Drevo

Drevo je vláknitá organická látka, vytvorená v stromoch a kríkoch, v ich kmeňoch, koná-roch a koreňoch. Stromy a kríky nazývame drevinami.
Chemicky sa drevo skladá asi zo 49 % celulózy, 24 % hemicelulózy, 24 % lignínu a asi 2 až 3 % živíc, tukov , trieslovín a ďalších látok.
Celulóza (buničina) je hlavnou súčasťou rastlín, nerozpúšťa sa vo vode, ani v organických rozpúšťadlách, ani v miernych chenický hčinodlách.
Hemicelulóza je zložkou celulózy, ale nie je stála.
Lignín je doteraz málo preskúmaný, vyskytuje sa často ako hnedý zvyšok po hnilobách dreva.
Triesloviny sú látky, ktoré vo vodnom roztoku zrážajú bielkoviny, rozpúšťahú sa vo vode, v alkohole a v acetóne.
Z chemického hľadiska drevo obsahuje asi 50 % uhlíka, 43 % kyslíka a zvyšok tvorí vodík, dusík a minerálne látky. Hmota dreva vzniká z 97 % z vody a vzduchu pôsobením slnečných lúčov. Zvyšok tvoria minerálne soli, ktoré obsahuje voda.
Strom alebo krík potrebujú pre svoj vývoj priaznivé prostredie, čiže vhodnú pôdu, dosta-točné množstvo vody, slnečné svetlo, teplo a vzduch. Koreňmi nasáva vodu aj s nerastnými soľami, ktoré sú rozpustné vo vode. Uhlík prijíma vo forme oxidu uhličitého zo vzduchu v prítomnosti svetla. Z uhlíka a vody sa potom pôsobením slnečnej energie a listovej zelene vytvárajú škroby a cukry.
Z technického hľadiska je dôležitý rast drevín, a to najmä pri sromoch. Z hľadiska využitia dreva sa každý strom skladá z troch častí: z koreňov, konárov a kmeňa. Najdôležitejšia je stredná časť stromu – kmeň.
Kmene stromov môžu mať rôzny tvar a výšku. Podľa toho rozoznávame:
1. nízky alebo vysoký kmeň
2. priamy, ohnutý alebo krivý kmeň
3. valcovitý alebo kužeľovitý kmeň
4. hrubý alebo tenký kmeň
5. čistý alebo konárovitý kmeň
6. rovnovláknitý alebo skrútený kmeň
Tieto vlastnosti sú kritériom na triedenie a oceňovanie dreva. Najlepšie sa hodnotí drevo vysokých, priamych, valcovitých, hrubých, čistých a rovnovláknitých kmeňov. Úžitková dĺžka kmeňa sa ráta od päty až po prvý silný konár. Čím je kmeň dlhší, hrubší a rovnejší, tým má väčšiu upotrebiteľnosť.
Pre technickú prax má najväčší význam makroskopická štruktúra dreva, ktorú môžeme pozorovať v troch základných rezoch kmeňom:
1. Radiálny rez
2. Tenegnciálny rez
3. Koncový alebo čelný rez
Na tomto reze môžeme pozorovať viaceré vrstvy. Sú to:
Kôra – chráni strom pred vonkajšími vplyvmi ovzdušia a pred mechanickým poškodením.

Vonkajšie vrstvičky kôry sa postupne odlupujú a odpadávajú.
Lyko – je vlastne vnútornou kôrou a umožňuje prúdenie živných organických látok od koruny k miestam vzrastu, z listov do kmeňa a koreňov.
Kambium – je šťavnatá úzka vrstvička medzi lykom a drevom, zložená zo živných tenko-stenných buniek, ktorá každú jar a leto vytvára na vonkajšej strane novú vrstvičku lyka na vnútornú vrstvu dreva. Jarné drevo je svetlejšie a redšie, letné je tmavšie, hustejšie a pevnejšie. Tieto ročné prírastky dreva vytvárajú na čelnom reze letokruhy (ročné kruhy), v tvare sústredných kružníc. Šírka ročných kruhov závisí od podmienok rastu, od druhu dreviny, od jej veku a pod.
