1984 - Lekár Robert Gallo z Medzinárodného inštitútu pre zdravie oznámil, že identifikoval vírus spôsobujúci AIDS, ktorý nazval HTLV III (human T-cell lymphotropic virus), čo zverejnil na tlačovej konferencii.

1985 - Až po infikovaní asi tucta Američanov AIDS prostredníctvom krvnej transfúzie, sa zintenzívnil tlak na testovanie krvných prípravkov na prítomnosť HIV. Prvý kontrolný test dokázal zdetekovať prítomnosť alebo neprítomnosť anti-HIV protilátok – tzv. ELISA test – s licenciou v Spojených štátoch. Test je univerzálne používaný v amerických krvných bankách. Po objavení HIV vírusu vzniká boj medzi vládami Spojených štátov a Francúzka so snahou o získanie vlastníckych práv, podpory a honorárov zo súboru testov proti tomuto vírusu.

1987 – 2002 - Objav série veľmi citlivých testov, ktoré sa začali používať na testovanie krvi darcov s cieľom identifikácie infekčných chorôb a zabránenia ich prenosu (napr. ľudský T-Lymphotropic-Virus-I-antibody (anti-HTLV-I) test, anti-HCV test, HIV-1 a HIV-2 protilátkový test, Nucleic Acid Amplification Testing (NAT), ktorý priamo detekuje genetický materiál vírusov ako HCV a HIV). Dobrovoľní darcovia krvi sú však najväčšou zárukou v boji proti prenosu týchto závažných ochorení.


Etický kódex darcovstva krvi a krvnej transfúzie

Etický kódex darcovstva krvi a krvnej transfúzie bol prijatý Medzinárodnou spoločnosťou pre krvnú transfúziu (ISBT) 12. júla 2000. Cieľom tohto kódexu je definovať etické princípy a pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať v transfuznom lekárstve.

Zoznam pravidiel

•Darcovstvo krvi, vrátane krvotvorných tkanív pre transplantáciu, má byť za každých okolností dobrovoľné a bezplatné, na darcu sa nesmie vyvíjať žiaden nátlak. Darca má potvrdiť podpisom, že krv alebo krvnú zložku daruje dobrovoľne po získaní základných informácií o darovaní krvi a spôsobe jej využívania transfuznou službou.
•Pacient má byť informovaný o známych rizikách a liečebnom účinku transfúzie, ako aj o možnostiach alternatívnej liečby a má právo s transfúziou súhlasiť alebo ju odmietnuť.
•V prípade, že pacient nie je schopný pred transfúziou potvrdiť na základe získaných informácií súhlas s transfúziou, musí sa postupovať vždy len v záujme pacienta.
•Zriadenie a činnosť transfúznej služby nesmú byť motivované ziskom.
•Darca má byť informovaný o rizikách súvisiacich s odberom krvi, vždy musí byť zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia darcu. V prípade, že darca dostáva medikáciu, ktorá má prispieť k zvýšeniu zisku určitých zložiek krvi, jej použitie musí byť v súlade s medzinárodne prijatými zásadami.
•Až na výnimočné situácie sa musí dodržať anonymita medzi darcom a príjemcom. Musí sa zabezpečiť ochrana informácií o darcovi.
•Darca musí porozumieť informácii o riziku prenosu ochorení infikovanou krvou a o jeho etickej zodpovednosti voči pacientom.
•Darcovstvo krvi musí byť založené na pravidelne revidovaných kritériách výberu darcov a nesmie sa dopustiť žiadna diskriminácia darcov z hľadiska pohlavia, rasy, národnosti alebo náboženstva. Darca ani príjemca transfúzie nemajú právo vyžadovať, aby sa akceptoval akýkoľvek druh diskriminácie.
•Odbery krvi môžu uskutočňovať len riadne kvalifikovaní pracovníci, ktorí majú pre túto činnosť oprávnenie.
•Všetky požiadavky súvisiace s darovaním celej krvi a hemaferézou majú byť v súlade s presne definovanými a medzinárodne akceptovanými kritériami.
•Darca aj príjemca majú byť informovaní, ak došlo k ich poškodeniu.
•Transfúznu liečbu môže vykonávať len lekár.
•Dôvodom na transfúziu môže byť jedine klinický stav vyžadujúci túto liečbu.
•Pri ordinovaní transfúzie je neprípustná finančná zainteresovanosť, resp. motivácia finančným ziskom.
•Krv je verejný zdroj a musí sa zabezpečiť jej dostupnosť.
•Pokiaľ je to možné, pacient má dostávať len tú zložku krvi (bunky, plazma alebo plazmatické deriváty), ktorá je najvhodnejšia pre dosiahnutie optimálneho liečebného efektu a maximálnej bezpečnosti.
•Musí sa zabrániť znehodnocovaniu krvi, aby sa tak hájili záujmy všetkých potenciálnych príjemcov a darcov.
•Všetky predpisy súvisiace s odbermi krvi a transfúziami prijímané na národnej a medzinárodnej úrovni majú byť v súlade s týmto etickým kódexom.