Križiak obyčajný (Araneus diadematus)

Križiak je jedným s mála pavúkov, ktorí si získali u ľudí istú náklonnosť. Prečo? Vysvetľujú to jeho nápadné siete napnuté zvisle medzi konármi kríkov a plné dotieravého hmyzu. Križiak má za korisť hlavne lietajúce dvojkrídlovce. Chytá ich tak, že sa usadí uprostred siete a čaká. Ak sa pavučina začne chvieť, je to znamenie, že sa do nej zaplietla nejaká korisť. Zahryzne sa do nej, aby ju omráčil, prípadne usmrtil jedom výpušťaným z jedovej žlazy. Potom korisť ešte lepšie obalí pavučinou a vypustí do nej tráviace šťavy, ktorými ju rozloží. Tekutý obsah tela potom vycicia a suchý chitínový obal odhodí. Ak sa do pavučiny zapletie naraz viacej múch, nasýtený križiak si ich uchováva na neskôr.

V krajoch stredozemného mora žije niekoľko neveľmi jedovatých pavúkov. Najznámejší z nich je karakut alebo ináč malmignatta, ktorej uhriznutie spôsobuje poruchy srdcovej činnosti a niekedy sa končí aj smrťou. Nebezpečné sú však len samice, veľké asi 1cm. Samce sú menšie a nemajú toľko jedu, aby mohli človeku ublížiť. Už v stredoveku sa zlý chýr o jedovatosti spájal aj s iným druhom pavúka. Bol to nevinný pavúk rodu Lycosa zvaný tarantula. Ľudia verili, že človek uhryznutý tarantulov sa dá do kŕčovitého tanca, ktorý sa končí uzdravením alebo smrťou. V jednej knihe z roku 1643 je obrázok tarantuly so slovami „Musica sola mei superest medicina veneni (Jedina hudba premôže môj jed)“. Zároveň sú tam uvedené aj tri riadky nôt, podľa ktorých sa mala zahrať uzdravujúca hudba.

Snovačka jedovatá (Lathrodectes tredecimguttatus)

Stavia si siete a ulovený hmyz usmrcuje veľmi účinným jedom. Aj ťavy, ak pri pasení pohryzú snovačky v pysku, hynú, podobne dobytak, zatiaľ čo ovce znášajú pohryznutie bez následkov. Práve preto vyháňajú pastiery na neznáme pastviny ako prvé ovce, aby nebezpečné pavúky kopýtkami pošliapali. V Amerike žijúca, tiež jedovatá snovačka americká (Lathrodectes mactans) po oplodnení zožerie samčeka, preto ju nazývame aj „čierna vdova“.

Vtáčkar chlpatý (Avicularia avicularia)

Južná a Stredbá Amerika sú domovom najväčších pavúkov. Medzi najväčších patrí vtáčkar chlpatý z povodia Amazonu. Dosahuje dĺžku až 15cm, s roztiahnutými nohami až 25 cm. Telo aj končatiny má veľmi husto porastené chlpmi. Cez deň sa vtáčkare skrývajú v dutinách alebo skalných štrbinách, v noci vyliezajú na lov. Netkajú si siete ako väčšina pavúkov, ale na korisť znenazdajky útočia. Pretože sú velkých rozmerov, aj ich potrava je primeraná, niekedy aj váčšia, ako nepríklad mláďatá vtákov alebo drobné cicavce. Aj keď vedia nepríjemne a bolestivo ukryznúť, ich jed je slabý a nemôže ohroziť život človeka. Horšie sú na tom chĺpky vtáčkara, pretože sa pri dotyku lámu a často zapichujú do pokožky postihnutého. Samica vtáčkara znáša naraz 500 až 1000 vajíčok a všetky naraz zavrie do kokóna. Drží ho stále medzi prednými nohami a stráži, kým sa nevyliahnu mláďatá. Aj tieto nejaký čas ochraňuje. Vtáčkare sa môžu chovať aj v zajatí, tu sa dožívajú niekoľko rokov. Kŕmia sa rozličnou živočíšnou potravou, hlavne myšami, ale aj kúskami mäsa. Vo voľnej prírode sa dožívajú niekedy až tridsať rokov.