referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdana
Utorok, 18. januára 2022
Genetika
Dátum pridania: 19.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Anjelik1010
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 066
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 28.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 47m 50s
Pomalé čítanie: 71m 45s
 
Pozrime sa ešte raz na symboly v kombinačnom štvorci : symboly AA i aa znamenajú, že potom dostal od rodičov rovnaké gény a takéto jedince sa označujú pojmom homozygotné. Homozygot už ďalej F3 znaky neštiepia. Jedince so symbolom Aa dostali od rodičov rozličné gény. Označujú sa ako heterozygotné ( v F3 sa znaky ďalej štiepia opäť v pomere 3 : 1).


Mnohohybrid s neúplnou dominanciou

Kríženie mnohohybrida s neúplnou dominanciou sa môže prejaviť dvojakým spôsobom. Prvý spôsob nastane pri rovnocennosti alel riadiacich prejav príslušného znaku. Tento znak svojim fenotypickým prejavom stojí uprostred fenotypového prejavu rodičov a v prvej filiálnej generácii F1 sa objaví hybrid, ktorý sa nepodobá ani na jedného s rodičov: napr. krížením červenokvetej nocovky s bielokvetou nocovkou sa v F1 objaví ružová farba (červená plus biela sa rovná ružová). Vzniká to tým, že sa na utváraní príslušného znaku podieľajú rovnomerne obidve nerovnaké alely. Výsledný znak je niekde „uprostred“. V F2 potom nastane štiepenie v nasledujúcom pomere: ¼ kvetov červených, 2/4 kvetov ružových, a ¼ kvetov bielych alebo všeobecne 1 : 2 : 1. Tu je pomer štiepenia genotypove i fenotypove rovnaký.

Druhý spôsob sa prejavuje v prípade, ked sa na utváraní znaku podieľajú rovnomerne obidve alely; výsledkom F1 je znova hybrid, ktorý sa nepodobá ani na jedného s rodičov, ale znaky stoja „ vedľa seba“ . Príkladom môže byť kríženie bieleho kohúta a čiernej sliepky. Biely kohút s čiernou sliepkou dávajú v F1 čiernobiele potomstvo. V F2 nastáva znova štiepenie znakov v danom pomere: ¼ potomkov bielych, 2/4 prskaných a ¼ čiernych. Genotypov aj fenotypový pomer je 1 : 2 : 1.

Všeobecné štiepenie pomerov môžeme zistiť len pri práci s veľkým množstvom materiálu. Mendel pracoval s veľkým počtom rastlín a výsledky spracúval matematicky. Napríklad pri znaku sfarbenia semien uvádza že 258 rastlín dalo 8023 semien. Z toho bolo 6022 žltých a 2001 zelených semien; matematický pomer 3,01 : 1. Len tak mohol výsledky svojich pokusov zovšeobecniť.


Spätné kríženie

Spätné kríženie (označuje sa B) je jednoduchou metódou, ktorou sa zisťuje či pri úplnej dominancii ide o homozigotneho (AA) alebo heterozygotného (Aa) jedinca. Fenotypove sú totiž jedince rovnaké a podľa znaku ich nemožno rozlíšiť. Skúmaný jedinec sa teda kríži s jednou formou zodpovedajúcej P generácii, a to obyčajne s homozygotne recesívnym jedincom (aa).

Ak je skúmaný jedinec heterozygot, výsledok bude pomer 1: 1, čiže 50% recesívnych potomkov. Použitie homozygotne dominantného genotypu je pre spätné kríženie nevhodné, pretože potomstvo je fenotypové uniformované ( rovnaké). Spätné kríženie je vhodnou metódou v zootechnike, kde týmto spôsobom možno zistiť genetickú konštitúciu organizmov vhodných na chov. Táto metóda kríženia sa označuje ako testovacie kríženie.


Dihybridné kríženie

Dihybridné kríženie je kríženie dvoch rodičov odlišujúcich sa navzájom vo svojom fenotype v dvoch dedičných znakoch. Kríženec sa nazýva dihybrid. Pri dyhybridnom krížení môžu vzniknúť tri typy dihybridov:
-Dihybrid s úplnou dominanciou v oboch znakoch
-Dihybrid s neúplnou dominanciou v jednom znaku
-Dihybrid s neúplnou dominanciou v dvoch znakoch
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Genetika SOŠ 2.9609 1079 slov
Genetika SOŠ 2.9563 475 slov
Genetika GYM 2.9740 1728 slov
Genetika GYM 2.9872 555 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.