Pre zvyšujúci sa počet ľudstva je dôležitá produkcia ekosystémov. Podľa klimatických pásem majú najväčšiu produkciu tropické lesné ekosystémy, najmenšiu ekosystémy púští.
Rozdelenie
Ekosystémy rozdeľujeme podľa miery ich ovplyvnenia človekom na:
- prirodzené (napr. jazero, mokraď, les),
- polokultúrne (napr. rybník, obhospodarovaný pasienok a lúka) a
- kultúrne (napr. pole, záhrada, sídlisko).
Prirodzené ekosystémy ďalej rozlišujeme na:
- terestrické (pevninské),
- semiterestrické (mokré stanovištia),
- limnické (sladkovodné) a
- marinné (morské).
Ekosystémy pozmenené ľudskou činnosťou delíme na:
- urbánno - industriálne (mestsko - priemyselné) a
- agrocenózy (poľnohospodárske).
Zloženie ekosystému
- Stavebnú (statickú) štruktúru tvorí zložka anorganická (ekotop, abiocen) a zložka organická (biosféra, biota).
- Ekotop pozostáva z fyzikálnych faktorov prostredia – geologického podkladu a klimatického režimu.
- Biocenózu tvoria jednotlivé spoločenstvá živých organizmov: rastliny fytocenóza , živočíchy - zoocenóza a mikroorganizmy - mikróbne cenózy. - Funkčná (dynamická) štruktúra ekosystému predstavuje komplex pochodov viazaných na cirkuláciu látok a tok energie, ako aj na riadenie a vývoj celého systému.
- Z hľadiska toku látok a energie je ekosystém otvorený systém. Energia pochádzajúca pôvodne zo slnečného žiarenia poháňa a udržuje všetky životné (aj neživotné) procesy. Látky (hmota), ktoré sa pomocou energie premieňajú, obiehajú v ekosystéme v cykloch.
- Z hľadiska riadenia a vývoja je ekosystém charakteristický schopnosťou samoregulácie, samoobnovovania a schopnosťou vyvíjať sa v čase. Riadenie je sprostredkované informáciami dedične uloženými v živých organizmoch (pomocou génov) a získanými počas života.
Vývoj ekosystému
Ekosystém je dynamická sústava, to znamená, v čase podlieha zmenám. Tieto zmeny sa prejavujú v zložení a zastúpení biologických druhov zúčastňujúcich sa na tvorbe ekosystému. Na rozdiel od organizmu, ekosystém nemá schopnosť rozmnožovať sa. Preto nový ekosystém nevzniká samovoľne, ale vyvíja sa na podklade iného ekosystému.
Vývoj nového ekosystému možno rozdeliť do 3 etáp:
- Prvá etapa nastáva po narušení starého ekosystému. Narušenie starého ekosystému môžu spôsobiť rôzne príčiny. V minulosti to boli napr. horotvorné procesy, dnes to môže byť narušenie prírodnej rovnováhy v ekoystéme alebo rôzne necitlivé zásahy človeka do prírody. Po rozpade starého ekosystému dochádza k ústupu rastlinných i živočíšnych druhov, ktoré boli súčasťou ekosystému a ich nahradeniu novými druhmi, ktorým nové podmienky vyhovujú. Tento proces sa nazýva ekologická sukcesia (ekologické nahrádzanie). V tejto počiatočnej fáze je väčšinou počet druhov zastúpených v ekosystéme malý (ale počet jedincov môže byť veľký).
- Druhou etapou je vyzrievanie ekosystému. V tomto období dochádza k ustáleniu abiotických podmienok prostredia. Pre túto etapu je typické zvyšovanie počtu ekologických druhov. Medzi prítomnými druhmi sa ustaľujú potravové vzťahy.
- Treťou etapou vývoja ekosystému je dosiahnutie jeho stability. Takýto stabilizovaný ekosystém, s pevne vybudovanými biotickými vzťahmi a abiotickými faktormi, nazývame klimax. Klimaxová rovnováha trvá dovtedy, kým zmenené podmienky nespôsobia rozpad ekosystému.