Rozmery: HB (dĺžka tela):740-1400 mm;
T(dĺžka chvosta): 640-1000 mm;
Výskyt: Bežná v suchých oblastiach celej Austrálie.
Charakteristika
Kengura červená je najväčšou z kengúr. Vo východných oblastiach majú samce červenú hornú časť tela, samice bývajú modrošedé, tak ako aj niektoré samce v západných oblastiach Austrálie. Predné končatiny dospelého samca sú mohutné a svalnaté. Sú dobre prispôsobené púštnym podmienkam - sú schopné prežiť bez zdroja vody, keď majú dostatok zelenej potravy (z ktorej čerpajú vodu). Kengury sú prežúvavé bylinožravce. Cez deň odpočívajú v tieni, sú aktívne (pasú sa) skoro ráno a za súmraku.
Samec kengury červenej je najväčším austrálskym vačkovcom. Môže vážiť až 85 kg a dosahovať výšku 1,4 m (plus 1 m chvost). Jedinec tohto druhu, ktorý bol držaný v zajatí, preskočil plot vysoký 2.44 m po tom, ako auto pri štartovaní „vystrelilo“. Prenasledovaný samec kengury červenej preskočil kopu stavebného dreva, ktorá bola vysoká 3.1 m. Prenasledovaná samica kengury červenej skočila do diaľky 12.8 m.
Kengury patria medzi primitívne cicavce, ktoré sú charakteristické svojou postavou. Zadné nohy a svalnatý chvost majú prispôsobené na skákanie. Slabé predné nohy plnia len podradnú funkciu. Kengura červená zo strednej a východnej Austrálie je najväčšia zo 42 druhov vačkovcov. Samci majú telo dlhé 1,65 m, chvost dlhý 1,2 m a hmotnosť od 20 do 90 kg. Starí samci dosahujú v typickej pozícii výšku až 1,8 m. Akonáhle sa však postavia na špičky, napríklad pri vzájomnom boji, sú omnoho vyšší - až 2,1 m. Samice a asi 30% samcov nemajú zafarbenie červené, ale modrosivé. Rozšírená je vo východnej a južnej Austrálii a patrí medzi pomaly vymierajúce zvieratá. Samice kengúr majú na bruchu veľký, kosťami podopretý brušný vak, v ktorom nosia mláďatá. Mladé kengury sa totiž rodia ešte nevyvinuté, len 3 cm veľké. Hneď po pôrode sa za pomoci matky vyškriabu do jej vaku. Tam sa prisajú na mliečnu bradavku. Ústa im dokonca k nej prirastú, matka im mlieko vstrekuje rovno do nich, lebo nie sú ešte schopné samé cicať. Vo vaku žije mláďa ešte asi 8 mesiacov. No aj potom, keď sa už samostatne pohybuje, hľadá mladá kengura často útočisko v matkinom vaku. Samica dokáže kojiť naraz dve mláďatá rôznych vrhov, pričom produkuje dva druhy mlieka, jedno trochu redšie pre mladé mláďa a tučnejšie pre staršie.
K najväčším vačkovcom Austrálie patrí aj kengura veľká. Žije v trávnatých, prípadne krovinatých oblastiach. Je to plaché zviera, ktoré vie za hodinu ubehnúť až 64 km, pričom robí skoky aj 8 metrov dlhé. V ohrození života je schopná skákať do dĺžky 13 m a do výšky 3m.
Kengura skalná žije v skalnatých územiach a veľmi obratne lezie a skáče po bralách. Lesnaté kraje severnej Austrálie a Novej Guiney obývajú kengury stromové, ktoré majú dlhé silné pazúry a žijú na stromoch.
K najmenším kengurám patrí potkanokengura hnedá žijúca v južnej Austrálii. Behá po štyroch a chvost nepoužíva pri behu, ale na nosenie chumáčov trávy do pelecha.
