Pôvodná práca Landsteinera sa veľmi rozšírila. Dnes lekári rozlišujú nielen krvné skupiny A, B,AB, O, Rh faktor, ale aj skupiny mnohých ďalších typizačných systémov. Pravdepodobne aj „krvný otlačok“ človeka je taký jedinečný, ako otlačok jeho prsta.
V strednej Európe je najčastejšia krvná skupina „A“, zastúpená 42% nasledovaná skupinou „O“ s 38%-ným zastúpením, krvná skupina „B“ s 13% a krvná skupina AB so 7%.


Rh faktor

Vedľa ABO systému má Rh faktor v medicíne veľký význam. Bol objavený v roku 1940 tiež Karlom Landsteinerom, ktorý robil testy na opiciach rodu Macac - Rhesus. Aj v Rh systéme môže dôjsť k nezhodnosti medzi dvomi ľuďmi s rozdielnym Rh faktorom, rovnako ako pri ABO systéme, čo môže viesť k ohrozeniu života.

Označenie „pozitívny“ (Rh+) a „negatívny“ (Rh-) sa vzťahuje na vlastnosti krviniek. Ľudí Rh+ je v našej populácii prevaha - 85%, zvyšných 15% je Rh-.

Obzvlášť dôležité je toto poznanie u Rh negatívnej matky, ktorá čaká Rh pozitívne dieťa, čo v minulosti znamenalo vysoké riziko úmrtia týchto detí, keďže telo matky vytvára protilátky proti vlastnému dieťaťu. Dnes si už vieme aj s touto (kedysi neriešiteľnou) situáciou poradiť.


Dedičnosť krvnej skupiny

Tip: Vyskúšajte si kalkulačku pre určenie dedičnosti krvnej skupiny.

Systém ABO môže prezradiť eventuálnu príslušnosť k matke, resp. otcovi. Tieto informácie však majú obmedzenú vypovedaciu hodnotu, nakoľko viac ako 80% obyvateľstva má krvnú skupinu "0"alebo "A" a existujú len štyri krvné skupiny. Aby bolo možné presne určiť príslušnosť k rodičom, je potrebná analýza DNA.

Nasledovná tabuľka ukazuje možnú krvnú skupinu dieťaťa podľa toho, akú krvnú skupinu majú jeho rodičia
Červonou farbou je označená krvná skupina matky, modrou farbou je označená krvná skupina otca

A BA,B,ABA,B,ABA,BA,B,AB
0A,0B,00A,B
BA,B,AB,0B,0B,0A,B,AB
AA,0A,B,AB,0A,0A,B,AB
AB0AB


Základné druhy odberov

Motto „daruj krv, zachrániš život“ platí len symbolicky. V skutočnosti sa na záchrane jedného ľudského života podieľajú desiatky až stovky darcov krvi. Darcom krvi sa môže stať každý človek vo veku 18 – 65 rokov, spĺňajúci presne stanového predpoklady a kritéria. Podľa štatistických údajov môže darovať krv asi 25% ľudí z celej populácie, muži 4-krát a ženy 3-krát počas roka.

Ideálne by bolo, keby všetci títo ľudia poznali svoju krvnú skupinu a boli evidovaní ako darcovia krvi. Na darcovstve sa podieľa 2 - 7% obyvateľstva, pričom existujú veľké rozdiely medzi mestami a krajmi. Zaistenie dostatočného množstva krvi a krvných produktov podstatne znižuje životné riziká všetkých občanov, lebo platí: ráno som darca - večer môžem byť príjemca. Človek nikdy nevie...

Darca krvi pravidelne získa laboratórnym vyšetrením časť informácii o svojom zdravotnom stave a navyše, mnohí darcovia uvádzajú, že po odbere sa cítia oveľa lepšie. Prečo asi?...

Okrem darovania krvi ako celku, existujú v darcovstve aj iné možnosti

•celá krv
•červené krvinky - erytrocyty
•krvné doštičky - trombocyty
•plazma ( v súčasnosti len výnimočne)
•autotransfúzia (darovanie celej krvi sebe)
•kostná dreň
•krv z pupočnej šnúry