Na svete žije približne 6 500 druhov plazov. Dávnejšie boli plazy zastúpené na Zemi oveľa väčším počtom ako sú dnes a asi pred 200 milíonmi rokov boli vôbec najbohatšou skupinou stavovcou. Patrili k nim doteraz najväčšie suchozemské bylinožravce a dravce - dinosaury.
Plazy sú prvé stavovce, ktoré boli úplne prispôsobené životu na súši. Mnohé dokážú žiť aj vo velmi suchom prostredí. Suchá šupinatá pokožka. Jedovaté zuby kobier vyrastajú v prednej časti papule. Na útočníka môžu jed aj pľuvať. Pružné väzivo umožňuje voľný pohyb spodnej čeľuste pri prehltaní veľkej koristi. Pri ohrození kobra vztýči prednú časť tela a roztiahne rebrá pod hlavu. Hady majú až 400 párov rebier, no zvyčajne len jednu fungujúcu polovicu pľúc. Ľadviny ležia za sebou, svoju polohu prispôsobili tenkému telu.
Šplhajúce sa jašterice - Gekóny sú nočné jašterice loviace hmyz. Vedia behať po stenách a dokážu sa pohybovať telom po stromoch. Umožňujú im to zláštne vankúšiky na prstoch s prístavkami a háčkovitými brvami, ktorými sa zachytia aj o najmenšie nerovnosti plôch, po ktorých sa šlhajú.
Zviekanie kože - Jaštery a hady keď rastú, z času na čas zvliekajú povrchovú vrstvu kože. Zvliekanie kože často trvá aj niekoľko dní. Koža pritom začne praskať pri hlave a potom sa šúpe po celom tele. Hady často zvliekajú kožu v jednom kuse.
Obrovské Jaštery - Varan Komodský Varanus Komodensis je najväčším živúcim jašterom. Dospelý dosahuje dĺžku 3 m - od hlavy po koniec chvosta - a váži až 250 kg. Žije na Indonézkom súostroví - Komody. Živí sa zdochlinami a ulovenými zvieratami do veľkosti jeleňa. Sú známe aj prípady napadnutia človeka.
Plávajúce jaštery - na ostrovoch Galapágy vo východnom Tichomorí žijú morské leguány Amblyrhynchus cristatus, jediné jaštery vyhľadávajúce potravu v mori. Keď sa ponárajú, spomalí sa tep srdca. Šetria tak kyslík a predchádzajú podchladeniu krvi.
