(Macropus rufus)
Rad: vačkovce
Dĺžka tela: 75 – 140 cm
Dĺžka chvosta: 65 – 100 cm
Výška: 100 cm a viac
Hmotnosť: 20 – 85 cm
Dĺžka gravidity: 33 dní, vývoj vo vaku 235 dní
Počet mláďat: 1 s hmotnosťou menej ako 1 g
Dĺžka života: viac ako 20 rokov
Potrava: trávy a zelené rastliny
Nepriatelia: dingovia
Spôsob života: sociálny, žije v malých skupinách
Výskyt: suché trávnaté oblasti Austrálie
Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guinei. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.
Pohyb
Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h, pričom 1 skok napr. kengury červenej môže byť až 9 m dlhý. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.
Strava
Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.
Rozmnožovanie
Mláďa kengury sa vyvíja vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.
Kengury a ľudia
Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.
Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.
Systematika: čeľaď kengurovité (Macropodidae) Gray, 1821, Owen, 1839:
rod †Watutia Flannery 1989
rod †Dorcopsoides Woodburne, 1967
rod †Kurrabi Flannery & Archer, 1984
podčeľaď Macropodinae Gray, 1821, Thomas, 1888
...
podčeľaď †Balbarinae Flannery et al., 1982
...
podčeľaď †Sthenurinae Glauert, 1926, Raven, 192
...
Niekedy sa pod Macropodidae zaraďuje pod názvom „podčeľaď Porotinae“ aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), do ktorej sa zas v minulosti zaraďovala ďalšia čeľaď - čeľaď Hypsiprymnodontidae
Vývojový diagram:
Kengurovité (Macropodidae)
├──Lagostrophus
└──N. N.
├── tzv. pralesné kengury
│ ├── Dorcopsis
│ └── Dorcopsulus
└──N. N.
├── Dendrolagus (tzv. stromové kengury [v slov. rod kengura])
└── N. N.
├── N.N.
│ ├── Petrogale (napr. valabia tmavochvostá= kengura skalná)
│ └── Thylogale
└── N.N.
├── Lagorchestes (tzv. zajacovité kengury [v slov. rod valabia])
└── N.N.
├── Setonix (napr. valabia quokka)
└── N.N.
├── Onychogalea
└── N.N.
├── Macropus (napr. kengura obrovská, kengura horská [v slov. rod kengura])
└── Wallabia (napr. valabia mokraďová)
Anglický názov: Red Kangaroo
Rozmery: HB (dĺžka tela):740-1400 mm;
T(dĺžka chvosta): 640-1000 mm;
Výskyt: Bežná v suchých oblastiach celej Austrálie.
Charakteristika
Kengura červená je najväčšou z kengúr. Vo východných oblastiach majú samce červenú hornú časť tela, samice bývajú modrošedé, tak ako aj niektoré samce v západných oblastiach Austrálie. Predné končatiny dospelého samca sú mohutné a svalnaté. Sú dobre prispôsobené púštnym podmienkam - sú schopné prežiť bez zdroja vody, keď majú dostatok zelenej potravy (z ktorej čerpajú vodu). Kengury sú prežúvavé bylinožravce. Cez deň odpočívajú v tieni, sú aktívne (pasú sa) skoro ráno a za súmraku.
Samec kengury červenej je najväčším austrálskym vačkovcom. Môže vážiť až 85 kg a dosahovať výšku 1,4 m (plus 1 m chvost). Jedinec tohto druhu, ktorý bol držaný v zajatí, preskočil plot vysoký 2.44 m po tom, ako auto pri štartovaní „vystrelilo“. Prenasledovaný samec kengury červenej preskočil kopu stavebného dreva, ktorá bola vysoká 3.1 m. Prenasledovaná samica kengury červenej skočila do diaľky 12.8 m.
Kengury patria medzi primitívne cicavce, ktoré sú charakteristické svojou postavou. Zadné nohy a svalnatý chvost majú prispôsobené na skákanie. Slabé predné nohy plnia len podradnú funkciu. Kengura červená zo strednej a východnej Austrálie je najväčšia zo 42 druhov vačkovcov. Samci majú telo dlhé 1,65 m, chvost dlhý 1,2 m a hmotnosť od 20 do 90 kg. Starí samci dosahujú v typickej pozícii výšku až 1,8 m. Akonáhle sa však postavia na špičky, napríklad pri vzájomnom boji, sú omnoho vyšší - až 2,1 m. Samice a asi 30% samcov nemajú zafarbenie červené, ale modrosivé. Rozšírená je vo východnej a južnej Austrálii a patrí medzi pomaly vymierajúce zvieratá. Samice kengúr majú na bruchu veľký, kosťami podopretý brušný vak, v ktorom nosia mláďatá. Mladé kengury sa totiž rodia ešte nevyvinuté, len 3 cm veľké. Hneď po pôrode sa za pomoci matky vyškriabu do jej vaku. Tam sa prisajú na mliečnu bradavku. Ústa im dokonca k nej prirastú, matka im mlieko vstrekuje rovno do nich, lebo nie sú ešte schopné samé cicať. Vo vaku žije mláďa ešte asi 8 mesiacov. No aj potom, keď sa už samostatne pohybuje, hľadá mladá kengura často útočisko v matkinom vaku. Samica dokáže kojiť naraz dve mláďatá rôznych vrhov, pričom produkuje dva druhy mlieka, jedno trochu redšie pre mladé mláďa a tučnejšie pre staršie.
K najväčším vačkovcom Austrálie patrí aj kengura veľká. Žije v trávnatých, prípadne krovinatých oblastiach. Je to plaché zviera, ktoré vie za hodinu ubehnúť až 64 km, pričom robí skoky aj 8 metrov dlhé. V ohrození života je schopná skákať do dĺžky 13 m a do výšky 3m.
Kengura skalná žije v skalnatých územiach a veľmi obratne lezie a skáče po bralách. Lesnaté kraje severnej Austrálie a Novej Guiney obývajú kengury stromové, ktoré majú dlhé silné pazúry a žijú na stromoch.
K najmenším kengurám patrí potkanokengura hnedá žijúca v južnej Austrálii. Behá po štyroch a chvost nepoužíva pri behu, ale na nosenie chumáčov trávy do pelecha.
