* Kašeľ alebo chrapot trvajúci dlhšie než 3 týždne s vykašliavaním hlienového, hlienohnisavého alebo hnisavého spúta ráno i v priebehu dňa. Výrazná hemoptoe sa vyskytuje vzácne, avšak malá prímes krvi alebo zaružovelé spútum býva častým nálezom.
* Zvýšená teplota trvajúca dlhše než 3 týždne a zvyšujúca sa najmä po telesnej i duševnej námahe po návrate zo zamestnania a večer.
* Potenie v spánku a i v priebehu dňa po zaspaní z únavy cez deň.
* Ohraničená bolesť v hrudníku pleuritického charakteru v oblasti postihnutého pľúca.
* Z ďalších príznakov udávajú chorí najmä stavy neobyčajnej únavy, zníženú pracovnú výkonnosť pri fyzickej i duševnej práci, dýchavicu, ubúdanie na váhe, neurotické obtiaže, poruchy spánku a pod. U chorých s mimopľúcnou tuberkulózou zodpovedá symptomatológia charakteru a lokalizácii príslušnej formy ochorenia.

Rentgenové vyšetrenie je metódou voľby ako u tbc dýchacieho ústrojenstva, tak i v prevažnej väčšine mimopľúcnych foriem, lebo informuje o lokalizácii a rozsahu lézií. K vyšetreniu hrudníka se používa skiagrafia v zadoprednej a bočnej projekcii, k stanoveniu topografických vzťahov, prítomnosti dutín, uzlinových a iných procesov sa používa rentgenová i počítačová tomografia.

Test kožnej tuberkulínovej precitlivelosti sa robí intrakutálnou injekciou 2 TU (jednotiek) čisteného tuberkulínu PPD a výsledok sa odčíta po 24-48 hodinách. Negativny výsledok svedčí o tom, že chorý sa nestretol s tbc infekciou, pozitivna reakcia sa prejaví prominujúcim infiltrátom a erytémom v mieste vpichu PPD. U vakcinovaných jedincov je priemer infiltrátu obvykle nižší než 10 mm, o postinfekčnej reakcii svedčí väčší infiltrát i erytém.

Z ďalších vyšetrovacích postupov sa v diagnostike tbc uplatňujú bronchologické techniky (bronchoskopia, fibrobronchoskopia, perbronchiálna punkcia), invazivne chirurgické výkony (torakoskopia a mediastinoskopia) a bioptické vyšetrenie tkanív získaných pri probatórnych excisiách alebo endoskopických vyšetreniach.

Z laboratórnych techník sa využíva sedimentácia erytrocytov (zrýchlenie svedčí o aktivite tbc procesu), dôkazu špecifických sérových protilátok a príp. ďalších vyšetrení, napr. likvorologických pri podozrení na bazilárnu meningitídu. Dôkaz pôvodcu, tj. M. tuberculosis, M. bovis a príp. M. bovis BCG je rozhodujúci v etiologickej diagnostike tuberkulózy a jej odlíšení od netuberkulóznych mykobakterióz.

Najčastejšie vyšetrovaným materiálom je spútum, ktoré chorý vykašle pod dohľadom sestry do sterilnej nádobky nalačno a to tri po sebe nasledujúceí dni. U nevykašliavajúcich chorých postačia k vyšetreniu sliny v množstve 5-10 ml, alebo sa expektorácia indukuje inhaláciou hypertonického (10 %) teplého roztoku kuchynskej soli. Výnimočne prichádza do úvahy odber tzv. laryngeálnych výterov, ktoré majú nízky výťažok a ich odber nezodpoedá bezpečnostným zásadám práce v infekčnom prostredí.
Moč sa rovnako odeberá tri nasledujúce dni do sterilných nádobiek v množstve asi 20 ml z prvej rannej mikcie.

Do sterilných nádobiek sa ďalej odoberajú vzorky punktátov, hnisu, excidovanej častice tkaniva, vzorky získané pri bronchoskopickom vyšetrení, mozgomiešny mok a pod. Materiály sa ihneď po odbere odosielajú na vyšetrenie zabezpečené proti porušeniu obalov, prípadne sa pred odoslaním ukladajú do chladničky. Vzorky nesmú byť ponechávané v izbovej teplote a nesmú sa vystavovať slnečnému žiareniu, ktoré rýchlo znižuje životnosť mykobaktérií.

Vlastný dôkaz mykobaktérií sa opiera o priame mikroskopické vyšetrenie a súčasne o kultiváciu na umelých pôdach, príp. o izoláciu pomocou molekulárno-genetických techník. Pri priamej mikroskopii sa bakteriologickou kľučkou odoberú zo spúta hlienohnisavé častice a nanesú na sklíčko, ktoré sa po uschnutí fixuje plameňom alebo metylalkoholom, ofarbí buď karbolfuchsinom (pre svetelnú mikroskopiu pri zväčšení asi 900x) alebo auraminom-rodaminom (pre fluorescenčnú mikroskopiu pri zväčšení 200-400x).

Priama mikroskopia je pomerne málo citlivou metódou, ale pri pozitívnom náleze mykobaktérií signalizuje rozsiahle, klinicky i epidemiologicky najzávažnejšie ochorenia. Metóda je tiež veľmi pohotová, lebo poskytuje výsledky behom jedného dňa od dodania materiálu a nevyžaduje náročnejšie laboratórne vybavenie. Kultivačný dôkaz zvyšuje citlivosť vyšetrenia aspoň na dvojnásobok a dovoľuje následné vyšetrenie vlastností kmeňa, tj. predovšetkým druhovú príslušnosť a liekovú citlivosť. Spútum a iné materiály (okrem asepticky odobraných punktátov, mozgomiešneho moku a tkanív) musia byť zbavené sprievodnej mikrobiálnej flóry dekontamináciou napr. lúhom sodným alebo detergentmi, potom je vzorka koncentrovaná centrifugáciou a získaný sediment je očkovaný na špeciálne pôdy. Kultivácia vyžaduje následnú inkubáciu pri 37 0C po dobu 3-9 týždňov. Izolovaný kmeň sa podrobuje identifikačným testom a vyšetreniu liekovej citivosti.