránami infekcie sú poranenia.

Čeľade:

Stereceae
Hydnaceae
Agaricaceae
Polyporaceae

Nedokonalé huby (Deuteromycetes)

Je známe väčšinou len konídiové štádium vývinového cyklu a nemôžu sa zaradiť. Rody a čeľade nie sú zoradené podľa príbuznosti, ale tvarovej podobnosti.

Verticíliové vädnutie – huba Verticilium albo – atrum napáda sa 50 druhov rastlín. Všeobecnosti spôsobuje vädnutie rastlín (upchaním ciev). Pri marhuliach je jedným dôvodom mŕtvice (apoplexie)
Ochrana – striedanie plodín

Fuzarióza ľanu - Fusarium oxysporum - V období klíčenia sa prejavuje černením až padaním rastlín. Vädnutie rastlín - dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy.
Ochrana – osevný postup, morenie osiva