U dojčiat je v žalúdočnej šťave ešte aj enzým chymozín, ktorý zráža mlieko na tvaroh. Ináč by u dojčiat pretekalo mlieko bezo zmeny hneď do dvanástnika, podobne ako iné kvapaliny. Žalúdočná lipáza rozkladá tuky na glycerol a mastné kyseliny. No pôsobí len na emulgované tuky, napr. na mliečny tuk, na vajcový žĺtok. Má len podradný význam v trávení tukov.

Žalúdočná šťavu sa vylučuje na nervové podnety (napr. ak vidíme potravu) a na chemické podráždenie žalúdočnej sliznice potravou. Niektoré látky povzbudzujú vylučovanie žalúdočnej šťavy, sú to napr. vývary z mäsa a zo zeleniny, voda, oxid uhličitý, látky vznikajúce pri pečení, pri vyprážaní, kofeín, alkohol, látky vzniknuté štiepením bielkovín a malé množstvo cukru. Popritom treba spomenúť ako podnet aj nikotín. Niektoré látky pôsobia opačne – tlmia vylučovanie žalúdočnej šťavy. Takýto účinok majú tuky, najmä smotana, žĺtky, maslo a väčšie množstvo cukru. V chlade sa vylučuje viac žalúdočnej šťavy než v teple (v horúcom prostredí nám menej chutí jesť).

Pri vylučovaní žalúdočnej šťavy rozlišujeme dve fázy: prvú čiže reflexnú a druhú čiže chemickú. Základné výskumné práce o vylučovaní tráviacich štiav vykonal so svojimi spolupracovníkmi ruský fyziológ I.P.Pavlov. Jeho práce sa vysoko hodnotia dodnes. Z Pavlových výskumov napr. vyplýva, že vylučovanie žalúdočných štiav závisí tak od nepodmienených, ako aj od podmienených reflexov.

Reflexné vylučovanie žalúdočnej šťavy je nepodmienené a podmienené. Dôležitejšie je nepodmienené reflexné vylučovanie, ktoré sa podnecuje dráždením v ústnej dutine. Podmienené reflexné vylučovanie sa vyvíja od detstva a vzniká dráždením zrakových, sluchových a čuchových orgánov súčasne s dráždením v žalúdočnej sliznici. Aj dotyk zhltnutej potravy na žalúdočnej sliznici podnecuje vylučovanie žalúdočnej šťavy.

Zhltnutá potrava sa v žalúdku dokonale premieša so žalúdočnou šťavou, čo umožňuje jej dokonalé trávenie. Pravda, pritom je dôležité, aby potrava bola dokonale rozžuvaná. Ľudia so zlým chrupom zaťažujú svoj žalúdok, takže sa po istom čase môže porušiť jeho činnosť.

Potrava premiešaná so žalúdočnou šťavou sa nazýva trávenina čiže chýmus. Zo žalúdka sa vyprázdňuje po častiach do dvanástnika. Prechádza pritom vrátnikom, čo je kruhovitý sval (zvierač vrátnika), oddeľujúci žalúdok od dvanástnika.


Trávenie v tenkom čreve

Vlastné trávenie sa začína až za žalúdkom v tenkom čreve. Je to dlhá rúra, v ktorej sa potrava po rozložení na jednoduché, rozpustné časti – strávená potrava – vstrebáva.

Prvá časť tenkého čreva sa nazýva dvanástnik. Jeho názov sa v dávnejších časoch odvodil od toho, že má dĺžku 12 palcov. Ústia do neho vývody podžalúdkovej žľazy (pankreasu) a žlčníka. Ďalšia časť tenkého čreva sa nazýva lačník a za ním pokračuje bedrovník. Celá sliznica tenkého čreva je pokrytá klkmi, vysokými 0,2 až 1 mm, takže má zamatový vzhľad. Tým sa podstatne zväčšuje povrch sliznice a vstrebávanie prebieha na veľkej ploche.

Pankreatická šťava je číra, bezfarebná, slabo zásaditá kvapalina. Obsahuje dôležité enzýmy: trypsín, ktorý štiepi bielkoviny na polypeptidy, amylázu, ktorá štiepi škrob, maltázu, ktorou sa štiepi sladový cukor, a lipázu – štiepi tuky na glycerol a na mastné kyseliny.

Pankreas má vlastne dve časti: navonok sekretorickú, ktorá tvorí pankreatickú šťavu, a vnútorne sekretorickú, túto časť reprezentujú Langerhansove ostrovčeky a tvorí hormón inzulín.


Pankreatická šťava má teda tieto funkcie:

Premieňa sacharidy na tuky, pokračuje ďalej v trávení bielkovín. Jej podiel na celkovom trávení je preto veľmi významný. Svojou zásaditou reakciou pomáha neutralizovať kyselinu chlorovodíkovú zo žalúdočnej šťavy, a tým utvára priaznivé prostredie pre pôsobenie enzýmov. Žlč sa dostáva do tenkého čreva tiež v dvanástniku. Žlčový vývod je v blízkosti vývodu podžalúdkovej žľazy. Žlč je číra, žltohnedá, viskózna, alebo zásaditá kvapalina. Tvorí sa v pečeni a tečie najprv do žlčníka. Tam sa zahusťuje. Do dvanástnika odteká podľa potreby – až vtedy, keď je v ňom trávenina. Žlč nie je tráviaca šťava v pravom slova zmysle, lebo neobsahuje nijaké enzýmy. Jej hlavnými súčasťami sú žlčové farbivá (bilirubín a biliverdín), soli žlčových kyselín a minerály.