Beľ – je svetlé nevyspelé drevo pod kôrou, zvyčajne vo vonkajších kruhoch. Vedie vody so živinami, preto svetlejšie ako jadro, viac zosychá, ale ľahšie pohlcuje impregnačné látky amoridlá. Niektoré naše dreviny, ako napr. brezy, jelše, lipy, javory, buky, majú v celom priereze svetlú farbu – beľ. Nazývame ich beľové.
Jadro – je staršie, tmavšie drevo vo vnútorných druhoch. V starších stromoch vnútorné ročné kruhy postupne odumierajú, prestávajú privádzať vodu, a vytvára sa tak zrelé drevo. Jadro sa tvorí odumieraním živých buniek dreva, cesty, ktoré vedú vodu, sa upchávajú, a najmä v ihličnanoch sa do nich ukladá živica, farbivá, triesloviny a iné látky. Drevo jadra je nepriepustnejšie a trvanlivejšie. Vlhkosť zrelého dreva po zoťatí stromu je podstatne nižšia ako beľového dreva. Drevo jadra je aj oveľa odolnejšie proti škodcom ako beľové.
Dreň/ duša – je v strede všetkých kruhov po celej dĺžke kmeňa. Je to riedke tkanivo, ktoré má veľmi nízku pevnosť a je zvyčajne poškodené trhlinami. Priemer drene je 2 až 5 mm.
Dreňové lúče – sú žilky rozbiehajúce sa lúčovite od drene ku kôre. Rozvádzajú sa v ra-diálnom smere drevín a ukladajú sa v nich zásobné živiny na obdobie vegetačného pokoja.
Živicové kanáliky – sú úzke medzibunkové priestory, ktoré sú vyplnené živicou a vy-skytujú sa v niektorých drevinách, napr. v borovice, smrekovci, limbe, a v iných chýbajú, napríklad v jedli a v listnáčoch.
Drevné bunky – sú základom stavby stromov a sú viditeľné len pod mikroskopom. Pros-tredníctvom drevnej bunky stromy prijímajú živiny, vymieňajú vodu, dýchajú a pod. Zlo-žitá stavba drevných buniek má veľký vplyv na fyzikálne vlastnosti dreva – zosychanie, napučiavanie atď.
TECHNICKÉ VLASTNOSTI DREVA
Technické vlastnosti dreva sú predmetom činnosti, pri ktorej pozorujem, ako sa líši jeden druh dreva od druhého. Podľa kvalitatívnych rozdielov triedime nielen druhy drevín, ale aj rovnaký druh dreva.
V celej širokej lesníckej, drevárskej a staviteľskej činnosti sledujeme v dreve tieto tech-nické vlastnosti: pevnosť, tvrdosť, štiepateľnosť, pružnosť, kresbu, farbu, lesk, vôňu, hus-totu atď. Keď chceme pracovať s drevom, musíme poznať jeho základné vlastnosti.
Pevnosť.

Drevo je výborný konštrukčný materiál, je ľahko opracovateľné a jeho malá ob-jemová hmotnosť uľahčuje montáž prvkov a dielov konštrukcie. Vyniká pevnosťou v tlaku a v ohybe. Pevnosť dreva závisí od jeho kvality, t. j. od štruktúry, od skladby vlákien a od hrčovitosti, od druhu dreva a jeho hustoty, čiže objemovej hmotnosti a od jeho vlhkosti. Čím je stavba dreva pravidelnejšia, s menším počtom chýb, čím je vlákno rovnejšie a ob-jemová hmotnosť suchého dreva vyššia, tým je pevnosť dreva väčšia.
Štiepateľnosť. Je to schopnosť delenia dreva v pozdĺžnom smere pôsobením klina. Dobre sa štiepi rovnovláknité drevo, vždy od hrubšieho konca kmeňa k tenšiemu.
Medzi dobre štiepateľné drevá rátame jedľu, ale aj smrek, dub, jelšu, vŕbu a iné. Štiepateľ-nosť nemá v súčasnosti veľký význam. V minulosti sa uplatňovala napr. pri výrobe šin-dľovej krytiny štiepaním jedľového dreva.
Vodivosť tepla. Drevo len pomaly a málo prijíma a odovzdáva teplo a chlad. Zle vedie teplo; má veľa pórov. Redšie drevá majú lepšie izolačné vlastnosti ako husté drevá. Drevo dobre izoluje pred zimou a aj preto bolo v minulosti vyhľadávané ako stavebný materiál.
