Čuch

Je to zmysel, ktorý umožňuje vnímať pachy a vône vyvolané plynnými látkami.

Rozprestiera sa v hornej časti nosovej dutiny, na najhornejšej nosovej mušli (concha nasalis suprema) a časti nosovej priehradky. Čuchová oblasť zaberá v každej polovici nosovej dutiny asi 1,5 cm2. Periférne výbežky čuchových buniek sa rozpadajú na množstvo vlákienok - chumáčikov, ktoré vystupujú nad povrch sliznice. Centrálne výbežky sa pod sliznicou spájajú do tenkých čuchových nervov (nervi olfactorii), prestupujú dierkami v strope čuchovej kosti (riečicovitá platňa - lamina cribrosa ossis ethmoidalis) a vstupujú do čuchového bulbu (bulbus olfactorius), kde vytvárajú zápoje s jeho bunkami. Pokračujú čuchovou dráhou, ktorej kôrové centrum je na spodnej strane koncového mozgu.

Všetky informácie o zmene prostredia sú zachytávané čidlami (analyzátormi), v ktorých sú špeciálne bunky s vysokou dráždivosťou – receptory. Čuchový receptor dráždia plynné látky, ktoré sa nachádzajú vo vdychovanom vzduchu. Receptory sa podráždia len vtedy, keď plynné látky rozptýlené vo vdychovanom vzduchu sa dostanú priamo do styku s vláskovým zakončením čuchových buniek. Pritom sú na niektoré látky veľmi citlivé, na iné menej. Plyny a výpary sa rozpúštajú v sekréte sliznice a dráždia čuchové bunky vo forme roztokov. Čuch nás informuje o kvalite a čistote vzduchu a akosti potravy. Ku každému čidlu je priradená dostredivá dráha, po ktorej sú informácie vedené do ústredia CNS.

Senzor čuchu je fylogeneticky najstarší špecifický zmyslový ústroj. Čuchové receptory sa počas vývoja sústredili na určitých miestach: tykadlá u motýľov a slimákov, zmyslové chĺpky u hmyzu, alebo v čuchovej sliznici nosa stavovcov. Najmä čuch má práve u zvierat často najvýznamnejšiu rolu. Na čuchovej báze si mnohé živočíchy vyberajú svojich partnerov, vymedzujú svoje teritórium alebo rozpoznávajú svojich nepriateľov. Čuchové ústroje človeka sa nachádzajú v hornej časti nosnej dutiny, zaberajú aj hornú klenbu a odpovedajúcu časť nosnej prepážky. Adekvátnym podnetom pre čuch sú prchavé látky obsiahnuté vo vdychovanom vzduchu.

Chemické zmysly

Čuch patrí medzi chemické zmysly, to znamená, že reagujú na prítomnosť chemických látok v okolí. Keď čucháme nejakú vôňu, vnímame opäť chemické látky vo vzduchu v okolí.

Čistý vzduch je zložený zo zmesi plynov, ktoré sú bez zápachu. Vo vzduchu môže byť tiež vodná para, ktorá je tiež bez zápachu. –čiže ich necítime. Ostatné látky prítomné vo vzduchu môžu byť zachytené naším čuchom.

Človek dokáže rozlíšiť niekoľko tisíc čuchových kvalít, ale vône a pachy sa nedajú ako podnety presne kvalifikovať. Čuchom rozpoznáva také nepatrné množstvo voňavých alebo páchnucich látok, ktoré sa nedajú poznať ani najjemnejšou chemickou analýzou. Signálom pre čuch sú prchavé látky zo vzduchu. Čuchové bunky sa nachádzajú v čuchovej oblasti sliznice nosovej dutiny (na strope) a vnemy sú vedené vláknami čuchového nervu do čuchového centra mozgu. Človek rozlišuje pachy - kvetinový, ovocný, živočíšny, hnilobný, korenistý a spáleninový.

Čuchové bunky sú útle tyčinkové asi uprostred sú zhrubnuté. Na povrchu sliznice vyčnievajú z buniek citlivé vlásky. Z buniek vychádzajú axóny, ktoré sa spájajú do čuchového nervu, a ten prenáša informácie do čuchového mozgu na spodnej ploche čelových lalokov. Podporné bunky, ktoré obklopujú zmyslové bunky tejto časti mozgu, majú oválne jadrá. Sliznica obsahuje žľazy, ktoré slúžia na zvlhčovanie čuchového epitelu. Ak je nosová výstelka podráždená, vytvára väzkú látku – hlien. V porovnaní z mnohými zvieratami je čuch človeka pomerne málo vyvinutý. Je to predovšetkým spôsobené vzpriamenou chôdzou, ktorá má za následok oddialenie hlavy od zeme a regresiu čuchového orgánu. Význam čuchu spočíva v spustení podmieneného reflexného vylučovania tráviacich štiav, pri vyhľadávaní vhodnej potravy, pri varovaní pred nepriateľom, pri orientácii v priestore, v obranných schopnostiach organizmu na dráždenie a škodlivé látky. Sliznica psieho nosa má mimoriadne veľkú plochu. Vzduch s pachmi vstupuje do nosovej dutiny vonkajšími nosovými otvormi – nozdrami. Sú pohyblivé lebo vyrastajú v chrupavke. - Pri pokjnom dýchaní vzduch neprichádza do priameho styku s čuchovým epitelom.Plynné látky k čuchovej sliznici len difendujú.Pri úmyselnom čuchaní sa vzdušné prúdy v nosových prieduchoch mienia a plynné látky sa dostávajúdo priameho styku s čuchovým epitelom.

Pri dýchaní ústami nemáme nijaké čuchové pocity

Poruchy čuchu

Podmienkou správneho čuchu je predovšetkým správna funkccia čuchového analyzátora.Ten tvoria zmyslové búnky v sliznici hornej časti nosovej dutiny a sčasti v prinosových dutinách, v ktorých sa končí vetvenie čuchového nervu.Z tejto čuchovej oblasti sa podráždenie vedie čuchovým nervom do mozgu,kde sa zaznamenáva ako čuchový vnem.

Poruchy čuchu najčastejšie vznikajú pri nedostatočnej ventilácii nosa, lebo pre mechanickú prekážku nemôže čuchavá látka preniknúť k čuchovému orgánu. Býva to najčastejšie pri rôznych zápaloch sliznice, nosovej dutiny, pričom pozorujeme aj poruchy chuti (gustačná hyposmia). Iný typ zhoršeného čuchu je pri poškodenom zakončení čuchového nervu. Pri centrálnej poruche (nádor mozgu), po infekčnej chorobe (chrípke), alebo po úrazoch lebky sa takisto môže zhoršiť čuch, obyčajne trvale.

Niekedy býva čuch zmenený tak, že chorý vníma určitú vônu ako iný typ vône a určitý zápach ako iný typ zápachu (parosmia), alebo všetky typy čuchového podráždenia registruje ako nepríjemný, prípadne až neznesiteľný zápach (kakosmia).