RAKOVINA
Rakovina je neobmedzené a nekontrolovateľné množenie buniek, ktoré sa vymanili zo zákonitostí, kontrolných systémov a mechanizmov organizmu. Dnes vieme, že v pozadí rakovinovej premeny normálnej bunky tzv. onkogény. Sú to krátke segmenty – časti nukleových kyselín, ktoré sú základnou genetickou a funkčnou podstatou bunkového jadra. Onkogény sú vo všetkých bunkách ľudského organizmu, ale v neaktívnej forme. Viaceré z nich majú dokonca určitú úlohu v živote normálnej bunky. Za istých okolností sa však neaktívny a neškodný onkogén môže aktivovať. začne vysialať signály- informácie, ktoré zmenia normálnu bunku na nádorovú. Aktiváciu onkogénov môžu spôsobiť chemické látky - tzv. karcinogénne (napr. decht v cigaretovom dyme, ktorý je najzávažnejším karcinogénom na svete, rôzne druhy žiarenia, alebo aj niektoré vírusy).Dá sa teda povedať, že dnes už poznáme molekulovú podstatu vzniku nádorovej bunky.
AKO SA SPRÁVA NORMÁLNA BUNKA
V našom tele je okolo 50 miliárd buniek, ktoré zahŕňajú asi 200 rozdielnych bunkových typov. Slúžia na rôzne účely, majú rôzne tvary, veľkosť a najmä funkcie (svalové, kožné, pečeňové, nervové bunky a pod.). Každá bunka sa skladá z jadra s chromozómami, ktorých základnou zložkou sú nukleové kyseliny, a z cytoplazmy. Táto informácia je veľmi jednoduchá a nemôže zahrnúť všetky zložité štruktúry a funkčné mechanizmy, ktoré má každá bunka v jadre a v cytoplazme.
Ak sa normálna bunka potrebuje deliť (v rastovom období organizmu alebo pre náhradu odumretých či poškodených buniek), dostáva z jadra signál, ktorý sa prenáša do cytoplazmy. Jadro sa začne predlžovať, jeho obsah chromozómov sa zdvojnásobí, celá bunka sa zväčší a jadro aj cytoplazma sa rozdelia na dve bunky. Delenie normálnych buniek je pod prísnou kontrolou a bunky dostávajú signál na ukončenie delenia. Ak sa pre rôzne príčiny niečo zmení v jadre bunky, aktivovaný onkogén začne vysielať nesprávne signály a bunka sa začne deliť abnormálne. To znamená, že nedostane signál na ukončenie delenia. Keď po rozdelení normálnej bunky vzniknú dve dcérske, jedna z nich „ide do funkcie“ a začne v organizme vykonávať. Po dlhšom alebo kratšom čase odumrie a druhá bunka sa delí ďalej. Teda z tých dvoch dcérskych buniek len jedna má deliacu (rozmnožovaciu) schopnosť. Keď sa bunka začne po nesprávnom signále abnormálne deliť, znamená to, že sa ďalej delia obe dcérske bunky a delenie pokračuje, až postupne vznikne niekoľko miliónov buniek, ktoré vytvoria nádor. Aj maličký nádor, ktorý váži len 1 mg, obsahuje asi 1 milión buniek.
Určitý stupeň v problematike nádoru tvoria tzv. Benígne-nezhubné nádory. Tu ide tiež o nadmerné množenie buniek,pretože kontrolný mechanizmus na delenie buniek nefunguje správne, bunky však nemajú RAKOVINOVÝ CHARAKTER. Nemajú také vlastnosti. Ich rast nie je agresívny, neprerastajú do priľahlých štruktúr a nemajú schopnosť vytvoriť metastázy - druhotné nádory v iných telesných orgánoch. Benígne nádory - napr. MYÓMY MATERNICE, SVALOVÉ, VäZIVOVÉ, TUKOVÉ a iné - neohrozujú život, napriek tomu sa však odstraňujú.
Tieto abnormálne bunky sa okrem iného správajú veľmi agresívne - prerastajú do okolitých orgánov, prenikajú často aj do krvného alebo lymfatického systému a vytvárať druhotné nádory (metastázy) a ohroziť tak život pacienta.
Tzv. systémové nádorové ochorenia predstavujú špecifické typy rakoviny. Ide o rakovinový charakter rastu buniek v niektorom systéme, napr. v kostnej dreni, so šírením nádorových buniek v krvi - LEUKÉMIA. Medzi systémové ochorenia (nádorové) patrí aj postihnutie lymfatických uzlín v jednej oblasti alebo v celom organizme.
Rakovina a fajčenie
Mnohí ľudia začínajú fajčiť v útlom veku, v čase, keď nedokážu ešte dostatočne pochopiť hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku, najmä jeho hlavnej zložky: nikotínu, kysličníka uhoľnatého, ale aj ďalších jedovatých, dráždivých a nádorotvorných látok (3,4-benzpyrén, ďalšie karcinogény: 20-metylcholantrén, dimetylbenzantracén). Vplyvom týchto látok sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení na dlaždicovitý (nachádzajúci sa na koži, či v žalúdku). Zmiznutím riasiniek pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašľom. Je to prvý krok k rakovine. Tento stav je možné ešte zastaviť, takže prestať, kým nie je príliš neskoro.
U fajčiarov sa rakovina pľúc sa vyskytuje 9 až 10 krát častejšie ako u nefajčiarov, u silných fajčiarov je riziko až 20-násobné. Riziko sa počíta balíčkovým rokom, t.j. ak fajčiar fajčí jednu krabičku denne po dobu jedného roka. Po 20 balíčkových rokoch je fajčiar akurát zrelý na rakovinu, sú nevyhnutné pravidelné lekárske prehliadky. V súčasnosti pripisujeme fajčeniu v celosvetovom meradle asi 15% všetkých ochorení na rakovinu, čo predstavuje asi 1,1 milióna prípadov ročne. Okrem rakoviny pľúc s fajčením súvisia i zhubné nádory ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka a horných partií žalúdka, ďalej zhubné nádory močového mechúra, obličiek, slinivky brušnej, hrubého čreva, konečníka a u žien krčka maternice. Na Slovensku tvoria zhubné nádory pľúc asi 25% všetkých ochorení a jednu tretinu úmrtí na všetky nádory u mužov ročne.