Izolačná schopnosť dreva závisí od druhu, objemovej hmotnosti (pórovitosti), vlhkosti a smeru prechádzania tepla (či prechádza v smere kolmo na vlákna, alebo rovnobežne s vláknami).
Životnosť dreva. Závisí od podmienok, v ktorých strom vyrástol, a od prostredia, v kto-rom je drevo uložené. Ihličnaté drevo vydrží v suchu 200 až 1000 rokov, vo vode 60 až 100 rokov. Dub vydrží 600 až 1200 rokov, a to nielen v suchom prostredí, ale aj vo vode.
Tvrdosť. Závisí od hustoty drevných vlákien a od anatomickej stavby dreva. Čím má dre-vo hustejšie a kompaktnejšie drevné vlákna, tým je tvrdšie. Z našich driev má tvrdé drevo napr. dub, agát, hrab, orech, slivka, jabloň a iné, z cudzokrajných eben a pod.
Ohybnosť. Ohybné drevo je také, ktoré parením alebo máčaním v teplej vode mäkne, dá sa ohnúť aj na malý polomer bez porušenia vlákien a po vysušení a vychladnutí si ponechá požadovaný tvar.
Táto vlastnosť sa využíva pri výrobe ohýbaného nábytku, športových potrieb a pod. Dobre sa ohýba napr. Buk a mladý jaseň.
Trvanlivosť. Závisí od spôsobu použitia. Drevo ako organická látka sa v bežných pod-mienkach pomerne rýchlo rozkladá. Pri priaznivej vlhkosti a teplote trvá rozklad dreva len niekoľko rokov. CHYBY DREVA
Chyby dreva vznikajú pri abnormálnom vývoji, sú to nepravidelnosti v jeho stavbe, ktorá zhoršuje vzhľad, opracovateľnosť, pevnosť, ale aj výťažnosť dreva.

Chyby dreva je dôležité rozoznať pri správnom zaraďovaní do akostných tried.
a) Ohnuté a krivé kmene
Ohnutý kmeň má strednú os oblúkovite zakrivenú a jeho drevo sa výhodne po-užíva v kolkárstve, pri stavbe lodí a pod.
Krivý kmeň má pozdĺžnu os zakrivenú na niekoľkých miestach a do rôznych smerov. Často takto rastie borovica alebo slivka. Takéto drevo sa môže využiť pri priečnom prerezaní na niekoľko kusov pri výrobe menších drevených predmetov
b) Rázsochy
Je to drevo v tvare vidlice, ktoré vzniklo rozdvojením kmeňa na hrubé vetvy alebo dva hrubé korene.
c) Vybočenosť letokruhov
Túto chybu zistíme na priečnom reze kmeňa. Dreň je umiestnená excentricky, takže letokruhy sú na jednej strane nahustené, na druhej sú široké. Keď chce-me narezať takéto kmene, musíme rezať kolmo na dlhší priemer prierezu.
d) Trhliny
Trhliny v kmeni vznikajú pukaním zasychávajúcej drene drevnej hmoty. Tvoria sa zvyčajne v starších stromoch pri ich spodnej časti. Vnútorné trhliny sa objavia až pri rezaní. Vyskytujú sa ako jadrové trhliny, ktoré sú v dreve najredšie a strácajú sa smerom k vonkajším letokruhom. Takýto kmeň sa môže rozrezávať na dosky.
Hviezdicovú trhlinu tvorí niekoľko jadrových trhlín a takýto kmeň nie je vhodný na výrobu reziva.
Kruhová trhlina vzniká v kmeni odtrhnutím dvoch susedných letokruhov od seba. Tieto trhliny môžu vzniknúť zoschnutím najstarších letokruhov alebo aj pri spadnutí zoťatého stromu, najmä v mrazivom počasí, v ktorom sa pružnosť dre-va zmenšuje.
