Včela je neodmysliteľným druhom hmyzu všade tam, kde sa vyskytujú kvitnúce rastliny. Jej prapôvodnou vlasťou je oblasť Orientu. Je veľmi známa tým, že dokáže produkovať med.

Včela žije vo veľkých spoločenstvách. Tvorí ich v priemere 40 000 robotníc, niekoľko stoviek trúdov a jedna kráľovná. Včelia kráľovná sa pári so samčekom – trúdom. Trúdom včiel prináša párenie smrť, pretože ich pohlavné orgány ostávajú v genitáliách samíc ako zátka uzatvárajúca spermie. Zvyšuje sa tak počet vajíčok, ktoré jeho spermie oplodnia.

Životný cyklus včely sa začína, keď kráľovná nakladie do každej bunky plástu po jednom vajíčku. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy.

Za tri dni sa z vajíčok vyliahnu malé larvičky, ktoré sú prvé tri dni kŕmené materskou kašičkou. Neskôr ich kŕmia peľom a nektárom. Počas nasledujúcich ôsmych dní larvy rýchlo rastú, niekoľkokrát sa lienia a keď už vyplnia celú bunku, včely ju voskom zaviečkujú. Larva sa zakuklí a následne sa premení na dospelú včelu.

Po vyliahnutí najskôr čistí hniezdo, potom kŕmi larvy. Od jedenásteho dňa začínajú žľazy na brušku vylučovať šupinky vosku a včela stavia v hniezde plásty. Od šestnásteho do dvadsiateho dňa života prijíma mladá včela od lietajúcich robotníc nektár a peľ. Ukladá ich do zásob v podobe medu. Dvadsiaty deň včela opustí úľ a zdržiava sa pred jeho vchodom, kde sa učí orientácii a zároveň stráži vchod do úľa. Od dvadsiateho prvého dňa už lieta po okolí a prináša vodu, nektár a peľ.

Kráľovná žije od jedného do siedmych rokov. Denne nakladie až 1 500 vajíčok. Šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Stará kráľovná opustí úľ a odvedie množstvo robotníc, s ktorými vytvorí nový roj. Na jej miesto nastúpi tá kráľovná, ktorá sa vyliahne prvá. Ostatné mladé kráľovné včely usmrtia.

Včely sú veľmi dôležité nie len pre človeka, ktorému dávajú med, včeliu kašičku, propolis a vosk, ale aj pre kvety kvôli opeľovaniu a pre ovocné stromy, kvôli väčšej úrode plodov.


Včela medonosná – ČMELIAK - Dramatický životopis bzučiacej kráľovnej.

Jednotvárne, uspávajúco bzučia nad lúkami guľaté chlpaté čmeliaky. Maškrtia na kvetoch chvejúcich sa a zohýnajúcich pod váhou ich ťažkých tiel. Ale život v hniezde, okolo kráľovnej, nie je až taký idylický a v každom prípade sa končí jej smrťou.

ŠTÁT NA JEDNO LETO

30. marca
Mladá kráľovná cíti jar. Vonku už povieva vlahý vetrík, keď sa prebúdza z dlhého spánku. Zimu strávila v dutine pár centimetrov v zemi. Teraz sa však už prediera chĺpkatými nohami v ústrety slnku, letu a životu, ktorý bude skutočnou drámou. Jej osudom je ustanoviť vládu, založiť štát – a nakoniec sa stať obeťou vlastnej kliky. Nič však o tom nevie, teraz cíti len hlad, a tak sa púšťa do letu na prvý sľubný kvet. Dvesto údermi krídel za sekundu prekoná za hodinu aj dvadsať kilometrov, sliediac po voňavých žriedlách peľu a nektáru. Ešte ich nie je veľa, najskôr narazí na krókusy.

6. apríla
V krátkom živote musí ísť všetko rýchlo. Hoci od zimného spánku uplynul ešte len týždeň, jej vaječníky sú vyzreté, začína hľadať hniezdisko. Poprelieza kdejaké škáry, až nájde to pravé. Často to býva opustená myšia diera. Istá pred vtákmi, suchá, s pohodlným vchodom a aj akosi dôverne blízka: chemické zloženie myšieho potu je blízke pachovým látkam čmeliakov.

11. apríla
Dom si už našla. Je v ňom síce ešte trocha zima, ale to nič. Prinajhoršom si pritiahne krídla tesne k telu ako prikrývku, pohybom hrudných svalov sa rozochveje a vytvorí si tak teplo. Neskôr, až bude dom plný, vyhrejú si ho čmeliaky na tridsať, tridsaťdva stupňov.

13. apríla
Z vosku zo žliaz zliepa prvý kalíšok na peľovo-nektárovú voňavú stravu. Vyhotoví ich ešte niekoľko desiatok. Keď je asi o dva dni kalíšok plný, uzavrie ho voskovým viečkom ako misku, naloží doň niekoľko vajíčok a aj tie potiahne vrstvičkou vosku. Keď vyliahnuté larvy vyprázdnia pod sebou zásobáreň, kráľovná musí až tridsaťkrát za deň vylietať z hniezda za potravou. Pritom tiež buduje pre každú larvu komôrku, aby sa mala kde zakukliť. A znáša vajíčka ďalšieho potomstva.

2. mája
Panovníčka už nie je sama. Asi tri týždne po znáške prvých vajíčok sa začínajú z kukiel predierať nové čmeliaky. Pomáhajú živiť larvy a dobudúvajú znútra svoj domov.

5. mája
Mladých čmeliakov pribudlo, a kým jedny vyletia z hniezda za potravou, iné ostanú doma. Toto rozdelenie už bude navždy zachované. Prečo je to však tak – to nevie zoológia zatiaľ vysvetliť.