Ucho je jedným z najdôležitejších zmyslových orgánov. Umožňuje nám počuť rôzne zvuky. Je to sluchovopolohový ústroj a tvoria ho 3 časti:
-vonkajšie ucho
-stredné ucho
-vnútorné ucho
Vonkajšie ucho: Skladá sa z ušnice a zo zvukovodu, teda z trubice vedúcej do ucha. Veľa zvierat hýbe ušami aby zistili odkiaľ zvuk prichádza. Koža vnútri zvukovodouv vytvára lebkavú žltkastú tekutinu, ktorá sa volá ušný maz. Pri žuvaní a rozprávaní svaly trochu pohybujú okrajom zvukovodu a starý maz sa takto postupne dostáva von.
Stredné ucho: Ked udrieme na bubon, rozochveje sa alebo vibruje a uvedie do pohybu okolotý vzduch. Tak vznikajú zvukové vlny. Ušný bubienok pracuje opačným spôsobom. Zvukové vlny naň udierajú a on začne vibrovať. Vibrácie sa šíria cez tri kostičky: kladivko, nákovku a strmienok.
Vnútorné ucho: Vnútorná časť ucha je veľmi zložitá. Veľká trubica slimákovitého tvaru sa nazýva slimák (kochlea). Slimák prevádza mechanické kmitanie na elektrické impulzy. Normálne je slimák zložený zo stočeného kanálika. Slimák je vyplnený kvapalinou a obsahje tzv. Cortiho orgán s nervovými zakončeniami. Tak, ako mnohé hudobné nástroje, je slimák na jednej strane širší, aby zachytil nižšie tony, a na druhej strane užší, aby zachytil vyššie tony. Viac ako 2 miliony chĺpkov sleduje pohyb Cochleárnej tekutiny a prevádzajú ich signály vo forme elektrických impulzov. Tri polkruhovité kanáliky nesúvisia s počutím ale s rovnováhou. Každý kanálik registruje pohyb v inej rovine. Obsahujú tekutinu a špeciálne vlasové bunky. Ked sa tekutina pohne, vlasové bunky vyšlú informáciu mozgu o tom, že hlava zmenila svoju polohu. Úzka trubica (Eustachová trubica) vedie z vnútorného ucha dozadu do hrdla. Pri prehltnutí, žuvaní alebo zívaní sa vchod do trubice otvorí a vzduch môže vchádzať do stredného ucha alebo z neho vychádzať. To spôsobí, že tlak je na obidvoch stranách ušného bubienka rovnaký. Ušný bubienok môže teda ľahko vibrovať a my riadne počujeme.
Bolesti v ušiach, často sa vyskytujúce v detstve, sú zvyčajne vyvolané infekciou stredného ucha. Človeka, ľahko postihnutého prevodovou hluchotou, spôsobenou poruchou funkcie kostičiek stredného ucha alebo upchatým zvukovodom, môže vyliečiť chirurgický zákrok. Percepčná porucha sluchu, pri ktorej je poškodené vnútorné ucho alebo sluchový nerv, niekedy zapríčenená nadmerým hlukom, sa liečiť nedá, ale ťažkosti možno z časti zmierniť načúvacím prístrojom. Náhle zmeny v nadmorskej výšky, napr. v lietadle, môžu spôsobiť praskanie v ušiach zapríčinenie nevyrovnaným tlakom po oboch stranách ušných bubienok.
Vrodené chyby ucha: Na ušnici sa občas vyskytujú nápadné funkčné aj kozmetické chyby. Niekedy sa vyvinie zdeformovaná alebo zakrpatená ušnica, inokedy sa ušnica vôbec nevyvinie. Pritom sa môže chybne vyvinuť aj vonkajší zvukovod. Zriedkavejšie sa chybne zistí vyvinutý prevodový systém stredného ucha (sluchové kostičky) alebo i vnútorné ucho. Podľa rozsahu týchto zmien býva porušený aj sluch.
Liečba: Kozmetické chyby napravuje plastický chirurg. Chyby vonkajšieho zvukovodu a stredoušia sa dajú odstrániť pomocou rekonštručných metód.
Úrazy ucha: Ucho môžu poškodiť škodliviny fyzikálne (chlad, úder, pád), zriedkavejšie aj chemické. Medzi najčastejšie fyzikálne poranenia ušnice patrí omrzlina. Predisponujú k nej najmä ľudia s porušeným krvným obehom a s prekonanými omrzlinami. Omrzliny dosahujú rozličný stupeň. Ušnica býva začervenaná, najprv pálčivo bolí, potom sa jej citlivosť zníži. Menej časté sú omrzliny 2. stupňa. Pri nich sa na opuchnutej ušnici tvoria žltkavé pľuzgiere.
Liečba: Pri ošetrovaní treba poškodenú kožu chrániť pred infekciou. Po vyhojení omrzlín reaguje ušnica na nízke teploty tvorbou oziablin. Sú to hrboľaté ložiská, za chladu sfarbené do fialova, za tepla tehločervené.
Prevencia: Proti omrzlinám sa treba chrániť vhodným oblečením, pričom sa má podporovať obeh krvi.
Príklady zvukov rôznej hladiny hlasitosti:hladina hlasitosti-(Ph)=hladina intenzity zvuku(dB)
šum lístia:20
hlasný rozhovor:60
električka:60-78dB
osobný automobil:75-82dB
maximálny hluk motorky:100
hluk spôsobujúci bolesť:130
pretrhnutie bubienku:140
Viac než 75dB škodí! Hluk asi 50dB v spánku vyvoláva takú istú reakciu ako pri bdení 80-90dB! Hluk nad 100dB spôsobuje bolesť. Nad 140dB dochádza pri jednorázovom pôsobení aj k sluchovému poškodeniu, pretrhnutie bubienku.
