1. rozlišovacia schopnosť mikroskopu
2. čo je plazmolýza
3. rozdiel medzi prokaryotickou a eukaryotickou bunkou
4. princíp mrazového leptania
MIKROTELIESKA
1. čo sú to mikrotelieska - malé, okrúhle bunkové štruktúry v základnej cytoplazme
- vznikajú z ER, ich enzými sa syntetizujú na ribozómoch na ER aj na polyzomoch v základnej cytoplazme
- vnútro tvorí matrix a na povrchu je membrána
2. peroxizómy
-dochádza k formovaniu H2O2 (peroxid vodíka), v dôsledku toho, že dochádza k oxidácii niektorých zlúčenín mastných kyselín
-vo vnútornej matrix obsahuje dehydrogenázy
-jeho redukovaná forma sa oxiduje na molekulu O2 za vzniku H2O
-obsahuje katalázy schopné rozložit H2O2 (vysoká koncentrácia je toxická)
-pracujú v kooperácii s mitochondriami
-nemajú vlastný genetický materiál (žiadna DNA) – genéza/vznik z gER
-žijú max. 5-6 dní (potom dochádza k postupnej autoflágii a formovaniu nových)
-u živočíšnych buniek zvýšený výskyt v bunkách pečeňového parenchýmu pri intoxikácii, zvýšených dávkach steroidných hormónov
-nádorové bunky – čím je nádorová bunka agresívnejšia, tým má menej peroxizómov = nie sú schopné odbúravať H2O2 – u detí zvýšená pečeňová aktivita-dožívajú sa maximálne rok
3.glyoxizómy – charakteristické bunkové štruktúry pre bunky olejnatých rastlín, ktoré obsahujú enzýmy, ktoré sa zúčastňujú premeny lipidov na cukry. Proces sa uskutočňuje za prítomnosti lipidových teliesok, glyoxizómov, mitochondrií
4. lomazozómy
–výskyt v rastlinných i živočíšnych bunkách
–vyskytujú sa hlavne v súvislosti so sekrečnými procesmi
–vyskytujú sa v procese krynotagie – odbúravanie vnútrobunkových zložiek
–multivezikulárne útvary – spájajú sa vytvorením membrány a vznikajú lymazómy
JADRO
1. prokariotický chromozóm - zloženie – je zložený z kruhovej molekuly DNA – tá vytvára rôzne dlhé slučky spojené RNA. Na rozdiel od EB tu sa nevyskytujú históny (bázické proteíny). Zložky: polyamíny = aminokyseliny, DNA-polymeráza (enzým riadiaci replikáciu a reparatívnu syntézu DNA), RNA (spája jednotlivé slučky DNA)
2. eukariotický chromozóm – zloženie – DNA, históny (bázické aminokyseliny, 5 základných skupín – H1, H2a a H2b, H3, H4, H5) a kyslé proteíny (patria sem HighMovityGroup-vysokomobilné skupiny proteínov – 2skupiny – HMG1+HMG2 su nehistónové bielkoviny, ktoré sa prednostne viažu na vlákno DNA, v dôsledku tejto väzby sú schopné destabilizovať určité úseky DNA a vystavujú tieto úseky účinkom RNA-polymerázy; HMG14+HMG17 sú viazané na nukleozómy, inhibujú 1 enzým (deacyklázu) a to umožňuje prechod chromatínového vlákna do transkripčno-aktívneho stavu
3. čo sú chromozómy
4. chromozómy - zloženie- z globulárnych (diskovitých častíc) – nukleozómy – každý nukleozóm je zložený zo 4 histónov (H2A,H2B,H3 a H4) a každý z nich je zastúpený 2x – teda 8 molekúl histónov v rámci jedného nukleozómu. Nukleozómy sú vzájomne pospájané pomocou otočiek vlákna DNA (ako perly omotané špagátom). Aby bola štruktúra dostatočne pevná, medzi 2 nukleozómami je H1 histón. Ich špiralizáciou vznikajú chromatínové vlákna, ďalej slučky a z nich metachromatínový chromozóm.
- dnešná predstava nukleozómu: 6hranný disk vo vnútri H2a, H2b, H3, H4 s H1 v strede (stabilizuje) a celé to obtáča 200 báz DNA
- zákl. stav. jednotky chromatínu sú nukleozómy, vyššími štrukturálnymi jednotkami sú solenidy
5. čo sú solenidy – vyššie štrukturálne jednotky ako nukleozómy, z ktorých je zložený chromatín. Veľkosťou zodpovedajú génom a pravdepodobne sa zapínajú a vypínajú ako celok. Solenoidy vytvárajú vyššie štrukturálne jednotky – supersolenoidy, ktoré vytvárajú chromatínové (chromozómové) vlákno
6. čo sú teloméry + funkcie – sú to koncové časti chromozómov. Funkcie:
1.význam v procese replikácie a stabilizácie koncov chromozómov
2.ochrana pred fúziou s ďalšími chromozómami, alebo ich úsekmi
3.funkcia v regulácii bunkového cyklu
4.významná úloha v organizácii interfáznych bunkových jadier
5.účasť na transkripčnej regulácii
7.Heiftikov limit – určuje, koľkokrát sa môže nejaká bunka deliť (s delením bunky sa skracuje teloméra. U nádorových buniek je enzým telomeráza – zabezpečuje obnovu telomérov – neustále delenie bunky)
8.NOR – sekundárna konstrikcia – nukleolárny organizátor – miesto, kde dochádza k rekonštrukcii jadierka
9.hetero - a euchromatínové úseky – rozlíšenie chromatínu podľa intenzity zafarbenia, stupňa kondenzácie a intenzity transkripcie.
