Žlčové farbivá sa tvoria v slezine, v pečeni, v kostnej dreni a v miazgových uzlinách, a to z hemoglobínu. Pečeňové bunky odnímajú žlčové farbivá krvi a vylučujú ich do žlče.

Význam žlče sa môže prehľadne zhrnúť takto:
- napomáha tráveniu tukov a je nevyhnutná pre ich vstrebávanie
- je nevyhnutná aj pre vstrebávanie vitamínov rozpustených v tukoch (vitamíny A, D, E, K)
- pomáha neutralizovať v trávenine kyselinu chlorovodíkovú, čím utvára priaznivé prostredie pre pôsobenie enzýmov v tenkom čreve
- povzbudzuje pohyby čreva, čím podporuje aj vyprázdňovanie

Črevná šťava sa tvorí v žľazách sliznice tenkého čreva. Je to bezfarebná, kalná, slabo zásaditá kvapalina. Jej najdôležitejšie súčasti sú enzýmy: erepsín, ktorý dokončuje trávenie bielkovín, sacharáza, ktorá rozkladá repný cukor (sacharózu), a laktáza, ktorá štiepi mliečny cukor. Zloženie črevnej šťavy je dosť menlivé. Denne sa jej vylučuje 1 až 3 l. V tenkom čreve sa vylučuje aj mucín. Črevná šťava dokončuje trávenie bielkovín a umožňuje trávenie mliečneho i repného cukru. Niekedy sa v nej vyskytuje a potom zúčastňuje aj na trávení tukov.

Ani tenké črevo nie je len rúrou, v ktorej sa pohybuje črevný obsah. Je najdôležitejším orgánom trávenia. V tenkom čreve sa trávenina mieša s tráviacimi šťavami a pritom sa tiež posúva dopredu. Nakoniec prechádza do hrubého čreva.

Pohyby tenkého čreva sa nazývajú peristaltika. Tá nie je vždy rovnaká – pohyby čreva sa prispôsobujú objemnosti náplne. Čím je v strave viac nestráviteľných zvyškov, tým je peristaltika výdatnejšia. Nestráviteľné zvyšky tvorí najmä celulóza zo zeleniny, z ovocia, z tmavej múky a zo zemiakov, no sú to tiež zvyšky šliach, atď. Keby človek jedol stravu s malým množstvom nestráviteľných zvyškov, trpel by na zápchu, a to dokonca aj vtedy, keby mu strava dodávala dostatok energie a všetky biologicky účinné látky.

Základné živiny sa pri trávení rozpadajú na jednoduché štiepne produkty, ktoré sú rozpustné a ľahko sa vstrebávajú.

Vstrebávanie živín čiže resorpcia je proces, pri ktorom prechádzajú látky do krvi a krvou sa dopravujú k rozličným orgánom. Vstrebávanie sa uskutočňuje v tenkom čreve.

Pri vstrebávaní aktívne pôsobia bunky črevnej sliznice. Vstrebateľnosť istej látky nezávisí výhradne od rozpustnosti, ale aj od jej chemického charakteru. Niektoré látky sú nevstrebateľné, hoci sa vo vode dobre rozpúšťajú, ako napr. sírany a fosforečnany. Tieto látky zadŕžajú v čreve vodu a prechádzajú takto do hrubého čreva. Na tejto vlastnosti sa zakladá pôsobenie preháňavých minerálnych vôd, napr. Šaratice, karlovarských vôd i preháňadlových solí. V obidvoch prípadoch je vlastnou preháňavou súčasťou síran horečnatý alebo síran sodný.

Voda sa v tenkom čreve vstrebáva veľmi rýchle, a tak sa ľahko vyrovnávajú straty, ktoré vznikajú pri potení, hnačkách a z iných príčin. Vstrebávanie vody sa urýchľuje oxidom uhličitým. Preto nápoje s oxidom uhličitým (sódová voda) hasia smäd rýchlejšie.

Splodiny vzniknuté trávením živín sa vstrebávajú rýchlejšie ako minerály. Veľmi rýchle sa vstrebáva najmä glukóza. Na vstrebávanie tukov treba žlč.


Činnosť hrubého čreva

Z tenkého čreva prechádza po častiach do hrubého čreva riedky kašovitý obsah, v ktorom zostali nestráviteľné súčasti potravy (celulóza, tuhé väzivo), žlč, nevstrebaná voda a soli, malé zvyšky tuku a škrobu. Črevný obsah sa z hrubého čreva nemôže vrátiť späť do tenkého čreva.