Pokožka, epiderma

Epiderma je tvorená hlavne epitelovými bunkami, tzn. keratinocytmi. Okrem toho sa tu nachádzajú melanocyty zodpovedné za pigmentáciu, ako i bunky imunitného systému, Langerhansove bunky a vlákna nervového systému. Na svojom najtenšom mieste má epiderma hrúbku 0,04 mm. Na svojom najhrubšom mieste, ako napr. na mozoľoch na chodidlách, je hrubá cca. 2 mm. Zvnútra smerom von sa delí na 5 vrstiev:

Regeneračná vrstva, Stratum basale: Tu delením buniek nastáva novotvorba keratinocytov. Trvá to cca. 30 dní, kým sa keratinocyt dostane z regeneračnej vrstvy až na povrch kože, čiže do zrohovatenej vrstvy.
Spinocelulárna vrstva, Stratum spinosum: V tejto vrstve sú keratinocyty navzájom spojené určitými štruktúrami, tonofibrilami, do tvaru siete. V tejto vrstve môže pri kožných ochoreniach dochádzať k hromadeniu vody, a tým k tvoreniu pľuzgierov.
Granulačná vrstva, Stratum granulosum: Keratinocyty nachádzajúce sa v tejto vrstve obsahujú granuly keratohyalínu. Zložky týchto granúl sú zodpovedné za to, že látky obsahujúce tuky, nanesené na povrch kože, napr. krémy, môžu vniknúť do kože.
Svetlo lámajúca vrstva, Stratum lucidum: Táto vrstva je veľmi tenká, bunkové ohraničenia ani bunkové jadrá sa už nedajú rozoznať.
Zrohovatená vrstva, Stratum corneum: V zrohovatenej vrstve sa spájajú zrohovatené bunky pochádzajúce z keratinocytov so zrohovatenými substanciami kože, napr. s keratínom, na zrohovatené šupiny, ktoré sa potom odlupujú.

Zamša, korium, derma

Zamša sa delí na dve vrstvy: papilárnu vrstvu (Stratum papillare), ktorá susedí s epidermou, a vláknitú vrstvu, Stratum reticulare, ktorá bezprostredne hraničí s podkožím. Zamša sa skladá z hustej siete elastických a kolagénnych vlákien, ktorá koži dáva jej pevnosť v ťahu a plastickosť. Zo zamše zvieracích koží sa získava napr. koža. V zamši sa nachádzajú krvné a lymfatické cievy, bunky imunitnej obrany a množstvo kožných žliaz, ako i vlasových korienkov a Meissnerových hmatových teliesok.

Podkožie

Podkožie pozostáva z voľnejšieho väzivového tkaniva a z tukového tkaniva. Umožňuje posúvanie kože a slúži ako zásobáreň tukov a ako tepelný izolátor. V tejto vrstve dochádza pri tvorbe edémov k hromadeniu tekutiny.