Čo sú hormóny?

Názov „hormón“ má svoj pôvod v gréckom slove „hormaó,“ ktoré znamená poháňam, ale aj povzbudzujem. Hormóny sú organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou (v endokrinných žľazách): v hypofýze, nadobličkách, semenníkoch, vaječníkoch, štítnej žľaze, pankrease a prištítnych telieskach. Vylučujú sa do krvi, miechy a mozgovomiechového moku (inkrét). Sú látkami a nositeľmi informácií pre cieľové orgány a tkanivá. Vyznačujú sa cieleným účinkom už aj pri veľmi nízkych koncentráciach a v tele pôsobia ako chemické regulátory a biokatalyzátory. Hypofýza a hypotalamus okrem svojej práce vykonávajú aj kontrolu endokrinného systému. Pomocou chemického dorozumievania riadia činnosť ostatných žliaz: vylučujú hormóny, ktoré stimulujú ostatné orgány k väčšiemu výkonu, alebo ich práve naopak pritlmujú.

Prenos hormónov a ich funkcia

Hormóny sú v tele prenášané krvou k rôznym orgánom, na ktoré potom špecificky pôsobia. Pomáhajú regulovať látkovú premenu. Vďačíme im aj za reakciu na hlad, stres, ale i choroby. V organizme človeka fungujú akési vnútorné hodiny nastavené na 24 hodín. Súčasťou nastavenia organizmu je aj aktivita počas dňa a spánok počas noci. Taktiež mnohé hormóny, ktoré sa v našom organizme vylučujú, sú závislé na tomto nastavení a súvisia práve so spánkom. Napríklad rastový hormón, veľmi dôležitý v období detstva a dospievania, sa vylučuje počas fázy hlbokého spánku. Hormóny majú v tele na starosti značné množstvo funkcií - okrem metabolizmu aj fyzický a psychický vývoj. Kontrolujú rast, energetickú výkonnosť, biochemickú činnosť tela, napríklad trávenie, a sexuálny vývin a jeho fungovanie. Takisto pomáhajú telu vyrovnať sa so stresom, nebezpečenstvom či únavou. Porucha v tvorbe hormónov môže poznačiť tak fyzický, ako aj psychický vývin.

Funkcie jednotlivých hormónov

Existuje veľké množstvo najrôznejších hormónov ktoré majú najrozličnejšiu funkciu na príklad: adrenalín, inzulín či somatotropín a somatomedín. Na počiatku puberty začína hypotalamus vylučovať GnRH, ten navodí tvorbu LH a FSH v hypofýze. LH a FSH putujú krvou do vaječníkov či semenníkov ktoré produkujú pohlavné hormóny. Výskyt pohlavných hormónov v krvi zas spätne pôsobí na hypofýzu. Malé množstvo androgénov je tiež produkované kôrou nadobličiek. U oboch pohlaví sú zastúpené všetky pohlavné hormóny. Pre mužov sú však dominantné androgény z ktorých je najdôležitejší testosterón. V ženskom organizme dominujú estrogény a progesteróny. Pohlavné hormóny ďalej vplývajú na cieľové tkanivá a spôsobujú ich diferenciáciu ženským či mužským smerom.

Estrogény sú hormóny, ktoré naše telo vytvára a vyžaduje pre správny rast a vývoj, sú dôležité ako pre zdravie žien, tak aj mužov. Sú nevyhnutné pre ženský reprodukčný systém, pre zdravé kosti, srdce a mozog. Rastový hormón neovplyvňuje iba rast do výšky, ale aj vývoj vnútorných orgánov alebo duševný rozvoj. Štítna žľaza má na starosti okrem iného vývoj centrálneho nervového systému. Pre jej činnosť je dôležitý jód. V nej sa produkujú hormóny, ktoré v mladosti riadia rast a telesný vývoj a taktiež majú rozhodujúci podiel na regulácii procesov spaľovania v tele.

STH patrí medzi proteoanabolické hormóny. Je to hormón vylučovaný hypofýzou (podmozgovou žľazou). Prirodzený vzostup hladiny rastového hormónu je možné sledovať v prvých hodinách po zaspaní. Štúdie ukazujú, že zvýšenie hladiny STH nasleduje aj po tréningovej námahe a iných formách stresu. STH ovplyvňuje proces syntézy bielkovín. Pri námahe je schopný chrániť telesné bielkoviny a zvýšiť utilizáciu dodaných bielkovín, zároveň je schopný zvýšiť premenu tukov.

Je dokázané, že tréningovou námahou sa zvyšujú hladiny hormónov. Zvýšené hladiny hormónov, dobre zostavená výživa a dostatok času na regeneráciu sú zodpovedné za svalový rast ako odpoveď na tréning. Odbúravanie sacharidov vychádza výlučne z glykogénu alebo voľnej glukózy. Hlavnú úlohu v tomto procese zohráva pečeň, ktorá je orgánom syntetizujúcim a zároveň i zásobným. Hladinu krvnej glukózy veľmi presne regulujú rôzne hormóny. Tieto hormóny zasiahnu výkonný orgán (pečeň), ktorý syntetizuje pri nadbytku sacharidov glykogén. Tak si dokáže vytvárať zásobu, z ktorej sa pri akútnom nedostatku sacharidov (energie) odvádza glukóza späť do krvi. Týmto dochádza neustále k prestavbe medzi glykogénom a voľnou glukózou. Druhou dôležitou úlohou pečene je syntéza glukózy (glukoneogenéza) najmä z produktov odbúravania bielkovín (z uhlíkového skeletu glukoplastických aminokyselín). Okrem toho sa k resyntéze glukózy využíva kyselina mliečna (ak je k dispozícii) a čiastočne aj galaktóza a fruktóza.