Euchromatín – farbí sa slabo, gény v ňom lokalizované sa prepisujú do RNA
Heterochromatín – farbí sa intenzívne, geneticky neaktívny, teda jeho gény sa neprepisujú do RNA
10. 2 fázy jadra
- interfázne – jadro v intervale medzi 2 bunkovými deleniami
- mitotické – počas nepriameho bunkového delenia je charakteristické špiralizáciou chromatínu tvoriacim chromozómy
11. stavba jadra – 2jitá karyoléma a chromatín. Medzi nimi sa nachádza perinukleárny priestor
12. pórový systém – čo, funkcia, zloženie – je to súbor pórov na dvojitej membráne jadra (karyoléme). Je to komplikovaná štruktúra s významnými funkciami
- zloženie – póry su zložené z granulárnych a fibrilárnych komponentov
- úloha - transport látok
- kontrola rôznych proteínov, ktoré prechádzajú z cytoplazmy do jadra
- protozómy z jadra do cytoplazmy
- prechádzajú nimi i veľke molekuly (napr.RNA)-ich transport je sprostredkovaný špeciálnymi receptormi pre transport – importíny – α a β importíny, ktoré zabezpečujú tento transport v dôsledku signálu, ktorý dostávajú z jadra (za prítomnosti E z GTP)
13. čo je nukleozóm – globulárna častica, z ktorej je zložený chromozóm. Nukleozóm tvoria históny (H1, H2b, H3, H4) a každý z nich je zastúpený 2x – teda 8 molekúl histónu v rámci jedného nukleozómu. Nukleozómy sú vzájomne pospájané pomocou otočiek vlákna DNA (ako perly omotané špagátom).
- dnešná predstava – 6hranný disk, uprostred H1 (stabilizuje) ďalej sú tu H2a, H2b, H3 a H4. Celé to obtáča DNA.
14. importíny – čo je to + funkcia – sú to špeciálne receptory pre transport veľkých molekúl cez póry jadrovej dvojitej membrány (karyolémy) - α a β importíny zabezpečujú tento transport v dôsledku signálu, ktorý dostávajú z jadra (E z GTP)
15. nukleozómy - koľkými molekulami histónov sú tvorené (nukleozóm tvoria 4 históny, každý zastúpený 2x = 8)
16. odpoveď – 2n, somatické bunky
17. difúzne jadro /nepravé jadro/nukleolid/genofor/bakteriálny chromozóm – kde? (PB)
18. jadro PB –nukleoid
19. zloženie jadierka + 3 funkcie – jadierko je dôležitá štruktúra v jadre (môže ich byť aj viac), sú lokalizované v centrálnej časti alebo v periférii (ak dochádza k deleniu)
funkcie: - miesto, kde dochádza k syntéze preribozonálnej RNA – syntéza za účasti RNA-polymeráza1
- prepisovanie génov obsahujúcich rDNA (=ribozómová) – nemá nukleozómovú štruktúru a je lokalizovaná v oblasti NOR –oblasť, kde sa formuje. Výsledkom prepisu rDNA je 45S ribozonálna RNA, vyštepujú sa jednotky 18S; 5,8S; 28S, ktoré tvoria zrelú rRNA - sú tu prítomné proteíny, ktoré sa zúčastňujú regulácie bunkového cyklu – proteinkinázy, rôzne proteincyklázy,...dôležité pri spustení bunkového cyklu
- funkcia v procese telomerázy
- podieľa sa na starnutí buniek
- syntéza ribozómov
chem. zloženie – bielkoviny (80-85%), RNA(5-10%) a DNA – malé množstvo – slúži ako matrica pre tvorbu RNA
štruktúra – 3 skupiny - kompaktné jadierka
- jadierka s nukleolematami – veľká syntéza proteínov
- prstencovité jadierka
ENDOPLAZMATICKÉ RETIKULUM
1.funkcia hladkeho ER – synteza lipidov, v metabolizme cholesterolu, detoxikacii v pecenovych bunkach (lieky,toxiny,...), synteza steroidnych hormonov (v ovariu produkuju progesteron a v testes testosteron), regulacia hladiny kationov Ca++ (nepriamo sa teda podielaju na svalovej kontrakcii a relaxacii), u rastlin synteza steroidnych hormonov, lipidov a terpenov(masozrave rastliny), v membranach sa nachadza glukozo-6-fosfataza – enzym posobiaci v metabolizme glykogenu
2.ako sa bielkoviny dostavaju do vnutra ER – transmembranovy transport molekul bielkovin do cysterien gER (lebo v gER prebieha proteosynteza;a aj synteza membran) zabezpecuju signalne aminokyseliny na konci molekul sekrecnych bielkovin
3.co je sakroplazmaticke retikulum – je to struktura tvorena hladkou formou ER – utvara v bunkach priecne pruhovaneho svalstva system tubulov, ktory sa nazyva sakroplazmaticke retikulum a plni okrem transportnej ulohy aj ulohu v prenose podrazdenia; ma ulohu v deponovani ionov vapnika/Ca++/(ohranicuje kazdu miofibrilu). Za pritomnosti ATP sakroplazmaticke retikulum aktivne prijma a akumuluje vapnik, cim dochadza k relaxacii a kontrakcii svaloveho vlakna. Bielkoviny vapnikovej pumpy predstavuju integralne bielkoviny membran sakroplazmatickeho retikula
4.funkcia hER a gER:
hER - synteza lipidov, metabolizmus cholesterolu a detoxikacia v pecenovych bunkach (lieky, toxiny,...)
