-Spôsoby kríženia, ktoré v rade generácii vzniknutých pohlavnou cestou umožňujú zisťovať dedenie vlôh pre jednotlivé znaky i vlastnosti a pozorovať vznik dedičných zmien. Často tu hovoríme aj o tzv. genetickej analýze. Patria sem aj všetky štatistické vyhodnocovania, teda matematické metódy.
-Cytologické metódy sú akosi anatómiou dedičnosti. Bunka sa skúma rozličnými fyzikálnymi, chemickými i fyziologickými metódami, ďalej sa zisťuje stavba a funkcia jej štruktúr, najmä chromozómov a hľadajú sa mechanizmy delenia buniek pri mitóze i meioze.
-Ontogenetická metóda študuje pôsobenie hmotných nositeľov dedičnosti (génov) v individuálnom vývine organizmov. Táto metóda je úzko spätá s cytologickými metódami ako aj s genetickou analýzou.
-Genealógia je metóda zostavovania rodokmeňov, ktorá sa používa najmä v zootechnike, ale aj v genetike človeka.


MATERIÁLNE ZÁKLADY DEDIČNOSTI

CHROMOZÓMY

Chromozómy sa zistili pri všetkých organizmoch, v bunkách ktorých je jadro. Počas bunkového cyklu sledujú určité zákonitosti: stávajú sa farbiteľnými, teda aj viditeľnými. Na začiatku jadrového delenia, v dôsledku skrutkovitého stáčania sa skracujú a hrubnú, na konci delenia sa opäť dešpiralizujú a strácajú farbiteľnosť.

Pre určenie ich tvaru, veľkosti a počtu, sa najlepšie študujú chromozómy v štádiu metafázy, kde sú rozložené v ekvatoriálnej rovine bunky. Chromozóm je pomerne dlhý, mašličkovitý, rozlične sprehýbaný útvar. Má dvojitú štruktúru. Tvoria ho dva vedľa seba ležiace chromatidy, z ktorých každý obsahuje dvojité špirálové vlákno nazývané chromonéma. Na týchto vláknach sa objavujú rozličné štruktúry guľôčkového tvaru – chromoméry, ktoré majú pri oboch chromatidach rovnakú veľkosť i polohu. Na každom chromozóme pozorujeme zúženinu ( primárna konstrikcia), v ktorej leží špecializovaný útvar, tzv. centroméra (na centroméru sa pripájajú pri mitoze vlákna deliaceho sa vretienka) a práve toto je miesto, ktoré mení smer vinutia chromoném a súčasne delí chromozóm na dve ramená. Pri niektorých chromozómoch sa na jednom z ramien môže objaviť ešte jedno zúženie (sekundárna konstrikcia ), ktoré oddeľuje tzv. satelit. V mieste toho druhého zúženia je jadierkový organizátor ( súbor génov), ktorý umožňuje po ukončení mitozy vytvoriť nové jadierko.

Aj ked sú chromozómy od ostatného obsahu jasne ohraničené, na ich povrchu sa nezistila nijaká membrána. Podľa umiestnenia centroméry rozlišujeme chromozómy na tri tvarové typy:

-Rovnoramenný – metacentrický
-Nerovnoramenný – submetacentrický
-Paličkovitý – akrocentrický

Pri niektorých druhoch hmyzu sa okrem normálnych chromozómov v bunkách vyskytujú v interfázi chromozómy obrovských rozmerov. Nazývajú sa obrie alebo polyténne chromozómy. Vznikajú silným zvýšením počtu chromoném, ktorý dosahuje číslo až 1024. Chromonémy ležia vedľa seba, takže sa dotýkajú aj ich chromoméry, a tak vzniká dojem, priečneho pruhovania polyténneho chromozómu.

Tieto chromozómy sú pre svoju veľkosť veľmi vhodným materiálom pre cytologické štúdia. Okrem týchto veľkých (obrích) chromozómov sa zriedkavejšie objavujú najmä v ocytoch stavcov špeciálne chromozómy, ktoré dostali pre svoj tvar názov štetkovité chromozómy.

Telová (somatická) bunka každého druhu má určitý a viac menej stály počet chromozómov. Táto charakteristická sústava chromozómov sa nazýva karyotyp. A ako už z mitozy vieme, označujeme tento počet ako diploidný – 2n. Pohlavné bunky – gaméty majú počet chromozómov znížený na polovicu, haploidný – n.