- zložitý proces, pri ktorom jednoduchšie formy života prechádzajú do zložitejších, vývojovo vyšších a dokonalejších. V 19. storočí, keď sa objavili nové vedecké evolučné teórie, začali najmä biológovia a geológovia spochybňovať stvorenie sveta podľa Biblie. R. 1809 francúzsky vedec Jean Baptiste Lamarck tvrdil (jeho hypotéza bola prekonaná), že existuje prirodzená postupnosť a druhy sa vyvíjajú tak, že dedia získanú znaky. Aj moderná evolučná teória je založená na hypotéze prirodzeného výberu, s ktorou r. 1859 po prvýkrát vystúpil Charles Darwin (približne v rovnakom čase to tvrdil aj zoológ A. E. Wallace). Darwin zistil, že organizmy majú vždy väčší počet potomkov (nadprodukcia), ako je nevyhnutné na udržanie populácie, a že aj v rámci toho istého druhu existujú medzi jednotlivcami rozdiely. Tvrdil, že pri súperení o partnera a o potravu najlepšie obstoja a prežijú jedince (a svoje vlastnosti odovzdajú aj potomkom), ktoré sa najlepšie vedia prispôsobiť svojmu prostrediu. Teda životaschopné jedince prežijú a tie menej úspešné vyhynú, čo nazval prirodzeným výberom. Pri zmene prostredia vznikajú aj ďalšie individuálne rozdiely, ktoré prinášajú nové vlastnosti, preto sa druh mení, až vznikne úplne nový druh. Znovuobjavenie práce rehoľníka a botanika Johanna Gregora Mendela poskytlo r. 1900 teórii o prirodzenom výbere genetický základ. Vďaka Mendelovým zákonom sa definitívne prijala Darwinova evolučná teória.