- synteza steroidnych hormonov (v ovariu progesteron, v testes testosteron)
- regulacia hladiny kationov Ca++ (nepriama ucast na svalovej kontrakcii a rela-xacii) - u rastlin synteza steroidnych hormonov, lipidov a terpenov
- v membranach sa nachadza enzym glukazo-6-fosfataza posobiaci an metabolizmus glykogenu
gER - proteosynteza (exogennych – funkcnych bielkovin v ribozomoch na povrchu membrany, endogennych – strukturalnych na polyzomoch v zakladnej cytoplazme-prokarioticky typ proteosyntezy)
- tvorba bunkovych membran – synteza vsetkych membranovych bielkovin, lipidov, fosfolipidov a ich kompletarizacia do membran – „fabrika“ na vyrobu membran pre celu bunku
- dalej synteza hydrolytickych enzymov pre lyzozomy, traviacich enzymov (amylaza,lipaza,pepsinogen), serovych bielkovin, casti bilkovin ribozomov a tubulov, ...
5.akymi enzymami je regulovana tvorba transportnych vezikul v ER –
6.transformacia polypeptidov cez membranu ER do lumena cez .............................. pomocou kanalikov, alebo .....................miesto vsetkych subjednotiek ribozomov
7.kde prebieha odburavanie chybnych bielkovin – v ER – chybne proteiny vychytava a degraduje pomocou chaperonov. Na degradacii chapekonov sa podielaju aj struktury nazyvane proteozomy nachadzajuce sa v cytoplazme bunky. Proteozomy su komplexy proteotickych enzymov ktore sa podielaju (okrem ribozomov) na proteosynteze
8.rozdiel medzi ekar. a prok. ribozomami – v EB sa vyskytuje ER v dvoch formach (hER a gER). Odlisuju sa v hodnote sedimentacnej konstanty ribozomov – PB = 70S a rozpadom vznikaju dve subjednotky so sedimentacnymi konstantami 30S a 50S. EB = 80S a rozpadom na subjednotky 60S a 40S. VEB obsahuje vacsia subjednotka (60S) 3 vlakna rRNA a v PB len 2 vlakna rRNA.
BUNKOVE POVRCHY
1.zlozenia membran – dvojita vrstva fosfolipidov a proteiny (periferne,integralne a penetrujuce); dvojita vrstva fosfolipidov (fosfolipidy 40-60%), bielkoviny (okolo 55%) a v malom mnozstve sa mozu vyskytovat aj sacharidy(1-10%), urcite percento tvori voda a iony
2.amfipaticke vlastnosti vody – biologicke membrany tvori fosfolipidova dvojvrstva a proteiny(periferne, integralne, penetrujuce). Tieto lipidy su viazane kovalentnymi vazbami. Lipidova dvojvrstva vznika tak, ze oproti sebe stoja 2 casti – polarna (hydro-filnymi castami smeruje k vode alebo rozpustadlu, na periferii) a nepolarna (hydrofobnym koncom smeruju k sebe, vo vnutri) a to tak, ze hydrofobne konce su orientovane vzajomne k sebe a hydrofilne su orientovane k rozpustadlu/k vode. Aby sa zabezpecila pevnost, musia sa tu vyskytovat aj iony vapnika(Ca++), ktore zabezpecuju dostatocnu stabilitu inak nastane destrukcia membrany
3.co je to fluidna mozaika – vacsina molekul fosfolipidov a cast molekul bielkovin je pohybliva v ploche membrany a cela
membrana je tekuta – vzn.tzv fluidna mozaika
4.zlozenia cytoplazmatickej membrany
- extracelularna cast – receptor(rozoznava specificke ligandy; na povrchu CM)
- transmembranova cast – tovrena 20 hydrofobnymi aminokyselinami, ktore tvoria kratky usek (zavitnicu) prechadzajucu cez lipid. Membranova cast moze mat niekolko transmembranovych usekov
-
intracelularna cast - zodpoveda za asociaciu so specifickymi cytoplazmatickymi proteinmi a za prenos signalu vyvolaneho naviazanim ligandu na extracelularnu cast receptora
-niekedy moze mat enzymovu a to najcastejsie proteinkynazovu aktivitu – proteinkynazy su enzymy, ktore prenasaju fosfatovu skupinu z ATP na hydroxilove skupiny aminokyselin – meni sa struktura proteinu aj aktivita
- signalizacia je spustena tym, ze naviazanim ligandu na receptor sa meni tvar molekuly receptoru a zvysi sa jeho aktivita
-membranove proteiny zabezpecuju komunikaciu buniek v ramci pletiv
-transport ionov ma vyznam pri adhezii(prilnavost buniek k sebe) – bunky su zachytene k membranam pomocou glykolipidovej kotvy
5.vysvetlit model membran podla nejakeho vedca
1, Daniely-Dawsonov model – membrana je zlozena z 2 casti – centralna cast(lipidy) a povrchova cast(proteiny)
2, Nicolson-Siegerov model – zaklad je biomolekulovy film fosfolipidov, do ktoreho su rozne hlboko vtlacene proteiny - povrchove(velmi slabo viazane na povrchu-daju sa lahko oddelit) - integralne(ponorene do biomoelk.filmu fosfolipidov do 1/3 - 2/3 - penetrujuce(prechadzaju celym biomolekulovym filmom)
6.co je to glykokalix, erytrocyty,...................................................................................
-je to vrstvicka na povrchu CM, ktora vytvara mikroprostredie okolo bunky, vytvara filter okolo bunky voci posobeniu extracelularnych enzymov
-u gamiet zabezpecuje spojenie gamiet – funkcia pri oplodneni vajicka
-zlozena je z glykolipidov a glykoproteinov
- molekuly maju antigenne vlastnosti
-funkcia v procese diferenciacie buniek
7.aka je uloha membranovych receptorov – (receptor=senzitivne a senzoricke miesta a nervove zakoncenia, ktore su schopne prijat urcity druh podrazdenia)
-molekularne struktury buniek, ktore su schopne rozpoznat urcite chem.latky, diferencovat ich a prislusne signaly potom viest do jednotlivych buniek (napr.neurotransmitery, hormony, farmaceuticke latky, ... – hovorime im biodynamicke latky – latky, ktore pri velmi nizkych koncentraciach su schopne vyvolat zasadne zmeny v metabolickych procesoch bunky)
-velmi dolezity v ramci receptorov fungujuci system je motoricka platnicka – pozostava z axonu (je rozsireny, obsahuje synapticke mechuriky, kt.su vyplnene acetylcholinom. Na opacnej strane su svalove bunky – dochadza k prudeniu ionov cez membranu – dochadza k .............................
