Mravčiare sú jediné slabozubce, ktoré si skutočne zaslúžia svoje latinské meno – v ich čeľustiach nenájdeme jediný zub. Keďže stopy po zuboch neexistujú ani na zárodkoch tohto živočícha, predpokladá sa, že zuby stratil už v dávnych dobách a že aj predkovia dnešných mravčiarov boli bezzubí. Tvárovú časť má mravčiar nápadne úzku. Keďže zrastené čeľuste sa nemôžu otvárať, do úst vedie iba malý otvor. Cezeň vystrkuje 50 cm dlhý lepkavý jazyk, ktorí ovláda silnými svalmi upnutými až na prsnej kosti. Loví ním mravce, termity a iný hmyz. Silnými pazúrmi na predných nohách rozhrabáva tvrdé hniezda termitov a mraveniská alebo odvaľuje kamene, pod ktorými sa skrývajú mravce. Podráždený hmyz sa vrhne na mravčiara, ale ten pokojne vyplazí jazyk a nechá si ho obaliť hmyzom. Potom ho vtiahne. Zároveň zhltne aj mnoho piesku, triesok a inej nečistoty, s ktorou si však poradí jeho silný a svalovitý žalúdok. Dômyselným ´´ zariadením ´´ sú i pevné nepriepustné viečka, ktoré dokonale uzavrú oči a chránia ich aj pred mocnými hryzadlami termitov.