Globálne ekologicke problémy

Všetky živočíchy žijú v určitom priestore, ktorý im poskytuje potravu, vodu, úkryt. Tento priestor sa nazýva biotop. Na celom svete sú však biotopy ovplyvňované činnosťou človeka, ktorí mení krajinu, znečisťuje vodu i vzduch a narúša rovnováhu medzi organizmami. Zmeny životného prostredia sú pre väčšinu živočíchov nepriaznivé. Ochranou biotopov chránime živočíchy, ktoré v nich žijú.

Deň čo deň sa do riek splachujú chemikálie, do vzduchu sa dostávajú plyny a zem sa pokrýva odpadom. Planéta je čoraz väčšmi znečistená. Znečistenie je často neviditeľné, môže však narobiť rovnaké škody ako plamene požiarov či buldozéry. Znečistenie oslabuje živočíchy, pretože otravuje ich potravné zdroje.
Jedy čiže toxíny sa ukladajú v telách živočíchov, až raz napokon dosiahnu nebezpečnú koncentráciu. Pre druhy, ktoré už aj tak trpia narúšaním biotopov, môže byť znečistenie ich posledných domovov zničujúce. Niektorí ľudia sa dnes zaoberajú hľadaním náhrad za chemické prostriedky proti škodcom a hľadaním takých zdrojov energie, ktoré neprodukujú škodlivý odpad – patrí medzi ne napr. slnečná či veterná energia.

Havária Černobyľskej jadrovej elektrárne v roku 1986 spôsobila zamorenie rozsiahlych pasienkov sobov i hospodárskych zvierat. Laponské soby sa kŕmili zamorenými lišajníkmi, v dôsledku čoho museli byť mnohé utratené.

V dnešnom preľudnenom svete sa čoraz väčšmi vyčerpávajú prírodné zdroje. Hoci sa podnikli kroky na zamedzenie mnohým foriem znečistenia. Vedcov a ochrancov prírody znepokojujú najmä:

-kyslé dažde. Veľké borovicové lesy v severnej Európe a severnej Kanade hynú na následky kyslých dažďov, ktoré vznikajú v priemyselných oblastiach vzdialených stovky kilometrov. Výfukové plyny z áut, dym z elektrární a tovární stúpajú k oblakom a rozpúšťajú sa vo vodných kvapkách, pričom vzniká kyselina sírová. Kyselina sa vracia n Zem, možno o stovky kilometrov ďalej, v podobe kyslého dažďa, ktorý zabíja stromy, ryby a iné formy života.

-Rádioaktívne znečistenie. Atómové elektrárne vyrábajú lacnú elektrinu a šetria drahocenné prírodné palivá, ne je tu problém, ako sa zbaviť rádioaktívneho odpadu bez budúcich škodlivých následkov.

-Znečistená atmosféra. Oxid uhličitý je jedným z najdôležitejších plynov v atmosfére, pretože pomáha zachytávať slnečné teplo ako strecha skleníka. Tento skleníkový efekt vytváral v minulosti vhodné podmienky na život. Masovým spaľovaním fosílnych palív sa koncentrácia oxidu uhličitého zvýšila z 265 na 350 ppm. V dôsledku toho sa Zem neustále otepľuje, je narušená zrážková činnosť a polárnym ľadovcom hrozí roztopenie. Príčinou globálneho otepľovania sú v značnej miere aj výfukové plyny z automobilov.

Ozónovú vrstvu poškodzujú chemické látky, ako sú freóny ( plyny obsiahnuté v sprejoch a chladničkách ), a splodiny nadzvukových lietadiel. Bez ochranného účinku ozónu by slnečné žiarenie vyvolávalo rakovinu kože a klesla by výnosnosť mnohých poľnohospodárskych plodín. Družicové pozorovania zaznamenávajú najmä v jarnom období veľkú ozónovú dieru nad Antarktídou.

Ani ukladanie na skládky, ani spaľovanie odpadu nie je konečné riešenie našich problémov s odpadom najlepším spôsobom na odstránenia odpadu je zabrániť jeho vzniku v takom veľkom množstvo. Časť odpadu tvoria hodnotné látky, ktoré by sa mali ďalej spracúvať. Niektoré dôležité suroviny napr. papier a sklo, sa už roky úspešne recyklujú. Každý jednotlivec môže prispieť k recyklácií tak, že podporuje triedený zber odpadu.

V rozvojových krajinách zomrie každoročne 25 miliónov ľudí na následky pitia zdravotne škodlivej vody a ďalšie milióny trpia maláriou a rozličnými infekčnými a očnými chorobami. Aj v civilizovanom svete, kde sú zdroje pitnej vody pomerne čisté, sú mnohé rieky znečistené chemikáliami a nespracovanými splaškami.