hormón, jeho brata. Tento hormón spôsobuje neplodnosť samíc a vyvoláva vznik druhotných pohlavných samčích znakov.
Napriek pomerne jednoduchému mechanizmu rozchodu pohlavných chromozómov pri delení bunky môžu nastať určité chyby. Ak vznikne chyba pri meioze postihuje celý organizmus, kým chyba v mitoze postihne len tie bunky, ktoré vznikajú z postihnutej bunky.

Pri delení spermií môže oproti normálnemu priebehu XY X+Y vzniknúť nenormálny stav, ktorý môžeme vyjadriť takto: XY XY+O. Vzniknú teda spermie s obidvoma chromozómami a spermie bez pohlavných chromozómov. Obidva tieto typy spermii sú však schopné oplodnenia! Ak sa spoja s normálnym vajíčkom vzniknú kombinácie XXY a XO. Pri jedincoch s takýmto odlišným genotypovým založením vznikajú početné zmeny. Podobná situácia môže nastať aj pri vajíčku namiesto XX X+X vznikne XX XX+O. Po oplodnení normálnou spermiou s Y alebo X chromozóm môžu nastať kombinácie: XXX, XO, XXY a YO. Posledná kombinácia YO v práci nie je známa, ide zrejme o letálnu kombináciu. Kombinácia XO dáva u človeka vznik neplodnej a infantilnej ženy (s telesnými i duševnými príznakmi dieťaťa), kombinácia XXX dáva podobné príznaky, kombinácia XXY tak isto, ale pre mužské pohlavie. Môže tiež nastať situácia, ked sa kombinuje neoddelenie chromozómov pre spermii aj pri vajíčku. Napríklad kombinácia Y (XXY) je mužská; muži tohto typu sú plodný a majú mohutný vzrast.


Pohlavne viazaná dedičnosť znakov

Prítomnosť pohlavných chromozómov musí vyvolať veľa odchýlok od mendelistických zákonov dedičnosti. Prejaví sa to na znakoch, ktorých gény sú umiestnené práve v pohlavných chromozómov. Pretože sú len dva pohlavné chromozómy, môžu nastať len dve možnosti:

1.gény sú umiestnené v chromozóme Y:
V tomto prípade sa vloha pre určitý znak prejaví pri každom samcovi, ktorý má príslušný gén. Každý takýto gén sa delí z otcov na synov. Treba povedať, že známych génov, v chromozóme Y je pomerne málo.

2.gény sú umiestnené v chromozóme X
Pri samcovi sa takýto gén prejavuje vždy, pretože samec má len jeden chromozóm 1 X (a chromozóm Y nie je s ním v génovom vybavení homologný). Samička môže byť homozygotná alebo heterozygotná. (má dva chromozómy) a gén môže byť pre ňu buď dominantný alebo recesívny. Génov umiestnených v X chromozóme poznáme pomerne veľké množstvo.


Pohlavne ovplyvnená dedičnosť znakov

Gén môže vyvolať znak len za určitých podmienok, a to nielen vonkajších ale aj vnútorných. Medzi tieto vnútorné podmienky patrí aj druh pohlavia. Preto veľa génov umiestnených v normálnych chromozómoch, a teda spoločných obidvom pohlaviam, môže sa prejaviť – manifestovať odchylne pri jednom alebo aj pri druhom pohlaví, pretože tu spolupôsobí sexuálny hormón jedného pohlavia.


Mimojadrová dedičnosť

Gény, ktoré sú umiestnené v chromozómoch sa dedia podľa pravidiel Mendelových zákonov alebo ich modifikácii. Preto túto dedičnosť označujeme ako mendelovská dedičnosť, prípadne tiež ako jadrová alebo chromozonálna dedičnosť. Pri pokusoch však vznikajú od Mendelových zákonov odchýlky. Z toho možno usudzovať, že všetky vlohy nie sú umiestnené v chromozómoch jadra, ale sú aj v cytoplazme na niektorých štruktúrach bunky. Prejavy takejto dedičnosti sa nazývajú mimojadrové alebo nechromozonálne. Existencia mimojadrových génov sa dokázala v chloroplastoch a mitochondriách.