Rad: Hmyzožravce (Insectivora)

- z vývojového hľadiska ich považujeme za najstaršie placentovce
- majú malý predný mozog, ktorého pologule sú hladké
- medzi ich najdôležitejšie zmysly patria čuch a hmat
- majú rypákovito pretiahnutú hlavu
- majú nerozlíšený chrup
- živia sa prevažne hmyzom
- jež tmavý, jež bledý, piskor obyčajný, krt obyčajný

Rad: Netopiere (Chiroptera)

- jediné cicavce schopné letu
- majú letiacu blanu natiahnutú medzi telom a končatinami
- majú výborne vyvinutý sluch
- orientujú sa pomocou echolokácie
- zrak majú slabý
- cez deň spia zavesené dolu hlavou
- podkovár veľký, netopier veľký, večernica malá, ucháč svetlý

Rad: Slabozubce (Edentala)

- majú redukovaný chrup, niektoré sú bezzubé
- zuby nemajú korene ani sklovinu
- pohybujú sa pomaly
- žijú v Južnej a Strednej Amerike
- leňoch dvojprstý, leňoch trojprstý, mravčiar veľký, pasávec deväťpásy

Rad: Primáty (Primates)

- mozog majú veľký s osobitne rozvinutou prednou časťou
- vytvárajú vysoko komplexné sociálne jednotky
- majú päťprsté končatiny
- protistojne postavený palec
- majú dokonalé oko, redukovaný čuch
- majú dobrý zrak a oči smerujú dopredu
- zaraďujeme tu aj človeka
- lemur kata, vrešťan červený, šimpanz učenlivý, gorila obyčajná, pavián pláštikový

Rad: Mäsožravce (Carnivora)

- posledný črenový zub v hornej čeľusti a prvá stolička v dolnej čeľusti sú najsilnejšie a nazývajú sa trháky
- majú vyspelé zmysly, vysoko vyvinutý mozog a správanie
- potravu si zaobstarávajú lovom
- dobré pohybové schopnosti
- na končatinách majú ostré pazúry
- očné zuby sú veľké a ohnuté
- dobre vyvinutý sluch a čuch
- vlk dravý, mačka divá, medveď hnedý, panda veľká, hyena škvrnitá, mevedík čistotný

Rad: Hlodavce (Rodentia)

- najpočetnejší rad cicavcov
- majú veľkú rozmnožovaciu schopnosť (krátke obdobie gravidity, veľký počet mláďat)
- v hornej čeľusti majú dva rezáky bez koreňov s neobmedzeným rastom
- očné zuby im chýbajú
- veverica stromová, bobor vodný, hraboš poľný, myš domová (Mus musculus), svišť vrchovský, syseľ obyčajný

Rad: Dvojitozubce (Lagomorpha)

- suchozemské bylinožravce
- v čeľusti majú štyri rezáky so sklovinou na celom zube
- rezáky sú bez koreňov a stále dorastajú
- veľké ušnice spôsobujú vynikajúci sluch
- požierajú a opäť trávia vlastné výkaly (cekotrofia)
- zajac poľný, králik divý, pískavka alpská
- zajac rodí osrstené a vidiace mláďatá, žije samotársky a na povrchu, má krátky a zospodu biely chvost, ušnice s čiernymi okrajmi má dlhšie ako hlavu, nie je domestikovaný
- králik rodí holé a slepé mláďatá, žije spoločensky a v norách, ušnice má kratšie než hlavu, je domestikovaný

Rad: Chobotnatce (Proboscidea)

- najväčšie suchozemské živočíchy, bylinožravé
- charakteristické sú kly (dorastajú po celý život), veľké uši, široká hlava, chobot
- chobot vznikol zrastom predĺženého nosa a horného pysku
- koža dospelých jedincov je hrubá a takmer bez srsti
- veľké vejárovité uši slúžia na termoreguláciu
- majú najdlhšiu graviditu zo všetkých cicavcov (21 mesiacov)
- slon africký (má väčšie ušnice), slon indický (menšie ušnice)

Rad: Nepárnokopytníky (Perissodactyla)

- bylinožravce s dlhou tráviacou sústavou
- došľapujú na jeden prostredný prst zakončený kopytom
- tvárovú časť lebky majú pretiahnutú
- chýba kľúčna kosť
- tapír indický, nosorožec indický, kôň domáci, zebra vrchovská

Rad: Párnokopytníky (Artiodactyla)

- rozdeľujeme ich na neprežúvavce s jednoduchým žalúdkom a prežúvavce s troma podžalúdkami (bachor, kniha, čepiec) a vlastným žalúdkom (slez)
- majú vyvinité len štyri prsty (chýba prvý prst)
- celá hmotnosť tela spočíva na treťom a štvrtom prste
- väčšine druhov sa vyvíjajú rohy alebo parohy
- hroch obojživelný, sviňa divá, ťava dvojhrbá, srnec hôrny, kamzík vrchovský, ovca domáca

Rad: Plutvonožce (Pinnipedia)

- sú prispôsobené vodnému prostrediu
- predné končatiny sa im premenili na plutvovité útvary
- zadné končatiny plnia funciu chvosta
- pod kožou majú hrubú vrstvu tuku
- u niektorých sa očné zuby premenili na kly
- majú dobrý sluch a citlivé hmatové fúzy
- dýchajú pľúcami
- uškatec kalifornský, tuleň obyčajný, mrož ľadový

Rad: Veľryby (Cetacea)

- najväčšie cicavce sveta žijúce vo všetkých oceánoch
- spomedzi cicavcov sú najlepšie prispôsobené životu vo vode
- vretenovité telo majú zakončené plutvovitým chvostom
- dýchajú pľúcami, preto sa zdržujú len v malých hĺbkach
- delia sa na zubaté a bezzubé
- delfín obyčajný, kosatka dravá, veľryba grónska, vráskavec obrovský