Molekulárno-genetické techniky založené na amplifikácii špecifických sekvencií DNA genómu mykobaktérií poskytujú výsledky najviac do 24 hodín od dodania vzorky a podstatne teda urýchľujú diagnostiku tuberkulózy. Tuberkulóza je pandemicky rozšírená a tuberkulóznymi mykobaktériami je infikovaná asi jedna tretina ľudstva, tj. 1,7 miliardy jedincov. Každoročne je hlásených celosvetovo asi 8 miliónov nových ochorení, z toho asi 7,6 milióna (95 %) v rozvojovom svete a 400 000 (5 %) pripadá na vyspelé štáty. Na tbc umiera ročne asi 2,9 miliónov osob. V ČR umiera na tbc asi 100 chorých ročne, tj. 1 na 100 OOO obyv. V rokoch 1990-95 bolo u nás hlásených asi 2 000 nových ochorení všetkých foroem a lokalizácií. Bacilárny tbc dýchacieho ústrojenstva, ktorá predstavuje hlavný zdroj infekcie, je zisťovaná u viac než 1 100 chorých ročne (11 na 100 000 obyv.) a trend incidencie v niekoľkých posledných rokoch na týchto hodnotách stagnuje.


Zdroj:

Najčastejším zdrojom je chorý s tuberkulózou dýchacieho ústrojenstva, dokázateľnou priamou mikroskopiou spúta, kedy v jednom ml spúta môže byť 107 aj viac mykobaktérií. Neznámy zdroj nakazí behom jedného roka asi desať jedincov v populácii a vo svojom okolí, napr. v rodine alebo v škole, infikuje asi 50 % exponovaných dosiaľ tuberkulín-negativnych jedincov. V kontakte s chorým, ktorý vylučuje mykobaktériu dokázateľná len kultivačne sa nakazí len asi 6 % exponovaných jedincov. V minulosti bol druhým najčastejším zdrojom infekcie skot, najčastejšie dojnice, postihnuté špecifickou mastitídou.

Cesta prenosu:

Tbc se najčastejšie šíri kvapôčkovou infekciou od chorých s bacilárnou tbc dýchacieho ústrojenstva pri ktorej dochádza k tvorbe primárneho komplexu v pľúcach infikovaných jedincov. V minulosti bola druhým najčastějším spôsobom šírenia deglutičnej infekcie z mlieka a mliečnych výrobkov, kedy sú primoinfekty lokalizované v orofaciálnej oblasti alebo v tenkom čreve. Celkom vzácne je cestou prenosu traumatizácia kože kontaminovaným predmetom, kedy vzniká primoinfekčný chronický vred a regionálna lymfadenitída.


Inkubačná doba:

Kožná reaktivita na tuberkulín ako dôkaz prekonanej inaparentnej infekcie (alebo po vakcinácii BCG) sa objavuje po 3 až 8 týždňoch od kontaktu so zdrojom nákazy, resp. po inokulácii vakcíny. Ku vzniku manifestného ochorenia však dochádza najviac u 10 % prirozene infikovaných, a to väčšinou do dvoch rokov od infekcie. K endogénnej reaktivácii latentnej perzistentnej infekcie môže dochádzať i niekoľko desaťročí od prekonanej primoinfekcie.


Odbobie nákazlivosti:

Chorí s bacilárnou tbc dokázateľnou piamou mikroskopiou spúta, ktorí prežívajú s chronickou fibrokavernóznou tbc i niekoľko rokov, môžu infikovať v priemere 10 exponovaných jedincov ročne po celú dobu vylučovania mykobaktérií. Chorí s nálezmi sprevádzanými len kultivačnou pozitivitou alebo s abacilárnou tbc sa uplatňujú ako zdroje infekcie len príležitostne.


Vnímavosť:

Najvyššia vnímavosť k tbc je v ranom detskom, pubertálnom a adolescentnom veku a u žien v gestačnom období. Zvýšená vnímavosť, podmienená imunogeneticky, sa predpokladá u jedincov vystavených infekcii v populácii len málo zamorenej tbc nákazou (v minulosti u amerických Indiánov alebo u niektorých afrických etník), ktorá sa prejevuje malígnym priebehom ochorenia a vysokou úmrtnosťou. Vnímavosť k infekcii zvyšujú tiež imunodeficientné stavy napr. při silikóze, diabete, imunosupresívnej liečbe a najmä pri HIV infekcii.


Princípy terapie:

Základom úspešnej liečby tbc je kombináce účinku niekoľkých baktericídnych a bakteriostatických liekov, ktoré pri súčasnom podávaní debacilizujú chorého už po 3-6 mesiacoch a zamedzujú tiež vývoju liekovej resistencie. Najúčinnejším liečebným režimom sa stáva krátkodobá šesťmesačná priamo kontrolovaná liečba, pri ktorej sa v iniciálnej dvojmesačnej fáze podáva izoniazid, rifampicín, pyrazínamid a etambutol a v pokračujúcej štvormesačnej fáze izoniazid, rifampicin. Striktnou požiadavkou tohto režimu je priama kontrola prijímania liekov zdravotníckym personálom. U chorých vylučujúcich rezistentnú mykobaktériu je nutné podávať lieky vybrané individuálne podľa testov citlivosti in vitro. Pre liečbu polyrezistentnej tbc sa zatiaľ nepodarilo vypracovať spoľahlivý liečebný režim a prognóza chorých quoad vitam je nepriaznivá.