Ekosystém (z angl. ecosystem z ecology + system) je ucelená časť prírody (biosféry), ktorá nie je uzavretá a komunikuje s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka funkčného celku živej prírody Zeme. Príkladom ekosystému je napr. listnaty les, alebo vlhké nekosené lúky. V ekosystéme dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií.

Nie je špecifikované, akú približnú veľkosť má mať ekosystém, a tak sa za ekosystém môže považovať hoci aj celá biosfera alebo naopak, napr. aj tráviaca sústava psa (vyskytujú sa tu rôzne baktérie, nálevníky, atď...), mláka, ktorá sa čas od času vytvorí po daždi, alebo aj celý oceán. Stanoviť hranice ekosystému je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti sa stanovujú tam, kde sa vyskytuje veľa nespojitostí, ako napr. v typoch pody, povodiach alebo hĺbke vodných nádrží, či v distribúcií organizmov. Často sú ekosystému hodnotené tak, ako často sa vyskytujú základné štruktúre prvky.

Ekosystém vzniklo znamená súhrn prvkov a procesov tvoriacich správanie určitej definovanej časti biosféry. Termín ekosystém sa prvýkrát objavil v roku 1935 v publikácií Brity ecologist. Autor bol Arthur Tansley. Termín však vytvorili už v roku1930. Použil ho kolega Tansleyho, Roy Clapham , keď sa snažil nájsť vhodné slovo naznačujúce fyzické a biologické prostredie ako jedinú jednotku.

Ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi, sa volajú bióm

Ekosystém tvoria zložky:

• organické, tj. organizmy(tzv. biocenóza)- biosféra, biota- biocenózu tvoria rastliny-fytocenóza, živočíchy-zoocenóza a mikroorganizmy-mikróbne cenózy
• anorganické, tj. prostredie(tzv.biotop)- ekotop, abiocén- pozostáva z geologického podkladu a klimatického režimu

Živé organizmy ekosystému tvoria podľa vzťahu k hmote 3 skupiny:

1. producenty - sú to rastliny, produkujúce kyslík, ktorý podmieňuje existenciu života na Zemi.
2. konzumenty - organické látky vyprodukované zelenými rastlinami tvoria potravu pre konzmenty. niektoré konzumenty sa stávajú potravou pre iné konzumenty. Tento tok hmoty a s ním spojený tok energie nazývame potravinový (trofický) reťazec.
3. reducenty - tvoria rozkladný potravinový reťazec

Podľa toho, či "účastníci" potr. reťazca využívajú živú alebo odumretú organickú hmotu (biomasu), rozoznávame dva typy potr. reťazcov: pastevno-koristnícky a rozkladný potr. reťazec. Oba typy na seba nadväzujú a uzatvárajú kolobeh látok v prírode.

• Pastevno-koristnícky: začína živou org. hmotou vytvorenou rastlinami, ktorú konzumujú konzumenty I.stupňa(bylinožravce, bylinožravý hmyz, vo vode jednobunkové živočíchy). Konzumenty I.stupňa sa stávajú potravou pre konzumenty II.stupňa a tie zase pre konzumenty ďalšíc stupňov.
• Rozkladný: tvoria ho už vyššie spomenuté reducenty. časti živých organizmov prirodzeným spôsobom odumiera a stáva sa mŕtvou biomasou. tá je materiálom pre postupný rozklad a tvorí začiatok rozkladného p.r. I. stupeň tohto p. reťazca sú pôdne baktérie a huby. Produkt primárnych rozkladačov je substrátom pre ďalšie rozkladače. výsledok tohto dlhého procesu je premena pôvodnej biomasy speť na anorganickú hmotu, teda mineralizácia odumretej hmoty živých organizmov. a to je uzatvorenie toku látok a energie v prírode.
• Existuje aj tretí typ potr. reťazca: parazitický. Ten spája rôzne skupiny cudzopasníkov.

Potravinová pyramída je grafické znázornenie obehu látok a energie v ekosystéme (producent- konzument I.stupňa-konzument II stupňa...-reducent I. stupňa....)

Za základnú funkciu ekosystému sa považujú kolobeh látok (tzv. biogeochemické cykly) a tok energie. Ďalšou dôležitou funkciou ekosystému je aj stabilizácia energetického, vodného režimu území, produkcia organických látok a iné.

Energia môže do ekosystému vstupovať dvomi sposobmi:

• zo slnečného žiarenia (premena energie slnečného žiarenia na ďalšie formy energie=transformácia, disipácia)
• formou energetického dodatku (z iného ekosystému)- ten môže byť
  - prirodzený (príliv, morské prúdy, vietor, záplavy...)
  - antropogénny (hnojenie, vypúšťanie odpadových vôd, technika...)