Kengura červená

- najväčší vačkovec
Kengury patria medzi primitívne cicavce, ktoré sú charakteristické svojou postavou. Zadné nohy a svalnatý chvost majú prispôsobené na skákanie. Slabé predné nohy plnia len podradnú funkciu. Kengura červená zo strednej a východnej Austrálie je najväčšia zo 42 druhov vačkovcov. Samci majú telo dlhé 1,65 m, chvost dlhý 1,2 m a hmotnosť od 20 do 90 kg. Starí samci dosahujú v typickej pozícii výšku až 1,8 m. Akonáhle sa však postavia na špičky, napríklad pri vzájomnom boji, sú omnoho vyšší - až 2,1 m. Samice a asi 30% samcov nemajú zafarbenie červené, ale modrosivé. Rozšírená je vo východnej a južnej Austrálii a patrí medzi pomaly vymierajúce zvieratá. Samice kengúr majú na bruchu veľký, kosťami podopretý brušný vak, v ktorom nosia mláďatá. Mladé kengury sa totiž rodia ešte nevyvinuté, len 3 cm veľké. Hneď po pôrode sa za pomoci matky vyškriabu do jej vaku. Tam sa prisajú na mliečnu bradavku. Ústa im dokonca k nej prirastú, matka im mlieko vstrekuje rovno do nich, lebo nie sú ešte schopné samé cicať. Vo vaku žije mláďa ešte asi 8 mesiacov. No aj potom, keď sa už samostatne pohybuje, hľadá mladá kengura často útočisko v matkinom vaku. Samica dokáže kojiť naraz dve mláďatá rôznych vrhov, pričom produkuje dva druhy mlieka, jedno trochu redšie pre mladé mláďa a tučnejšie pre staršie. K najväčším vačkovcom Austrálie patrí aj kengura veľká. Žije v trávnatých, prípadne krovinatých oblastiach. Je to plaché zviera, ktoré vie za hodinu ubehnúť až 64 km, pričom robí skoky aj 8 metrov dlhé. V ohrození života je schopná skákať do dĺžky 13 m a do výšky 3m. Kengura skalná žije v skalnatých územiach a veľmi obratne lezie a skáče po bralách. Lesnaté kraje severnej Austrálie a Novej Guiney obývajú kengury stromové, ktoré majú dlhé silné pazúry a žijú na stromoch. K najmenším kengurám patrí potkanokengura hnedá žijúca v južnej Austrálii. Behá po štyroch a chvost nepoužíva pri behu, ale na nosenie chumáčov trávy do pelecha.