Článkonožce poznáme : pavúkovce, kôrovce a hmyz.
Medzi pavúkovce patrý Križiak obyčajný. Križiak vytvára nápadné pavučiny s obdivuhodnou symetriou. Keď by sme zničili pavučinu, Križiak si vytvára novú nedokáže ju opraviť. Korisť býva väčšinou hmyz. Keď sa hmyz prichytí na pavučine križiak ju zacíti na signalizačních vlákienkach. Korisť omráči a usmrtí jedom z jedovej žlazy. Potom ju obalí do pavučiny a vypustí do nej šťavy ktoré ju rozložia. Tkanie sietí je dôsledkom vrodeného správania, nazývame ho inštinkt. Na konci bruška sú vivinuté snovacie bradavice s velkým počtom malích otvorčekov, konkrétne osem. Z nich vytláča tekutinu ktorá na vzduch stuhne a vznikne pavučinové vlákienko. Pavučinové vlákienko sa skladá s osem malých vlákienok.
Hlavohruď a bruško spája tenká stopka. Na hlavohrudi je 8 očiek, klepietka a hmatadlá. Za hmatadlami sú štyri pári článkovaných nôh. Hrebienkovité pazúriky umožnujú pavúkovi pohybovať sa po pavučine.
Kyslík prijíma pľúcnymi vačkami. Tráviaca sústava má ústny otvor, hltan, žalúdok, črevo a análny otvor. Rúrkovité srdce je základom cievnej sústavy. Nervovú sústavu má rebríčkovú.
Križiak má oddelené pohlavie. Samček je menší a štíhlejší a samička má guľaté a väčšie bruško lebo v ňom má vajíčka. Má vivinutú pohlavnú dvojtvarosť. Samička kladie už oplodnené vajíčka na chránené miesto, väčšinou do škár okien a pod. Okolo vajíčok potom upradie z pavučiny zámotok, ktorý ich chráni. Z oplodnených vajíčok sa až na jar liahnu malé pavúčiky podobné dospelým. takýto vývin sa nazýva priamy. O malé pavúky sa matka už nestará.
Viete čo je babie leto ? To je obdobie keď sa malé pavúky učia vypúšťať pavučinové vlákienko, väčšinou to skúša a keď sa mu to nepodarý odfučí ho preč ale my vidíme len vlákno nie pavúka. Ale keby sme sa pozreli lupou vydeli by ste malého pavúčika. On takto lieta až kým sa niekde neprichytí.
