Slovenský kras je najrozsiahlejším a najviac vyvinutým krasovým územím Slovenska.

Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na výmere 34 611 ha, ktorého chránené pásmo tvorí výmeru 11 741 ha. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice – vidiek. Plošinatá oblasť je rozčlenená vodnými tokmi na sústavu planín s množstvom povrchových a podzemných krasových javov (škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne a priepasti).

Nachádzajú sa tu najznámejšie sprístupnené jaskyne – Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Práve Ochtinska aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny jav podzemného krasu s jedinečnou mineralogicky vzácnou výzdobou trsou a kríčkov mliečne bieleho aragonitu. Osobitosťou je tiež Silická ľadnica – tvoriaca priepasť rútivého charakteru so stálou ľadovou výzdobou. V roku 1995 bolo 12 jaskýň Slovenského krasu zaradených do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Väčšinu územia národného parku pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba zimného, hrabu či buka. Územie Slovenského krasu patrí k floristicky najbohatším oblastiam Slovenska. Rastie tu rumenica turnianská, kandík psí, klinček včasný peristý, áron alpský štíhly a ďalšie. Pestrosť živočíchov tvoria najmä nižšie skupiny. Žije tu 130 druhov mäkkýšov, 1500 druhov chrobákov, 1022 druhov motýľov. Z vtákov sa tu vyskytuje sokol rároh, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, sova dlhochvostá, skaliar pestrý a ďalšie. Od roku 1977 je územie Slovenského krasu našou prvou biosférickou rezerváciou.

Návštevníkov parku určite zaujmú okrem prírodných krás aj historické pamiatky ako Krásna Hôrka alebo Betliar.

Vyznávači cykoloturistiky, horolezectva, jazdy na koni, poľovníctva, rybárstva, či lyžovania si tu tiež prídu na svoje a strávia prijemné chvíle obohatené o mnohé zážitky, ktoré im táto oblasť ponúka.