Trieda (classis): Hmyz Insecta (Ectognatha)
Podtrieda (subclassis): Dicondylia
Infratrieda (infraclassis): Pterygota
Subdivisio: Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola)
Rad (ordo): Blanokrídlovce Hymenoptera
Podrad (subordo): Štíhlopáse Gymnocerata
Nadčeľaď (superfamilia): Včely Apoidea
Čeľaď (familia): Včelovité Apidae
Rod (genus): včela Apis
Druh (species): včela medonosná mellifera
Výskyt
Vedci predpokladajú, že včela medonosná pochádza z Orientu. Už pred 6000 rokmi ju chovali starí Egypťania. Svedčí o tom mnoho obrazových dokumentov v hrobkách i v starých chrámoch. Kedysi zdomácnela v Ázii, ale v súčasnosti je dôverne známa po celom svete, od horúcich púští, až po studené vrcholy Alp. Je neodmysliteľným druhom hmyzu všade tam, kde sa vyskytujú kvitnúce rastliny.
Stavba tela
Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude, bruška. Vonkajšia kostra je z chitínu, pokrytá chĺpkami.
Kráľovná
-je dlhá 22 mm.
-tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným žihadlom
Trúdy
-sú dlhšie ako robotnice a nemajú žihadlo
-20 mm
-sú zavalité, majú nápadne veľké oči
Robotnice
-16 mm
-sú tmavo pruhované
Krídla: Včela medonosná má dva páry blanitých krídel s veľmi jemnými chĺpkami a s pozdĺžnou i priečnou žilnatinou, ktoré sú medzi sebou zaháknuté jemnými háčikmi.
Oči: Včela je obdarená veľkými zloženými očami umiestnenými po stranách hlavy. Veľké zložené oči tvoria stovky malých očiek tzv. faciet, ktoré majú veľkú rozlišovaciu schopnosť. Na temene hlavy, medzi zloženými očami sa nachádzajú tri jednoduché očká, ktorými stabilizuje svoju polohu proti oblohe, aby jej nohy smerovali vždy dolu. Včela je schopná rozlišovať farby. Najlepšie vníma modrú a žltú. Na rozdiel od ľudského oka, nie je oko včely citlivé na červenú (vidí ju ako tmavo šedú), má však značnú citlivosť na ultrafialové žiarenie.
Žihadlo: Včela medonosná je vyzbrojená žihadlom, ktorého použitie je pre ňu osudným a ukončí jej život. Dozadu zahnuté háčiky na žihadle zaisťujú,, že po vbodnutí do obete zostane celý tento aparát i s jedovatým vačkom zachytený v koži. Včela sa síce snaží vyslobodiť, ale to má za následok len vytrhnutie celého tohoto zariadenia z jej tela a následnú smrť. Výnimkou však je, keď žihadlo použije proti inej včele, z ktorej mäkkého tela ho dokáže jednoducho vyprostiť.
Peľové košíčky: Peľ, ktorý nazbierajú svojím telíčkom z kvetov, potom pomocou kefiek na prostrednom páre nôh zmetávajú do peľových „košíčkov“. Sú to vlastne priehlbinky v holeniach zadného páru nôh.
Nohy: Na jemných chĺpkoch predného páru nôh zostává zachytený peľ z kvetov. Na prostrednom páre končatín sú tuhé chĺpky zoskupené do kefiek, ktorými včela peľ zo svojho tela zmetá do košíčkov na poslednom páre nôh.
Ústne ústroje: Hryzavo-lízavé
Včelie spoločenstvá
Včela žije sociálnym spôsobom života v početnej kolónii zahrňujúcej 40 000 až 80 000 jedincov. Žiadny však nie je schopný existencie bez svojho domova. V čele stoji kráľovná-matka. Najpočetnejšími obyvateľmi sú robotnice (nedospelé samičky) a dočasnými príslušníkmi sú tiež samce-trúdy. Samce sa vyskytujú len na jar a na začiatku leta.
Každá skupina má svoju presne vymedzenú úlohu. Samička kladie vajíčka, a tým zaisťuje a udržuje počet obyvateľov v spoločenstve. Robotnice stavajú plásty, starajú sa o čistotu v hniezde, udržujú v ňom primeranú teplotu, nosia zásoby potravín, starajú sa o kráľovnú, o larvy a v určitom období aj o samcov. Samcov sa rodí veľmi veľa aj napriek tomu, že pre zachovanie spoločenstva má význam len niekoľko tých, ktorí v dobe rojenia oplodnia mladú kráľovnú. Potom ich robotnice zo spoločenstva vyháňajú. Pretože si trúdi nedokážu vonku sami nájsť potravu, dožadujú sa stále znovu vstupu do úľa. Robotnice ich hryzú a nakoniec ich ubodajú.
Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľa a zoberie si zo sebou zástup robotníc, ktoré vybudujú nový úľ, v ktorom bude matka žiť.
Zaujímavosti
- Po každom vbodnutí do kože zostává jedovatý aparát včely medonosnej spojený so žihadlom a pumpuje ďalej jed do rany obete, i keď je už vytrhnutý z tela včely.
- K výrobe 1 kilogramu medu potrebujú včely asi 3 kilogramy rastlinného nektáru, čo predstavuje asi šedesiat tisíc výletov z úľa.
- Správy o zdroji nektáru odovzdávajú včely medonosné ostatným robotniciam zvláštnym tancom pred vchodom do úľa, ktorým oznámia vzdialenosť, smer i kvalitu nálezu. Kruhový tanec značí, že kvety sú blízko úľa. Osmičkový značí však opak a určuje smer.
- Med nemá vždy rovnakú farbu. Farba a tekutosť medu závisí od toho, aký druh kvetov včely navštívili.
- Včela kmitne krídlami 250-krát za sekundu
