350 p. n. l. - Grécky filozof Aristoteles veril, že srdce je centrálnym orgánom tela a sídlo duše. Uskutočnil pitvu mnohých zvierat a popísal ich anatomickú štruktúru. Na základe týchto pozorovaní sa Aristoteles domnieval, že srdce je trojkomorový orgán a rovnaký je prítomný aj u človeka.

300 p. n. l. - V Alexandrii, ako jeden z prvých, Grék Herophilus Chalcedonský pitval človeka a dospel k záveru, že stavba tepien a žíl je odlišná a ich hlavnou funkciou je prenos krvi.

130 p. n. l. – 200 n. l. - Prostredníctvom štúdia anatómie sa stále úspešnejšie liečili pacienti, vznikali mnohozväzkové publikácie o medicíne a filozofii medicíny. Jedným z najznámejších lekárov svojej doby bol Claudius Galenus, známy ako Galen, ktorý však ostal v tieni slávy svojho učiteľa Hippocrata. Pitvanie a experimentovanie na zvieratách dokázalo, že tepny obsahujú krv, ale nebola uspokojivo zodpovedaná odlišnosť medzi systémom tepien a žíl. Tieto myšlienky (nie všetky však boli správne) formovali základy medicínskych pravidiel nasledujúce storočia.

1000-1699: „Status Quo pod ohňom“ - Vývoj a skúmanie prechádzajú do sveta vedy. Objav cirkulácie krvi (popísanej Egypťanmi storočie predtým) dosiahli aj Európania. V 17. storočí sa prvý raz uskutočnila krvná transfúzia, zo zvieraťa do zvieraťa, neskôr zo zvieraťa do človeka. (I keď transfúzia zo zvieraťa do človeka sa nepokladala za medicínsku, niektorí príjemcovia to prežili.) Na konci storočia vedci pozorovali, popísali a odmerali červené krvinky.

Okolo roku 1200 - Lekár Eminent Cairo a autor Ibn al-Nafis objavili a popísali cirkuláciu krvi – pohyb krvi do a z pľúc.

1553 - Nevedomý Ibn al-Nafisov objav podnietil španielskeho lekára a teológa Michaela Servetusa sledovať krv ako prúdi z jednej strany srdca do druhej cez pľúca, namiesto toho, aby prechádzala cez stenu medzi komorami, čo vyvracia Galenovu teóriu trojkomorového srdca. Bol upálený pre popieranie existencie Svätej Trojice.

1555 - Talian Andreas Vesalius kritizuje Galena v druhom vydaní svojej sedemdielnej práce zameranej na detailný popis ľudskej anatómie, DE FABRICA.

1628 - Britský lekár William Harvey vydáva svoje majstrovské dielo EXERCITATIO ANATOMICA DE MOTU CORDIS ET SANGUINIS IN ANIMALIBUS (Anatomické pojednanie o pohybe srdca a krvi vo zvieratách), v ktorej vysvetľuje cirkuláciu krvi v tele a jej pumpovanie srdcom. DE MOTU CORDIS, ktorý bol veľmi kritizovaný, je vyvrcholením Harveyových testov na zvieratách a skúmania žíl na ramenách žijúcich objektov.

1658 - Jan Swammerdam, 21- ročný holandský bádateľ, využívajúci k práci mikroskop, bol prvou osobou, ktorá pozorovala a popísala červené krvinky.

1661 - Používanie mikroskopu pri sledovaní uchytenia artérií a žíl v kapilárnom systéme skúmal aj talian Marcello Malpighi.

1665 - V Anglicku prvý raz previedol transfúziu medzi zvieratami Richard Lower. Pomocou hrubej striekačky vytvorenej z husieho pera a mechúra vytvoril slávny architekt Christopher Wren spojenie medzi psom, ktorý krvácal z tepny na krku a druhým psom.

1667 - V júni francúzsky lekár Jean-Baptiste Denis podal transfúziu jahňacej krvi deväťročnému chlapcovi trpiacemu horúčkou. Prepojil jahňaciu tepnu s chlapcovým predlaktím, bez akýchkoľvek negatívnych reakcií u pacienta. Denis použil túto procedúru pri viacerých iných pacientoch, až do smrti jedného z nich, Antoine Mauroya, ktorému podal dva razy transfúziu z teľacej krvi.

1670 - Denis žaloval vdovu Antoine Mauroya za poškodenie jeho reputácie. Prípad prejednával francúzsky parlament a zakázal všetky transfúzie u ľudí.

1674 - Anton van Leeuwenhoek precízne popísal červené krvinky a približne ich odmeral. Veľkosť vyjadril nasledovne: „sú 25.000-krát menšie ako jemnozrnný piesok".

1700 – 1919: „Objav a výskum“ - V tomto období objavov a výskumu dochádza k zmene vnímania sveta dramatickejšie ako kedykoľvek predtým. Prvá transfúzia medzi dvomi ľuďmi bola vykonaná, i keď riziko zlyhania bolo vysoké. Výskum ešte nemal znalosti z rozdelenia krvi do krvných skupín.

Všetko neskôr zmenil Rakúšan Karl Landsteiner publikovaním objavu rozdelenia ľudskej krvi do troch skupín (v roku 1901). V čase prvej svetovej vojny poznanie krvných skupín nadobudlo veľký význam a transfúzie sa stávali bežnou lekárskou praxou.

1795 - V lekárskom časopise Philadelphia sa objavila poznámka pod čiarou o prvej medziľudskej transfúzii od lekára Philipa Syng Physicka, avšak jeho práca nebola nikdy publikovaná.