8.CM – je symetricka alebo asymetricka - asymetricka
9.proteiny membran – vymenovat – periferne, integralne, penetrujuce
10.beta-adrenoreceptory – po naviazani katechoaminomu dochadza k aktivaciiadenylcyklazy na adenozynfosfat
11.co je to receptor + funkcia ligandu – receptor = senzitivne a senzoricke miesta a nervove zakoncenia, ktore su schopne prijat urcity druh podrazdenia.
- funkcia ligandu – membranovy ligand je latka, ktorej molekuly sa viazu na membranove receptory
12.funkcia biologickych membran
-stavebna (oporna) funkcia
-zabezpecuje vymenu latok mezdi bunkou a prostredim -selektivna priepustnost
-vytvaraju hranice medzi priestormi rozneho zlozenia cim rozdeluju bunku na samostatne organely
-zvacsuju povrch bunky a jej organel
-pomocou receptorou vnimaju signaly z okolia, citaju a transformuju ich (zosilnuju alebo zoslabuju) a odovzdavaju na dalsie jednotky inf.systemu
-prenos signalov cez CM sa moze uskutocnit 3 sposobmi – ionovymi kanalmi, receptormi sprostredkovanou endocytozou, pomocou sekundarnych poslov
-maju aktivnu ulohu pri deleni buniek a v procese morfogenezy
-pomocou receptorou sa zucastnuju na medzibunkovej komunikacii buniek
13.extracelularna matrix – co to je + zlozenie + funkcie
- chem. zlozenie - RB – pektin, hamiceluloza, polysacharidy
- ZB – kolagen, elasten, proteoglykan, glykolipidy
su to chem.latky zhromazdovane do isete ne povrchu buniek
- funkcie - ucast v interakciach medzi bunkami
- ovplyvnuje vynin, chovanie buniek
- nahradzuje nedostatocne symplasticke spojenie v prvych fazach formovania somatickeho embrya
- tvori epigeicku pamat
- v regulacii bunkovej expanzie
- v rastlinach sa podiela na udrziavani tvaru, generovani a udrziavani urcitych znakov pocas ontogenezy; uz zivocichov ma vplyv na migraciu buniek pri formovani NS
14.symplast = protoplast(prepojenie plazmodezmami), apoplast je smerom von od CM
15.ako rastie bunkova stena v pelovom zrne (cenrtifugalne)
19.BS – co to je + funkcia + zlozenie– je to obal rastlinnych buniek ktoreho hlavna funkcia je mechanicka i chemicka ochrana, dodava spolu s CM a cytoskeletom tvar bunke, ochrana pred vnikanim patogenov, spolus CM zabezpecuje osmoticke pomery v bunkach
- zlozenie
- hlavnou zlozkou je celuloza(vysokomolekulovy polysacharid s krystalickou strukturou. Zakladom su elementarna mikrofibrila – mikrofibrila – makrofibrila – lamela(vrstvy BS). V primarnej BS su mikrofibrily usporiadane chaoticky, v sekundarnj BS ich usporiadanie riadia kortikalne(interfazne) mikrofilamenty
-lignin – lignifikacia(proces ukladania ligninu do BS)
-hemicelulozy – mono- alebo polysacharidy – zaklad mechanickej pevnosti, zasobna funkcia
-pektiny – hlavne s strednej pektinovej lamele
-suberiny, kutiny, kaloza,...
20.2 mechanizmy transportu latok cez CM – transmembranovy transport(pasivny:difuzia, pomocou ionovych kanalov, pasivny prenasacovy transport a aktivny:pomocou trasnportnych prenasacov) a mechanizmus toku membran(endocytoza:fagocytoza, pinocytoza a exocytoza)
21.endocytoza
PLASTIDY
1.priklady C3 a C4 rastlin - C3 – obilniny, spenat, redkovka
- C4 – kukurica, proso, travy tropov
2.zlozenie chloroplastu – struktura
1.na povrchu je dvojita povrchova semipermeabilna membrana (vnutorna a vonkajsia vrstva – vonkajsia obsahuje karotenoidy) – priestor medzi nimi sa nazyva periplastidovy priestor. Funkcia – ucast na transporte novonasyntetizovanych organickych molekul do cytolazmy kontrola vymeny latok medzi chloroplastom a ostatnymi zlozkami bunky. Funkcia je zabezpecena vysokym obsahom ATP a vysokou ATP-azovou aktivitou
2.stroma - zakladna hmota ktora vyplna vnutro chloroplastu
- ma jemne granulovanu strukturu
- mozno tu pozorovat mensie/vacsie useky, kde su ulozene vlakna DNA
- je tu ulozeny zlozity membranovy system – grana, ktory je tvoreny paralelne usporiadanymi vakmi - tylakoidmi, vzajomne spojenymi dvojmembranovymi lamelami (tylakoidmi stromy). V chloroplaste sa nachadzaju dvojake tylakoidy:
1, tylakoidy, ktore navrstvenim na seba vytvaraju grana
2, tylakoidy stromy rozlicnej dlzky – niektore prechadzaju z jedneho grana do druheho
- grana su zlozena z 10 – 20 i viac tylakoidov tak, ze cele granulum ma tvar valca
- rastliny pestovane v tieni maju viac tylakoidov ako rastliny pestovane na svetle
- tylakoidy su od seba oddelene priestorom – loculus. Koncove casti – margius a casti, ktorymi su tylakoidy navzajom pospajane vedla seba - partitions
- tylakoidovu dvojmembranu tvori lipidova dvojvrstva do ktorej su ponorene bielkoviny
3.zlozenie struktur chloroplastu ↑
4.rubisco – funkcia, uloha – enzym fixujuci CO2 nachadzajuci sa u C3 rastlin(obilniny,spenat,redkovka)
5.rozdiely chloroplasty a chromoplasty – chloroplasty su fotosynteticky aktivne zatial co chromoplasty nie. Chromoplaty su fotosynteticky inaktivne. Okrem slabo diferencovaneho membranoveho systemu v chromoplaste chyba chlorofil – jeho funkcia je pri sfarbovani kvetov a plodov – nepriamo sa zucastnuje na opelovani a rozsirovani semien a plodov rastlin
6.pigmenty chloroplastov - chlorofil – druhy chlorofilov – a,b,c,d
- karotenoidy a xantofyl(hlavne violaxantin) – nachadzaju sa v povrchovej membrane – chrania chlorofyl v tylakoidoch proti skodlivemu ucinku fotooxidacie pri vysokych svetelnych intenzitach
7.co obsahuju tylakoidy – chloroplast je to vo vnutri bohato diferencovany membranovy system tvoreny dvoma typmi tylakoidov – stromy a grana
8.tylakoidy stromy – funkcia (okrem fotosyntezy)
- v strome je ulozeny zlozity membranovy system – grana, ktory je tvoreny paralelne usporiadanymi vakmi - tylakoidmi, vzajomne spojenymi dvojmembranovymi lamelami (tylakoidmi stromy).
