7.Heiftikov limit – určuje, koľkokrát sa môže nejaká bunka deliť (s delením bunky sa skracuje teloméra. U nádorových buniek je enzým telomeráza – zabezpečuje obnovu telomérov – neustále delenie bunky)

8.NOR – sekundárna konstrikcia – nukleolárny organizátor – miesto, kde dochádza k rekonštrukcii jadierka

9.hetero - a euchromatínové úseky – rozlíšenie chromatínu podľa intenzity zafarbenia, stupňa kondenzácie a intenzity transkripcie.

Euchromatín – farbí sa slabo, gény v ňom lokalizované sa prepisujú do RNA
Heterochromatín – farbí sa intenzívne, geneticky neaktívny, teda jeho gény sa neprepisujú do RNA

10. 2 fázy jadra

- interfázne – jadro v intervale medzi 2 bunkovými deleniami
- mitotické – počas nepriameho bunkového delenia je charakteristické špiralizáciou chromatínu tvoriacim chromozómy

11. stavba jadra – 2jitá karyoléma a chromatín. Medzi nimi sa nachádza perinukleárny priestor

12. pórový systém – čo, funkcia, zloženie – je to súbor pórov na dvojitej membráne jadra (karyoléme). Je to komplikovaná štruktúra s významnými funkciami
- zloženie – póry su zložené z granulárnych a fibrilárnych komponentov
- úloha - transport látok
- kontrola rôznych proteínov, ktoré prechádzajú z cytoplazmy do jadra
- protozómy z jadra do cytoplazmy
- prechádzajú nimi i veľke molekuly (napr.RNA)-ich transport je sprostredkovaný špeciálnymi receptormi pre transport – importíny – α a β importíny, ktoré zabezpečujú tento transport v dôsledku signálu, ktorý dostávajú z jadra (za prítomnosti E z GTP)

13. čo je nukleozóm – globulárna častica, z ktorej je zložený chromozóm. Nukleozóm tvoria históny (H1, H2b, H3, H4) a každý z nich je zastúpený 2x – teda 8 molekúl histónu v rámci jedného nukleozómu. Nukleozómy sú vzájomne pospájané pomocou otočiek vlákna DNA (ako perly omotané špagátom).
- dnešná predstava – 6hranný disk, uprostred H1 (stabilizuje) ďalej sú tu H2a, H2b, H3 a H4. Celé to obtáča DNA.

14. importíny – čo je to + funkcia – sú to špeciálne receptory pre transport veľkých molekúl cez póry jadrovej dvojitej membrány (karyolémy) - α a β importíny zabezpečujú tento transport v dôsledku signálu, ktorý dostávajú z jadra (E z GTP)

15. nukleozómy - koľkými molekulami histónov sú tvorené (nukleozóm tvoria 4 históny, každý zastúpený 2x = 8)

16. odpoveď – 2n, somatické bunky

17. difúzne jadro /nepravé jadro/nukleolid/genofor/bakteriálny chromozóm – kde? (PB)

18. jadro PB –nukleoid

19. zloženie jadierka + 3 funkcie – jadierko je dôležitá štruktúra v jadre (môže ich byť aj viac), sú lokalizované v centrálnej časti alebo v periférii (ak dochádza k deleniu)

funkcie: - miesto, kde dochádza k syntéze preribozonálnej RNA – syntéza za účasti RNA-polymeráza1
- prepisovanie génov obsahujúcich rDNA (=ribozómová) – nemá nukleozómovú štruktúru a je lokalizovaná v oblasti NOR –oblasť, kde sa formuje. Výsledkom prepisu rDNA je 45S ribozonálna RNA, vyštepujú sa jednotky 18S; 5,8S; 28S, ktoré tvoria zrelú rRNA - sú tu prítomné proteíny, ktoré sa zúčastňujú regulácie bunkového cyklu – proteinkinázy, rôzne proteincyklázy,...dôležité pri spustení bunkového cyklu
- funkcia v procese telomerázy
- podieľa sa na starnutí buniek
- syntéza ribozómov

chem. zloženie – bielkoviny (80-85%), RNA(5-10%) a DNA – malé množstvo – slúži ako matrica pre tvorbu RNA
štruktúra – 3 skupiny - kompaktné jadierka
- jadierka s nukleolematami – veľká syntéza proteínov
- prstencovité jadierka


ENDOPLAZMATICKÉ RETIKULUM

1.funkcia hladkeho ER – synteza lipidov, v metabolizme cholesterolu, detoxikacii v pecenovych bunkach (lieky,toxiny,...), synteza steroidnych hormonov (v ovariu produkuju progesteron a v testes testosteron), regulacia hladiny kationov Ca++ (nepriamo sa teda podielaju na svalovej kontrakcii a relaxacii), u rastlin synteza steroidnych hormonov, lipidov a terpenov(masozrave rastliny), v membranach sa nachadza glukozo-6-fosfataza – enzym posobiaci v metabolizme glykogenu