Mrazová trhlina vzniká na povrchu kmeňa zmraštením dreva pri veľkých mrazoch. Trhliny sú dlhé aj niekoľko metrov a končia sa v rôznych hĺbkach. Naj-častejšie sa vyskytujú v osamelo stojacích stromoch.
e) Smolníky
Smolníky (nazývané aj zásmolky) sú živicové dutiny v niektorom letokruhu ih-ličnatých stromov, najčastejšie v smrekoch. Sú to medzery medzi odlúpenými vláknami, ktoré sú vyplnené živicou alebo smolou. Zásmolky znehodnocujú drevo. Keď ich je málo, vypaľujú sa alebo sa vyrezávajú a vypĺňajú tmelom či kúskom dreva.
f) Hrče
Hrče v kmeni sú zvyšky po odrezaných konároch. Keď sú po odrezaných zelených konároch, sú zrastené s okolitým drevom a nevypadávajú. Hrče po odrezaných suchých konároch už nezrástli a po vyschnutí dreva vypadávajú z reziva. Pre svoju tvrdosť a veľkú hustotu sťažujú opracovanie dreva. Preto hr-čovité drevo zaraďujeme do horšej akostnej triedy.

IHLIČNATÉ DREVINY
Smrek je najpoužívanejšou drevinou v stavebníctve. Uplatňuje sa pri stavbe konštrukcií krovov, pri monolitických betónových stavbách, na vnútorné okná a niekedy aj na dlážky, stropy, zárubne dverí. Pri poľnohospodárskych stavbách používame smrekovú tyčovinu na ľahké konštrukcie objektov pre hospodárske zvieratá. Okrem stavebníctva sa využíva aj pri výrobe nábytku a debien.

Odpad sa spracúva na drevovláknité dosky. Poskytuje veľmi dôležitú surovinu pre chemický – celulózový a papiernický priemysel a na výrobu syntetických vlákien.
Borovica je našou druhou najrozšírenejšou surovinou. V stavebníctve používame borovicu na výrobu vonkajších okien a dverí, je vhodná aj na stavbu zrubov. V rodinných domoch môžeme borovicové drevo využiť na stavbu schodiska. Ešte do konca vojny hlavným spotrebiteľom dreva boli železnice, ktoré ho používali na podvaly. V súčasnosti sa borovicové podvaly postupne nahrádzajú podvalmi z predpätého betónu. V nábytkárstve sa z neho vyrába záhradný nábytok. Krátko sa láme, a preto sa nehodí na stropnice a dlhé trámy. Horšie sa opracúva, lepí, morí a natiera, najmä jadro.
Jedľa u nás netvorí súvislé monokultúry, ale je súčasťou zmiešaných ihlična-tých a listnatých lesov. Jedľové drevo sa dobre štiepa, je pružné, menej pevné a trvanlivé; pod vodou je trvanlivejšie ako smrek. Jedľové drevo používame väčši-nou na pilóty, pri regulovaní lesných bystrín. Kedysi sa používalo pri stavbe mlynov a hatí. V stavebníctve sa môže používať podobne ako smrek. Nie je vhodné na stolársku výrobu, pretože sa nedá čisto opracovať.
Smrekovec (červený smrek) je polotvrdá drevina. Je to jediný ihličnatý strom, ktorý na jeseň opadáva. Nevytvára súvislé monokultúry, ale je súčasťou zmiešaných porastov ostatných ihličnanov. Smrekovec je na poslednom mieste v plošnom obsadení lesnej pôdy. Je to jadrový strom, má veľmi úzku žltkastú beľ, pri remeselnom spracovaní sa zvyčajne odrezáva. Jadro je tmavé, červenohnedé a červenofialové. Čím je tmavšie, tým je drevo kvalitnejšie. Je veľmi živicové, letokruhy sú zreteľné, ostro ohraničené, hnedé letné vrstvy sú široké. Drevo je húževnaté, ľahko štiepateľné, dobre obrábateľné, trvanlivé a pevné. Glejí sa lepšie ako borovica, ale klincové spoje sa ľahko štiepajú. Málo zosychá. Je vhodné na okná, dvere, obloženie stien, pergoly, chatový a záhradný nábytok a pod.
Duglaska. Drevo má podobné ako smrekovec, ale jadro je užšie a svetlejšie. Na vzduchu tmavne a zafarbí sa do červena. Beľ má žltkastú. Letokruhy majú ná-padne širokú vrstvu letného dreva a sú zreteľné. Drevo je mäkké, ale pevné, pružné a trvanlivé.