V chloroplaste sa nachadzaju dvojake tylakoidy:
1, tylakoidy, ktore navrstvenim na seba vytvaraju grana ( ->na ne je viazana fotosynteza)
2, tylakoidy stromy rozlicnej dlzky – niektore prechadzaju z jedneho grana do druheho, cim zabezpecuju stabilitu gran v priestore a spolu vytvaraju zlozity membranovy system chloroplatu
- tylakoidy stromy vytvaraju okolo gran vzostupnu pravotocivu spiralu, ktora poskytuje vhodne podmienky na vzajomny kontakt obidvoch typov membran
- dalsie funkcie:
9.plastidovy genom
–DNA chloroplastov sa nachadza v strome
–DNA plastidov sa odlisuje od DNA jadra specifickou hustotou, kinetikou renaturacie, obsah guaninu a cytozinu, neobsahuje histony, ai
–Dvojvlaknova molekula chloroplastovej DNA ma kruhovitu konfiguraciu
–Plastidova DNA sa rozmnozuje semikonzervativnym sposobom
–Vlakna DNA su spojene s membranami tylakoidov gran a stromy
–Plastidova DNA obsahuje informacie o raste a deleni, premene prochlorofilu na chlorofil,koduje proteiny fotosystemu I a II,syntezu velkej subjednotky ribulozo 1,5 difosfatkarboxylaza. jadrova DNA o enzymoch suvisiacich so syntezou chlorofylu, karotenoidov a enzymy spojene s procesom fotosyntezy a Calvinovho cyklu, zlozky obalovej membrany i membrany tylakoidov
=> existuje urcita distribucia genetickeho materialu medzi jadrovou a platidovou DNA (cast gen.inf. presla s plastidu do jadra)
10.C3,C4,CAM rastliny – podla sposobu ulitizacie CO2 rozlisujeme 3 typy rastlin, v ktorych boli pozorovane zmeny struktury fotosyntetickeho aparatu a zastupenie enzymov fixujucich CO2:
- C3 – obilniny, spenat, redkovka – rozhodujucim enzymom je ribulozodifosfat-karboxylaza (rubisco)
- C4 – kukurica, proso, travy tropov fixaciu zabezpecuje fosfoenol-
- CAM – sukulentne rastliny (napr. ananas) pyruvat karboxylaza (PEP)
-boli zistene I rozdiely v primarnom produkte fixacie CO2: C3 – fosfoglycerat,
C4 a CAM – oxalacetat
-vzhladom na to ze C4 rastlinam chyba fotorespiracia, ich fotosynteza je vykonnejsia (v C3 rastlinach su produkty fotosyntezy oxidovane)
-k rastlinam s C4 typom fotosyntezy patri napr. kukurica. V jej listoch sa vyskytuju 2 typy chloroplastov, ktore sa odlisuju strukturov – chloroplasty buniek posvy cievneho zvazku vo vacsine pripadov maju diferencovane len tylakoidy stromy, niekdy obsahuju rudimentalne grana – predpoklada sa ze vznikli redukciou membran gran . druhy typ chloroplastov tvoria mezofilove chloroplaty, ktore maju diferencovane grana a tylakoidy stromy
11.rozdiel mezdi leukoplastom a chloroplastom – leukoplasty (etioplasty) su bezfarebne plastidy. V porovnani s chloroplastami maju slabo vyvinuty vnutorny membranovy system. Vnutri stromy su obycajne rozlozene. Leukoplasty obsahuju aj dalsie komponenty (dvojitu povrchovu membranu, ribozomy, vlakna DNA, plastoglobuly), ktore sa vyskytuju aj v chromoplastoch. Funkcia leukoplastov – sekundarna synteza skrobu, bielkovin, tukov. Z leukoplastov mozu vznikat transformaciou chromoplasty
12.typy enzymov zodpovedne za fixaciu CO2 pri fotosynteze
–ribulozo 1,5 – difosfatkarboxylaza – RuBisCo = C3 rastliny
-zabezpecuje karboxylazu vazby O2 na ribulozo 1,5 difosfat
-zlozena z 2 subjednotiek – velka a mala (syntetizuje sa na plastidovy ribozom 70S ribozom, syntetizuje sa na 80S ribozomoch v cytosole
–spojovaci faktor (CF)
-predstavuje perifernu bielkovinu respektive komplex bielkovin
-ucast na tvorbe ATP
-zabezpecuje transport protonov caz tylakoidovu membranu
-- fosfoenulpyruvat(PEP)karboxylaza + ribulozodifosfatkarboxylaza = C4
a CAM rastliny -
13.3typy farbiv chloroplastov – chlorofil (a,b,c,d), kartenoidy, xantofyly najma
1,chromatofory – su to vezikuly alebo tylakoidy - ekvivalenty plastidov u PB (fotosyntetizujuce bakterie a sinice)
2,pigmenty chromoplatov – karoten, xantofily, violaxantin, lykopen
3,struktura chromoplastov podla pigmentov – mozu byt v podobe – globularne, fibrilarne, krystalicke
