Etológia

Jej zakladeteľom je Konrád Lorenz, ktorý bol ocenený Nobelovou cenu. Je to zoologický odbor študujúci chovanie živočíchov v ich prírodnom prostredí. Študuje zákonitosti chovania jednotlivých druhov, formy správania, ich priebeh a analyzuje. Delfín skákavý sa vyskytuje vo dvoch ekotypoch - forma pobrežná a oceánska. Tieto dve skupiny sa líšia predovšetkým veľkosťou (pobrežná forma je o niečo väčšia), farbou (pobrežná forma je svetlejšia), zložením potravy a niektorými návykmi, napr. pri love. Výskyt delfínov ovplyvňuje niekoľko faktorov: teplota vody, jej hĺbka, slanosť, charakter morského dna i možnosť nájsť potravu. Rôzne druhy delfínov sa prispôsobili rôznemu životnému prostrediu. Niektoré druhy menia stanovište podľa ročných období. Teplota vzduchu totiž ovplyvňuje aj teplotu vody, čo vedie ku zmenám vo výskyte potravy. Niektoré druhy sledujú migrácie svojej koristi. Sú schopné za potravou putovať na veľké vzdialenosti. Väčšina delfínov pláva priemernou rýchlosťou 20 km za hodinu, delfín skákavý môže krátkodobo dosiahnuť až 44 km za hodinu.

Delfín je najznámejší a najobľúbenejší zo všetkých morských cicavcov. Napriek tomu však život delfínov pri pobrežiach všetkých svetových morí zostáva neustále veľkou nevylúštenou hádankou. Delfíny skákavé, ktoré nás upútajú svojím oceľovo sivým chrbtom a krátkou vytiahnutou papuľou, sú inteligentné zvieratá, majú určitý druh reči.

Delfíny sú spoločenské tvory, žijúce v skupinách najrozličnejšieho zloženia: alebo spolu žijú zvieratá jedného pohlavia, alebo sú samice a samce spolu so svojimi mláďatami. Navzájom si pomáhajú pri love, pri pôrode aj v chorobe. Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná. Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými a cvakavými zvukmi. Nie je presne známe, koľko znakov táto „reč“ obsahuje, rozhodne však niet pochýb o tom, že sa delfíny navzájom spoznávajú a odpovedajú si.

Delfíny skákavé sa zvyčajne pária na jar alebo v lete, samice potom o desať až dvanásť mesiacov brezivosti porodia jedno mláďa. Matke pri pôrode pomáhajú dva, často aj viacero delfínov, ktoré fungujú ako „pôrodné baby“. Tie ju chránia pred útokmi žralokov, ktoré by mohla prilákať krv vytečená pri matkinom pôrode. Po narodení mláďaťa sa celá skupina dáva do pohybu a „pôrodné baby“ sprevádzajú novonarodeného delfína na jeho prvej ceste za vzduchom k vodnej hladine. Delfíny sú pri pôrode veľmi závislé od pomoci týchto pôrodných asistentiek. Rovnakú pomoc poskytujú delfíny aj akémukoľvek zranenému jedincovi. Ihneď po volaní o pomoc priplávajú ostatné delfíny k zranenému zvieraťu a snažia sa obeť vo vode rôzne nadnášať alebo posrkovať k vodnej hladine, aby sa mohlo nadýchnuť. Matka kojí svoje mláďa najmenej šestnásť mesiacov, takže ďalšie mláďa môže priviesť na svet o necelé dva až tri roky. Pravdepodobne sa zakaždým pári s iným samcom.

Delfíny žerú najrôznejšie druhy rýb a spôsob ich lovu zodpovedá druhu koristi. Pretože lovia jednotlivé ryby, za normálnych okolností nevyhľadávajú malú korisť. V ich potrave sa iba v malej miere vyskytujú malé hlavonožce alebo iné bezstavovce, prípadne aj na vodu sadajúce vodné vtáky. Pri zachytení a spozorovaní veľkého kŕdľa rýb sa na spoločný rybolov zhromaždia až stovky delfínov. Ryby sa pred blížiacimi delfínmi snažia rozpŕchnuť, tie sa však zvolávajú a vytvoria pevnú hradbu. Vodná hladina tvorí pre ryby prekážku, ktorú nie sú schopné prekonať.

Existujú domnienky o tom, že delfíny znepokojujú ryby hlasitými zvukmi, ktoré pri tom vydávajú. Pokiaľ ryby tiahnú v kŕdľoch alebo voľne plávajú vo vode, delfíny ich lovia počas celého dňa. V čase, keď sa kŕdle vyskytujú vzácne, stávajú sa delfíny nočnými lovcami s lovia sépie alebo ryby žijúce na morskom dne.

Človek sa stretáva s delfínom v čase, keď obaja rybárčia na rovnakom mieste. Každý rok sa v rybárskych sieťach utopia tisícky delfínov. Ak sa poškodí echolokačný systém delfína, ktorým by si privolal pomoc, dochádza k vyvrhnutiu na súš a k smrti.
Je známych niekoľko overených prípadov, keď delfíny poskytli pomoc nielen príslušníkom vlastného spoločenstva. Záchrannú reakciu delfínov vyvolávajú dokonca i žraloky, voči ktorým za normálnych okolností delfíny prejavujú nezmieriteľnú agresivitu.
Príbuzné poddruhy delfína skákavého, T.t.gilli a T .t. anduncus sa vyskytujú pri pobreží Atlantického oceánu, vo väčšine severnej časti Tichého oceánu a aj v Červenom mori a v Indomalajzijskej oblasti. Delfíny skákavé, na rozdiel od ostatných druhov delfínov, nie sú ohrozené vyhubením.