Ak by bola stehenná kosť plná, vážila by o 25 percent viac. Príroda navyše účinne využila tieto kostné dutiny a vyplnila ich dreňou. Vnútri rebier, stavcov, panových a lebečných kostí nájdeme červenú dreň, jedno z biologicky najaktívnejších tkanív tela. Každú minútu dodáva do krvného riečiska milióny červených, bielych krviniek a krvných doštičiek.

Dlhé kosti, ako napríklad stehenná kosť, sú vyplnené žltou dreňou, pozostávajúcou hlavne z tukových buniek. Žltá dreň je strategickou zásobarňou energetickej rezervy pre situácie, keď sa telesný tuk začína spotrebúvať. Pri anémii čiže nedostatku červených krviniek sa žltá dreň rýchlo premieňa na červenú dreň a vytvára červené krvinky.

Rast a obnova kosti

Kosť rastie pomalým pribúdaním jednotlivých vrstiev až do dospelosti. Tak ako ostatné časti tela, stále sa mení a rastie. Kosti sa vyvíjajú a tvrdnú v procese nazvanom osifikácia, ktorý začína asi v piatom týždni vnútromaternicového vývoja. Väčšinu vyvíjajúcich sa kostí v ľudskom plode môžeme prvýkrát vidieť v ohybnej chrupkovitej kostre, ktorá má farbu mliečneho skla. U mnohých ľudí osifikácia pokračuje až do 25. roku, keď kosť nahrádza chrupku a ďalší rast tela končí.
Rast kostry regulujú látky vylučované z hypofýzy, štítnej žlazy, nadobličiek a pohlavných žliaz. Správna výživa spevňuje kosti, obzvlášť vtedy, keď obsahuje adekvátne množstvo vitamínov A, C a D. Tlak na koniec kostí, či už je spôsobený chrupkou, rozvojom svalstva alebo zranením, môže tiež vplývať na rast.

Najčastejším mechanickým zlyhaním kostí a následnej kostry je artritída – choroba, ktorá postihuje ľudstvo už od pradávna. Artritída sa definuje ako chronický zápal kĺbov s ich následnou degeneráciou. Poznáme viac ako sto druhov artritídy, ktoré však môžeme roztriediť do troch kategórií: dna, zápal kostí a kĺbov – osteoartritída a reumatický zápal kĺbov čiže artritída.

Regenerácia kosti

Keď sa hojí rana alebo popálenina, pôvodná ochlpená pokožka sa nahrádza nepoddajným jazvovým a holým tkanivom. Nová koža, ktorá neobsahuje nijaký pigment ani nervové zakončenia, je necitlivá a pôsobí ako mŕtva. Ale keď konce zlomenej kosti opäť zrastú, regenerované tkanivo ostáva živé. Uvedená schopnosť je rozhodujúca pre hojenie kostí a uzdravenie po zranení a považuje sa za základ na prežite ľudskej rasy. Kľúčom k regenerácií kostí je látka známa ako kostný morfogénny proteín (BMP). Spôsobuje, že fibroplasty – kostné bunky tvoriace v scelujúcej sa zlomenine tkanivo podobné jazve – fungujú znovu ako chondroblasty produkujúce chrupku.