4,chemicke zlozenie chromoplastov – pigmenty (do 50 %), bielkoviny (20%), RNA aDNA (2 – 3%)
5,pyrenoid – teliesko obklopene skrobovymi zrnami – miesto kde sa uskutocnuje premena naasimilovaneho cukru na vysokopolymerne uhlovodiky
6,plastoglobuly – globularne utvary v strome – vznikaju rozpadom membran tylakoidov gran a tylakoidov stromy
7,reprodukcia plastidov – delenie zaskrtenim, priehradocne delenie, pucanie
MITOCHONDRIE
1.typy mitochondrii podla vybezkov vnutornej membrany
-kristovy – kristy = prepazky, vybezky ktoré vznikaju z vnutornej membrany
-tubularny – namiesto krist tubularne diferenciacie/utvary vnutornej membrany
-prizmaticky – trojuholnikovy tvar priecneho rezu vybezku vnutornej membr.
-sakularny – drobne vezikuly/mechuriky vo vnutri mitochondrie spojene s vnutornou membranou stopkou
-zmiesany – obsahuje tubularne i kristove vybezky vnutornej membrany
2.mitochondria – uloha, funkcia, charakteristika – najlepsie preskumana semiautonomna bunkova organela vyskytujuca sa vo vsetkych eukariotickych bunkach (okrem erytrocytov;u PB sa nachadzaju podobne struktury – derivaty CM – mezozomy).
-su to dynamicke struktury (schopnost kontrahovat a relaxovat – suvis s pohybom/transportom vody a dvojmocnych kationov Ca++ a Mg++)
-nepracuju izolovane ale, svoju cinnost vzajomne koordinuju – tvoria jeden mitochondrialny system – mitochondrialne retikulum
-chem.zlozenie: proteiny(60-70%),lipidy a fosfolipidy(25%) a DNA + RNA
-struktura: - vonkajsia membrana – hladka, enzymy lipidoveho metabolizmu
- vnutorna membrana – vybieha do vnutra mitochondrie, tvori vybezky = kristy; na jej ploche sa nachadzaju hubovite vyrastky zlozene z hlavicky a stopky nazyvane oxizomy alebo ATP-ozomy – nositelia enzymov prenasajucich elektrony(kde prebieha oxidativna fosforilacia), enzymy oxidativnej fosforilacie, dychacieho retazca, ATP-syntazy - perimitochondrialny priestor – medzi nimi, enzym adenylatkynaza
- vnutorna hmota mitochondria – matrix – enzymy Krebsovho cyklu a cyklu kyseliny citronovej
-funkcie: 1, tvorba ATP oxidativnou fosforilaciou – aerobna glykolyza – pritomnost O2, rozpad ATP na ADP (E = 40kJ), vo vnutri mitochondrii => metabolicko-energeticka funkcia → „bunkove elektrarne“ pretoze zabezpecuju E pre celu bunku, na vsetky procesy
2, akumulacia a transport vody a elektrolytov(schopnost kontrahovat a relaxovat)
-procesy v mitochondriach mozno rozdelit na 3 na seba nadvazujuce procesy a to su Krebsov cyklus, dychaci retazec, oxidativna fosforilacia
3.kde sa nachadza prizmatecky typ mitochondrii – nervove bunky cicavcov (macka)
4.mitochondrialny genom – vlakna DNA mozno pozorovat v matrix. Mitochondrialna DNA koduje len niektore bielkoviny – predovsetkym strukturalne – na vystavbu vnutornej membrany, proteiny na vonk. membranu koduje jadrovy genom. Dalej koduje enzymy dychacieho retazca. Geny pre ATP-syntazu su pod kontrolov oboch genomov => vzajomna spatost mitochondrialneho a jadroveho genomu
Mitochondtie obsahuju vsetky 3 typy RNA – transferovu, informacnu, ribozomovu. Mitochondrie su schopne replikacie DNA a vlastnej reprodukcie bez ohladu na bunkove delenie
5.intermitochondrialne granuly – v mitochondriach je lokalizovany vlastny proteosynte-ticky system (podobny proteosynt.aparatu PB a odlisny od proteosynt. aparatu EB) => mitochondrialna proteosynteza je prokaryotickeho typu, mitochondrie boli povodne bakterialnymi endosynbiontmi
Mitochondrie obsahuju vlastne mitochondrialne ribozomy (mitoribozomy) – cast je na vnutornej membrane mitochondrie, ostatne su ulozene v matrix
=>mitochondrie su semiautonomne struktury pretoze od ostatnych struktur sa odlisuju:
1, maju vlastny geneticky material(DNA-scasti nezavisia od jadra) a su schopne proteosyntezy
2, morfologicky dobre sformovane - maju dvojitu membranu ktora vytvara kristy, tubuly, ...
