Včela medonosná

Je neodmysliteľným druhom hmyzu všade tam, kde sa vyskytujú kvitnúce rastliny. Usilovná včela medonosná je známa svojou schopnosťou produkovať med. Jej prapôvodnou vlasťou je zrejme oblasť Orientu.

Včely majú hlavu, hruď, bruško. Žijú v spoločenstvách, ktoré tvorí 40 000 robotníc, niekoťko stoviek trúdov a jedna kráľovná, ktorá je dlhá 22 mm, trúdy sú dlhé 20 mm a robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá s mohutným žihadlom, trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú, robotnice sú tmavo pruhované. Včely majú lízavo - cicavé ústroje. Lízavé - chlpatá rúrka utvorená s výbežkom spodnej pery, cicavé - to sú tykadlá. Živia sa peľom a nektárom. Väčšina včiel je husto zarastená chĺpkami. Majú zložené oči, ktoré sú veľké a holé. Samce majú veľmi veľké oči. Tykadlá sú lomené. Včely majú dva páry blanitých krídel, ktoré sú zaklinené pomocou jemných háčikov. Všetky druh včiel majú dobre vyvinuté krídla.

Rozmnožujú kladením vajíčok, z ktorých o tri dni vyjdú malé larvy. Dospelá kráľovná denne nakladie až 1 500 vajíčok. Larvy žijú osem dní v bunke plástu. Počas prvých troch dní sú kŕmené materskou kašičkou, neskôr ich kŕmia nektárom a peľom. Jedna larva dostáva špeciálnu, najlepšiu potravu. Z tejto larvy je potom kráľovná. Keď sa už larva nezmestí do plástu, robotnica bunku zavoskuje. Larva sa zakuklí a následne sa premení na dospelú včelu. Z oplodnených vajíčok vyjdú matky, alebo robotnice - robia všetko, a z neoplodnených sa vyliahnu malé trúdy - nerobia nič, vyberá sa iba jeden, ktorý oplodňuje kráľovnú.

Robotnice sú na zbieranie kvetného peľu. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých je niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si zo sebou zástup robotníc, ktoré vybudujú nový úľ, v ktorom bude matka žiť. Kráľovná žije až 7 rokov, robotnice 8 týždňov, no a trúdy 4, prípadne 5 týždňov.

Ak včely použijú žihadlo a vpichnú ho do teplokrvného živočícha, ukončia tým zároveň svoj život. Dozadu zahnuté háčiky na žihadle zaisťujú, že žihadlo zostane vpichnuté v koži a spolu s jedovým rezervoárom je z tela včely celkom vytrhnuté.

Včely sa dorozumievajú včelýmí tancami. Pohybujú sa do tvaru osmičky. Čím tvar osmičky väčší, tým je strava bližšie a je jej veľa. Ak je tvar osmičky malý - stravy je málo.

Peľ, ktorý nazbierajú svojím telíčkom z kvetov, potom pomocou kefiek na prostrednom páre nôh, zmetávajú do peľových "košíčkov". Sú to vlastne priehlbinky v holeniach zadného páru nôh. Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk produkujú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v hniezde. Včely robia med v malom drevennom domčeku, ktorému sa hovorí úľ. Vnútri sú zvislo drevené rámčeky, ktoré včely využívajú pri stavbe plástov pre svoje zásoby a potomstvo. Okrem medu z plástov sa už na letáči zbiera peľ zobratými včelami. Všetky tieto produkty sú pre ľudí výživnou potravou. Pri návšteve kvetov, kde zbierajú nektár a iným hmyzom zanechaný med, nazbieranú tekutinu zhromažďujú včely v hrvole, kde začína proces trávenia. V úli potom odovzdávajú túto tekutinu ďaľším robotniciam, ktoré potom časť obsahu svojho žalúdka ukladajú ako med do plástov. Farba a tekutosť medu závisí od toho, aký druh kvetov včely navštívili.

Včelár sa nesmie potiť, alebo príjemne voňať a hlavu, vrátane tváre a vlasov, si musí zakryť sieťkou. Pred otvorením úľa doňho nafúka dym, pričom sa vyľakané včely napchajú medom a sú menej útočné. Včelári úle v noci prenášajú na iné miesta podľa času kvitnutia rastlín. Včely sú veľmi dôležité nie len pre človeka, ktorému dávajú med, včeliu kašičku, propolis a vosk, ale aj pre kvety, kvôli opeľovaniu a pre ovocné stromy kvôli väčšej úrode plodov.