Zemetrasenie sa prejavuje rýchlymi krátkodobými pohybmi zemskej kôry. Sú spôsobované uvoľňovaním napätia v zemskej kôry alebo dokonca aj v plášti zeme. Od miesta svojho vzniku – ohniska – sa šíria do veľkej vzdialenosti v podobe seizmických vĺn. Zemetrasenie môže mať rôznu intenzitu. Zemetrasenie môže mať celý rad príčin preto ich delíme podľa pôvodu na tektonické, sopečné a rútivé zemetrasenia. Tektonické zemetrasenie je najničivejšie a najčastejšie. Je dôsledkom posunov veľkých tektonických platní. Sopečné príčinou ich vzniku sú presuny magmy tesne pred erupciou a pri erupcii. Rútivé vznikajú pri zrútení stropov v podzemných jaskyniach či umelých šiacht.

Zemetrasenia sa delia podľa hĺbky ohniska na:

Plytké – do 70 km
Stredne hlboké – od 70 do 300 km
Hlboké – 300 – 700 km

Richterova stupnica – navrhol ju v roku 1935 Charles F. Richter. Základná jednotka uvolnenej energie sa nazýva magnitúda, M. Magnitúda sa vypočíta zo záznamov na seizmografoch. Stupnica nemá hornú hranicu, ale najsilnejšie doteraz zaznamenané zemetrasenie malo 8,6 M.

Mercalliho stupnica – vznikla v roku 1930 a niekoľkokrát sa upravovala. Zemetrasenie sa hodnotí podľa dvanástych stupňov z hľadiska následkov na zemskom povrchu.

1 – 2 sotva citeľné záchvevy
3 – 4 občas pociťované záchvevy, nespôsobujú škody
5 – 6 záchvevy sa zaznamenajú na mnohých miestach, posúvajú sa predmety.
7 poškodenie budov so slabou konštrukciou
8 poškodenie budov s pevnou konštrukciou
9– 10 zosuvy pôdy, zrútenie budov
11 úplná skaza, viditeľné pohyby pôdy
12 úplná skaza na celom území, vo vzduchu lietajú predmety.