3, ich funkcia je dost specializovana na tvorbu ATP oxidativnou fosforilaciou – aerobnou glykolyzou
6.typy buniek kde sa vyskytuju mitochondrie – pocet krist a mitochondrii zavisi od metabolickej aktivity – vysoky pocet v bunkach srdcoveho svalu, v mieste poskodenia a obnovy tkaniva; menej v rastlinnych bunkach napr. v meristematickych bunkach
7.anaerobna glykolyza a oxidativna fosforilacia – aky je rozdiel (jedna za pristupu O2,druha nie) u 1. vznika z ATP etanol a kyselina mliecna(medziprodukty bohate na energiu), zisk 2-4kJ u 2. vzika z ATP ADP a zisk je 40kJ
8.vymenuj zlozky, druhy ATP v mitochondriach, zlozky ATP-synteazy (co ju tvori),
9.anaerobna glykolyza – bez pristupu O2, z ATP vznikaju medziprodukty bohate na energiu – etanol a kyselina mliecna, energeticky zisk maly – 2-4kJ
10.ako sa volaju respiracne organy u PB - mezozomy
11.enzym – krebsov cyklus – tvori sa v matrix mitochondrie
LYZOZOMY
1.ake lyzozomy – druhy, typy, kategorie poznas
–priemarne = obsahuju hydrolyticke enzymy ale v neaktivnom stave. Vznikaju oddelovanim vezikul z Golgiho cisterien a hydrolyticke enzymy sa syntetizuju v gER. Po spojeni so substratom vznika
–sekundarny lyzozom = hydrolyticke enzymy su v aktivnom stave a ich neustaly prisun je zabezpeceny primarnymi lyzozomami. Podla charakteru substratu - heterolyzozomy(substraty z endocytozy),
- autolyzozomy (potrebovane a poskodene struktury vlastnej bunky)
–tercialne lyzozomy = obsahuju len zvysky rozlozeneho obsahu sekun. lyzozomu, vyplnene materialom, ktory je pripraveny na exocytozu
–multivezikularne telieska = vznikaju hromadenim velkeho mnozstva malych vezikul a su ohranicene jednoduchou membranou – vyznam pri odburavani nadbytocnych alebo opotrebovanych sekretov v endo- a exokrinnych zlazach, t.j. pri krinofágii
2.5 funkcii lyzozomov – programovana autolyza, lyzozomy spermatickych buniek, autolyza trachyalnych elementov, uloha v patogenickych procesoch, lokalna autolyza (nedostatok nutricnych hodnot)
3.importiny – traviace bielkoviny na CM kt. prenasaju latky do vnutra bunky
4.charakterizuj lyzozomy – bunkove struktury, ktore su hlavnou zlozkou intracelularneho traviaceho systemu a sluzia na enzymove odburavanie materialu endogenneho a exogenneho povodu
5.enzymy z lyzozomoch – lipazy, nukleazy, glykozidazy, peptidazy
GOLGIHO APARAT
1.z coho je zlozeny golgiho aparat – je to heterogenny komplex lameralnych membran, na ktore su napojene vecsie komplexy velkych a malych vezikul. Tvori ho rozny pocet diktiozomov zlozenych z: 1, dvojice membran (po dilatacii membran vzn.sakkuly)
2, skupiny vacsich vezikul (na distalnom pole - sekretoricke vezikuly – transportuju namiesta spotreby rozny material 1,material na tvorbu glykokalixu a BS – do CM; 2,hydroliticke enzymy do vakuol – vznik lyzozomov; 3, vezikuly pre vznik lyzozomov do zakladnej cytoplazmy)
3, male vacky (transportne vezikuly – vznikaju oskrcovanim cisterien ER, v nich sa koncentruje, dozrieva a zahustuje sekrecny material; pri transporte k CM vznika sekrecna granula)
2.jeho 2 poly: 1, regeneracny(proximalny) – spojeny s gER (prechodne vezikuly)
2, sekrecny(distalny)
3.co su sakkuly – vaky ktore vnikaju dilataciou dvojitych membran. Su poloblukovito zahnute
4.funkcie: 1, vylucovanie (exocytoza) latok syntetizovanych a kumulovanych v ER
2, recyklacia a posttranslacna modifikacia bielkovin
5.co su to rozety - ribozomy vzajomne pospajane do polyzomov(prostrednictvom iRNA), ktore maju tvar plochych spiral(133,gER)
- specialne enzymaticke komplexy na povrchu CM, kde dochadza k synteze krystalickych zloziek BS – celulozy (149,GA)
6.na co su intracisternalne granularne utvary
7.co ovplyvnuje smer pohybu vezikul + ktorymi smermi sa mozu pohybovat
RAB – GTP-azy = enzymy, ktore zabezpecuju pohyb vezikul, urcuju, ci vezikula pojde smerom k CM (anterogradny smer) alebo k ER (retrograndny smer)
8.co je to GERL – teoria o uzkej spolupraci GA, ER a lyzozomov
9.ake 3 typy vezikul odstepuje GA/diktiozomy – V1 su velke, V2 a V3 male a morfologicky rovnake, V1 a V3 davaju pozitivnu reakciu na hydroliticke enzymy, V2 na polysacharidy. Z toho vyplyva, ze vsetky 3 druhy produkujeten isty diktiozom, ale rozdielnymi cisternami
CYTOSKELET
1.co su portetove mikrotrabekuly + funkcia (priestorova organizacia enzymov v cytostole)
-jedna zo zakladnych 4 zloziek cytoskeletu
-najjemnejsie struktury, ktore spajaju vsetky ostatne zlozky cytoskeletu – tvoria siet a su schopne uzatvarat do nej rozne enzymaticke systemy, orientovat ich tak, ze substrat, ktory je spracovany je preneseny z 1 substratu na iny
-uloha: priestorova organizacia enzymov v cytoplazme
2.intermediarne filamenty – uloha – nekontraktibilne elementy, ktore prepajaju rozne zlozky cytoskeletu a tym zabezpecuju bunke mechanicku pevnost – odolnost voci tahu a tlaku
3.kortikalne(interfazne)mikrotubuly – funkcia -zodpovedaju za ukladanie celulozovych mikrofibril do bunkovej steny
4.zlozenie mikrofilamentov – zakladnym proteinom je F-aktin, moze sa nachadzat aj vo forme C-aktinu v zakl. cytoplazme. 2vlakna sa obtocia okolo seba a vytvoria aktinove filamentum. V procese polymerizacie aktinu do mikrofilamentov hra hlavnu ulohu jadro. Cytoplazmaticky aktin aktivuje v meiozinovych hlavickach lokalizovanu ATP-azu.
