referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Kliešť obyčajný
Dátum pridania: 10.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 913
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Trieda: Pavúkovce (Arachnida)
Rad: Kliešte (Ixodida)
Čeľaď: Kliešťovité (Ixodidae)
Rod: Kliešť (Ixodes)
Druh: Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)

Kliešť obyčajný má ploché telo s tvrdým povrchom a 8 nohami (iba larva má 6 nôh). Meria 2 mm (samček) až 10 mm (samička). Samičky kliešťa obyčajného sa od samčekov nelíšia iba svojou veľkosťou, ale aj chrbtovým štítom. Chrbtový štít pokrýva u samčekov celé telo, zatiaľ čo u samičiek a nižších vývojových štádií štít pokrýva iba prednú časť tela, aby mohol organizmus poňať viac krvi. Nacicaná samička zväčšuje svoju hmotnosť až 200krát. Samček je sfarbený do hnedočierna, samička do červena. Kliešte sú slepé a pri vyhľadávaní hostiteľa sa riadia špeciálnymi orgánmi na prvom páre končatín, ktoré sa nazývajú Halleyove orgány a majú čuchovú funkciu alebo vnímajú tepelné vlnenie.

Na hlavičke má kliešť chelicery (klepietka), ktorými vytvorí otvor na koži, do ktorej potom vsunie bodavý orgán, hypostom, ktorý má protiháčiky Prv ako začne prijímať životodarnú tekutinu, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tlmia bolesť, ktorú spôsobilo porušenie pokožky..

Hostiteľ: Kliešť napadá všetky teplokrvné stavovce.

Vývojové štádia

Vývoj kliešťa je veľmi zložitý a dlhý, trvá i niekoľko rokov. Oplodnená samica po nasatí krvi odpadne z hostiteľa a v zemi nakladie niekoľko tisíc vajíčok. Za 6 - 36 týždňov (v závislosti na podmienkach prostredia) sa z vajíčok liahnu drobné larvy. Tie už čakajú na hostiteľa a po nasatí krvi a odpadnutí sa menia na osemnohé nymfy, ktoré tiež čakajú na hostiteľa. Nymfy dokážu čakať na vhodného hostiteľa veľmi dlhú dobu, niekedy i rok a pol až dva roky. Pohlavne sa nymfy rozlišujú až po nasatí krvi z hostiteľa a odpadnutí. Menší samci už ďalšiu potravu nepotrebujú a ďalej krv nesajú. Hostiteľa vyhľadávajú len samice. Po tomto nasatí v nich dozrievajú oplodnené vajíčka.

Choroby: Kliešť môže byť nositeľom rôznych chorôb, ako napr. pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Kliešťová encefalitída

Stredoeuróska kliešťová encefalitída nepatrí medzi ochorenia s vysokým výskytom a jej význam je podmienený skôr klinickou závažnosťou. Prvé príznaky ochorenia sa objavujú asi po 7 dňoch po prisatí infikovaného kliešťa a môžu prebehnúť iba ako chripkové ochorenie. U niektorých osôb po 2 – 4 týždňoch nastupuje druhá fáza ochorenia charakterizovaná prudkými bolesťami hlavy a dezorientáciou, vysokými horúčkami a aj bezvedomím. V tomto období môže dôjsť aj k trvalému poškodeniu nerového systému. Ochorenie je v mnohých prípadoch nasledované dlhou rekonvalescenciou, ktorá pacientov vyradzuje z práce na dobu najmenej dvoch mesiacov. Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, ktoré je účinné.

Lymská borelióza

Pôvodcom lymskej boreliózy je malý mikrob – spirochéta. Najvyššia frekvencia ochorenia je vo vekovej skupine 45 – 54 rokov, ženy sú postihnuté častejšie ako muži. Choroba môže prebiehať ako latentná infekcia (zvýšené hladiny protilátok bez klinických prejavov). Protilátky sa vyskytujú v našej populácii asi u 20 – 40% zdravých obyvateľov.

Výskyt

Kliešte sa udržujú vo vrstve zelene cca 0,5 – 1 m nad zemou, kde nachádzajú potrebnú vlhkosť. Vyskytujú sa vo vhodných biotopoch, najmä v zmiešaných a listnatých lesoch a v terénoch s krovinami. Vyskytujú sa aj v mestských parkoch. Najčastejšie ich nájdeme v nižších polohách, ale ich výskyt bol zaznamenaný aj v nadmorskej výške 700 – 800 m n.m.

Kliešte začínajú svoju aktivitu už pri teplote 5°C, čo znamená, že pasívne sú len počas zimy. Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roku – na jar a v lete. To zahrňuje obdobie od apríla do polovice októbra. Krivka výskytu má väčšinou dva vrcholy – jarný (jún) a jesenný (september).

Nie každý jedinec kliešťa je infekčný, a teda choroby neprenáša. Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, kde je asi 20% populácie kliešťov premorených na lymskú borreliózu a 10% na kliešťovú encefalitídu. Oniská, kde sa vyskytujú kliešte premorené na lymskú boreliozú, nie sú totožné s ohniskami kliešťovej encefalitídy. Medzi najznámejšie prírodné ohniská nákazy kliešťovej encefalitídy patrí oblasť povodia Váhu (okres Považská Bystrica), okres Rimavská Sobota: v rekreačných oblastiach Zelená Voda, Teplý Vrch, Gemerská Poloma; okres Zvolen: priehrada Sekier, pohorie Kriváň a Chvojovo, Kováčová, Skalisko, Babská dolina; okres Lučenec: Devin; okres Komárno: Cicov. Medzi najznámejšie ohniska lymskej boreliózy patrí na západnom Slovensku okres Dunajská Streda, Topoľčany, Nitra, Nove Zámky, Trnava; na strednom Slovensku okres Banská Bystrica, Čadca, Žilina, Martin, Považská Bystrica a na východnom Slovensku okres Humenné, Michalovce, Poprad, Prešov a Svidník. Aj keď výskyt kliešťov infikovaných na lymsku boreliózu a kliešťovú encefalitídu vyzerá hrozivo, počet ochorení nie je vysoký.
 
Podobné referáty
Kliešť obyčajný SOŠ 2.9607 485 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.