Spomínaná klasifikácia obsahuje 10 základných typov:
Vysoké oblaky- cirus, cirostratus, cirokumulus
Stredne vysoké oblaky- altostratus, altokumulus
Nízke oblaky- stratus, nimbostratus, stratokumulus, kumulus
CIRUS (po latinsky cirus) alebo riasa je oblak s vysokou hladinou a je najčastejším oblakom tejto hladiny. Pozostáva výlučne z ľadových kryštálikov veľkosti až do 0,05 mm. Keď sú kryštáliky dosť veľké na to, aby mohli padať, niekedy prúdia nadol a dostanú sa do vetra fúkajúceho z rozličných smerov. Tým sa oblak roztiahne do dlhých chvostov. Môže mať vzhľad kučier, závojov, či vlákien. Je biely a tenký, neprináša zrážky. Môžeme cez neho vidieť Slnko aj Mesiac. Tieto oblaky bývajú predzvesťou silnejšieho prízemného vetra. Tvoria sa aj po búrke ako zvyšok vrcholu oblaku kumulonimbus. Cirus však najčastejšie vzniká stúpaním stabilného vzduchu pozdĺž atmosférického frontu. Ako vzduch stúpa, s kondenzovaním čoraz väčšieho množstva vlhkosti vznikajú rozličné typy oblakov. Cirus vzniká až nakoniec a predstavuje posledné zvyšky vodných pár. Vzduch nad ním je mimoriadne suchý. Hoci cirrus vzniká ako posledný, je prvým oblakom ohlasujúcim približovanie frontu. Cirus vzniká aj pri rýchlych pohyboch vzduchových hmôt nad vysokými pohoriami. Zaujímavosťou tohto oblaku je to, že sa bežne vyskytuje aj v atmosférach iných planét, napríklad v atmosfére Marsa, alebo Neptúna.
KUMULUS (latinsky cumulus ) alebo kopa je typ kupolovitého oblaku vyskytujúci sa v malých výškach. Oblaky typu kumulus vznikajú pri konvekcii a jej vplyvom rastú do výšky. Princípom vzniku je „bublina" teplého vzduchu, ktorá sa odlepí od prehriateho terénu na povrchu zeme a v istej výške sa zráža jej vodná para. Základňa kumulov je totožná s hladinu kondenzácie. Preto majú všetky kumuly v jednej oblasti rovnakú výšku. Ich základňa býva zvyčajne nižšie ako 2000 metrov. Kumuly radíme medzi oblaky s vertikálnym vývojom. Ich vývoj má typické fázy a je pomerne ľahko pozorovateľný aj pre bežného pozorovateľa.
Veľkosťou je kumulus veľmi premenlivý, môže byť až 10 km široký a 20 km vysoký. Pri pohľade zboku alebo zhora má oslnivo bielu farbu, jeho základňa býva väčšinou sivá. Čím je oblak vyšší, tým je tmavšia, iba pri najtenších kumuloch môže byť úplne biela. Máva huňatý vzhľad, preto sa niekedy tieto oblaky nazývajú aj ako „baránky". Má ostro ohraničené okraje, jednotlivé oblaky sú od seba oddelené a zvyčajne vidno medzi nimi modrú oblohu. Vo fáze zániku sa ostrý tvar kumulu stráca. Suchý vzduch vtedy preniká do jeho vnútra, kvapôčky vody sa vyparujú a zvyšky oblaku sa v vplyvom chladnejšieho vzduchu a poklesu rozpadajú. Kumuly rýchlo menia tvar. Väčšinou sa všetky na oblohe pohybujú jedným smerom. Vyskytuje sa celosvetovo, častejšie však vo vlhkých oblastiach okolo rovníka. U nás sa najčastejšie vyskytuje v lete. Kumuly zvyknú predpovedať pekné počasie. Keďže sa z nich ale vyvíjajú kumulonimby, môžu sa stať predzvesťou prehánky alebo búrky.
STRATUS po slovensky sloha alebo vrstva, je nízko položený oblak. Nachádza sa vo výškach do 3000 metrov so základňou nižšie ako 2000 metrov. Ak tento oblak leží na zemi, hovoríme o hmle. Má vzhľad beztvarej sivej vrstvy, cez ktorú môžeme, v závislosti od hrúbky, rozoznať ostré obrysy Slnka a Mesiaca. Pozostáva výlučne z vodných kvapôčok obsahujúcich 0,05 až 0,5 gramu na kubický meter. Vo vnútri stratu neexistuje kolmý pohyb vzduchu, a preto nemôže spôsobiť dážď, sneženie, či krupobitie. Niekedy však z neho mrholí alebo padá prachový sneh. Stratus sa často tvorí v noci za dobrého počasia, najmä nad vodou. Ráno, keď stúpne teplota, rýchlo sa rozplýva a vyparujú sa z neho kvapky vody. Typický frontálny stratus sa vytvára pozdĺž teplých frontov, kde je teplý a stabilný vzduch pomaly nadvihovaný chladnejším vzduchom. Tento oblak predpovedá zrážky spolu s cirostratom a altostratom, zjavuje sa až potom, ako sa vytvoria predchádzajúce dva oblaky. Stratus potom nadväzuje na nimbostratus (dažďová sloha).