5.co je to MTOC (mikrotubuly organizujuce centra)-presne urcene miesta kde vznikaju mikrotubuly, napr.centrozom,centrioly,bazalne telieska
6.asociovane proteiny
-okrem tubulinu dalsia zlozka mikrotubulov, nevyhnutne pri polymerizacii tubulinov, tvorbe, vystavbe a funkcii mikrotubulov
-funkcia – mechanicky spajat vlaknite elementy a regulovat ich poly- a depolymeri-zaciu, niektore funguju ako enzymy schopne uvolnit chemicku E z ATP, GTP,...
-3 zakladne triedy
■ strukturalne asociovane proteiny – vazbou na mikrotubuly stabilizuju strukturu v mikrotubulusoch, vyznamna uloha v polymerizacii a formovani mikrotubulov
■ mikrotubularna motory – asociovane bielkoviny ktore umoznuju pohyb asociovanych zloziek v ramci pozdlznych mikrotubulov – 3 typy:
▪ dyneiby – ATP-azy ktore su schopne zabezpecit pohyb/posun bunkovych organel ktore su viazane na minusovy polmikrotubulusu. Maju ulohu pri distribucii endozomov(tie zlozky ktore sa z CM dostali do cytoplazmy), ich uloha suvisi s pohybom GA, spolu s mikrotubulami sa zucastnuju na migracii chromozomov, u bicikovcov zab. Klzavy pohyb mikrotubulov vedla seba
▪ dynamin – GTP-aza – zabezpecuje klzavy pohyb mikrotubulov navzajom. Fosforilacia oslabuje jeho vazby na mikrotubuly. Aktivne sa zucastnuje procesu endocytozy
▪ kyneiziny – ATP-azy ktore zabezpecuju pohyb/posun – naviazane na kladny pol mikrotubulusov(u zivocichov napr.pohyb pigmentovych zrn, pohyb chromozomov v anafaze, transport mRNA
- dyneiby a kyneiziny sa podielaju na pravo-lavej sumernosti stavovcov
■ proteiny interreagujuce s mikrotubulami – podielaju sa na ukotveni roznych proteinov v ramci CM alebo v spolupraci s inymi mikrotubularnymi motormi zabezpecuju transport vacsich a mensich struktur v bunke
7.je tvorba mikrotubul reverzibilna? (ano)
8.ktore elementy cytoskeletu nie su kontraktibilne = intermediarne filamenty
9.mikrotubularn motory – co je to + funkcia
■ mikrotubularna motory – asociovane bielkoviny ktore umoznuju pohyb asociovanych zloziek v ramci pozdlznych mikrotubulov – 3 typy:
▪ dyneiby – ATP-azy ktore su schopne zabezpecit pohyb/posun bunkovych organel ktore su viazane na minusovy pol mikrotubulusu. Maju ulohu pri distribucii endozomov(tie zlozky ktore sa z CM dostali do cytoplazmy), ich uloha suvisi s pohybom GA, spolu s mikrotubulami sa zucastnuju na migracii chromozomov, u bicikovcov zab. Klzavy pohyb mikrotubulov vedla seba
▪ dynamin – GTP-aza – zabezpecuje klzavy pohyb mikrotubulov navzajom. Fosforilacia oslabuje jeho vazby na mikrotubuly. Aktivne sa zucastnuje procesu endocytozy
▪ kyneiziny – ATP-azy ktore zabezpecuju pohyb/posun – naviazane na kladny pol mikrotubulusov(u zivocichov napr.pohyb pigmentovych zrn, pohyb chromozomov v anafaze, transport mRNA
- dyneiby a kyneiziny sa podielaju na pravo-lavej sumernosti stavovcov
10.mikrotubuly – zlozenie – tubulin (subednotky alfa a beta) a asociovane proteiny(strukturalne, mikrotubularne motory, proteiny interreagujuce s mikrotubulami)
11.vyznam cytoskeletu – realizacia vsetkcyh duhov biologickeho pohybu, premiestnovanie v priestore, meni tvar buniek, tvori dynamicku kostru, meni chem. Energiu na kineticku, uloha pri ukladani celulozovych mikrofibril do BS, urcuje rovinu rozdelenia bunky, vytvara epigeicku pamat...
BUNKOVY CYKLUS
1.profaza mitotickeho delenia
2.jadro v interfaze
3.enzym ktory spusta bunkovy cyklus-nejaky .......cyklin
4.stadia jadra I.meiotickeho delenia
5.translacia
6.kde dochadza k vymene vysekov nesesterskych chromatid homologickych chromozomov
7.zakladne zlozenie prokaryotickych chromozomov
8.stadium meiozy nesesterskych chromatid
9.uloha intramitot.grana
10.rozdiely – mitoza a amitoza
11.charakterizuj zygotne stadium meiozy
12.zlozky deliaceho vretienka
13.v ktorej faze mitozy idu centrioly k polom bunky (metafaza)
14.uloha predprofazneho prstenca
15.v ktorej faze sa deli centriola
16.co je bunkovy cyklus + fazy
17.funkcia centromery
18.v ktorej casti meiozy je crossing-over
19.rozdiel v deleni EB a PB
