TUBERKULÓZA

Dejiny tuberkulózy, ktorá sa označuje aj ako suchoty, výstražným spôsobom odzrkadľuje hlavne diskusia a vývoj medicíny pri prechode od starých tradícií k prírodovedne orientovanej modernej medicíne. Tuberkulóza, nazývaná aj suchotami, je chronicky prebiehajúcou infekčnou chorobou, ktorá je rozšírená na celom svete, a ktorej význam v súčasnosti opäť rastie aj v priemyselných štátoch kvôli vírusu HIV a imigrácii.

Na celom svete zomierajú ročne na následky tuberkulózy 3 milióny ľudí. Zlá situácia týkajúca sa výživy, nízke sociálne pomery a oslabený imunitný systém podmieňujú infekciu a ochorenie. Spúšťačmi ochorenia sú baktérie tuberkulózy (Mykobakterium tuberkulosis), ktoré sa prenášajú kvapôčkovou infekciou. Krátko po infekcii vzniká primárna tuberkulóza, ktorá je charakteristická izolovaným zápalovým ložiskom väčšinou v pľúcach, ktoré sa následne opúzdri. Pôvodcovia ochorenia sa však môžu v tele aj nepozorovane rozširovať a po mnohých rokoch vzniká potom v dôsledku reaktivácie postprimárna tuberkulóza s progresívnym zápalom v pľúcach, obličkách, kostiach alebo iných orgánoch.

Tuberkulóza sa stáva nákazlivou, keď zápalové ložisko praskne a pôvodcovia sa dostanú von. Vtedy sa hovorí o otvorenej tuberkulóze, ktorá sa musí nahlásiť zdravotnému úradu a ktorá si vyžaduje izoláciu postihnutého. Diagnóza sa stanovuje pomocou röntgenovania pľúc a pomocou často obtiažneho dôkazu pôvodcov ochorenia. Liečba pozostáva z kombinácie viacerých liekov, ktoré zabraňujú rastu baktérií, tzv. tuberkulostatiká, a musí sa prevádzať konzekventne viac ako deväť mesiacov. Možnosť ochranného očkovania sa vtedy odporúča len rizikovým skupinám.

Tuberkulóza je najvážnejšie infekčné ochorenie na svete a v súčasnosti odhady Svetovej zdravotníckej organizácie na roky 2000-2020 udávajú, že sa ňou nakazí ďalšia miliarda ľudí, 200 miliónov ochorie a 35 miliónov zomrie, ak sa nepodarí zlepšiť zdravotnícku starostlivosť. Stále je toto závažné ochorenie najzávažnejšou sociálnou chorobou vo svete. Jej nárast v poslednom desaťročí celosvetovo je dávaný do súvislosti s oslabením pozorností a obmedzením programov kontroly vo vyspelých krajinách, so svetovou pandémiou AIDS, narkomániou, neadekvátnou terapiou, ale najmä zlou sociálno-ekonomickou situáciou v rozvojových krajinách. V Európe až 85% bakteriologicky overenej tbc je v strednej a východnej Európe. Slovensko spolu s Českom a Slovinskom sú tri krajiny z tejto oblasti, ktoré sú radené medzi krajiny s nízkym výskytom tbc.


Klinický obraz a diagnostika:

Tuberkulóza je celkové infekčné oochorenie, ktorého manifestné prejavy sa delia na primárne a postprimárne.

* Primoinfekčná tuberkulóza je charakterizovaná vznikom primárneho komplexu, ktorý je tvorený špecifickým zápalovým ložiskom v mieste vstupu agensu do organizmu, peribronchiálnou a perivaskulárnou lymfangoitídou a špecifickou lymfadenitídou príslušnej regionálnej miazgovej uzliny. Prevažná väčšina primárnych komplexov je dôsledkom aerogénnej infekcie a lokalizuje sa teda v pľúcach. Mimopľúcne primárne komplexy sú najčastejšie následkom deglutičnej infekcie alebo poranenia kože a vyskytujú sa vzácne. Primoinfekčná tuberkulóza spravidla prebieha pod nešpecifickými príznakmi a obvykle sa spontánne vyhojí. Zbytkové ložiská sa obvykle opúzdria a kalcifikujú, avšak mykobaktérie v nich môžu persistovať i niekoľko desaťročí a staľ se príčinou tzv. endogénnej reaktivácie tbc u chorých infikovaných v detskom veku. Primoinfekcie navodia celulárne imunitnú odozvu, ktorej prejavem je kožná precitlivelosť na tuberkulín.

* Pod pojmom postprimárna tbc sa rozumejú všetky formy infekcie, ktoré vznikajú u primárne infikovaných jedincov, tj. chorých, ktorí mali v predchorobí pozitívnu tuberkulínovú reakciu. K propagácii mykobaktérií v organizme dochádza najčastejšie šírením dýchacími cestami formou aspiračných metastáz, vykašliavaným spútom do vzdialenejších oblastí (napr. implantáciou do laryngu alebo do čreva), alebo lymfohematogénnym a hematogénnym rozsevom do vzdialených orgánov, napr. do urogenitálneho systému, kostí a kĺbov, do mozgu a mozgomiešnych plien a pod.

Diagnostika: V anamnéze chorého sa zameriava pozornosť na odkrytie zdroja infekcie ako v rodine, tak na pracovisku a u detí v škole alebo na učilišti (viz Zdroj). Pri vzniku manifestného ochorenia sa často anamnesticky odkrývajú rizikové faktory medicínskej povahy, ako diabetes, imunodeficientné stavy po vírových infekciách a pri HIV pozitivite, pri liečbe imunosupresívnymi liekmi a kortikoidmi a pod. Rizikové zaťaženie socioekonomickej povahy udávajú najmä chorí-imigranti a utečenci z oblastí vysokej prevalencie tuberkulózy, bezdomovci, drogovo závislí, alkoholici a pod. Symptomatológia tbc je neobyčajne pestrá, čo do typu príznakov, tak i ich výskytu, pričom až tretina chorých neudáva príznaky žiadne. Diagnostika tbc dýchacieho ústrojenstva je podporovaná prítomnosťou nasledujúcich symptómov: